Predstavte si, že v slávnom vlaku Orient Express nesedí Hercule Poirot, ale legendárna spisovateľka Agatha Christie. A aj počas jej cesty sa dejú záhadné veci…
Vychutnajte si novinku Dáma v Orient Expresse, v ktorom sa mieša fikcia s podrobnosťami zo skutočných životov. „Mojím zámerom bolo osvetliť významné obdobie v živote Agáty Christie pridaním imaginárnych udalostí a postáv do zaznamenanej histórie,“ vysvetľuje autorka Lindsay Jayne Ashford.
Agáta Christie, slávna autorka detektívnych príbehov, nasadá do Orient Expressu, aby sa spamätala zo zdrvujúceho rozvodu a získala inšpiráciu na nové diela. Netuší však, že na ceste za oddychom a dobrodružstvom sa čoskoro sama ocitne v spleti záhad.
Čo skrýva Agátina spolucestujúca Katharine Keelingová a aké tajomstvá v sebe nosí pasažierka Nancy Nelsonová?
V uháňajúcom vlaku sa životy troch žien prekvapivo prepletajú, no ani jedna nevie o ostatných dvoch všetko.
Pri odhaľovaní tajuplných súvislostí pani Christie pomáha aj samotný Hercule Poirot, ktorý jej pripomína, aby použila svoje malé sivé mozgové bunky. Prekoná tak Agáta bolesť zo stroskotaného manželstva, pomôže svojim priateľkám a neporuší dôležitý sľub bez toho, aby zamlčala pravdu?
Dáma v Orient Expresse je príbeh inšpirovaný životom legendárnej spisovateľky. Vychutnajte si pulzujúcu atmosféru exotického Blízkeho východu a nechajte sa opantať vzrušujúcim príbehom, ktorý hreje a mrazí zároveň!
Ide o výborne premyslený príbeh, ktorý je prirodzene fiktívny, no postavený na faktoch. A tie zostávajú aj v tejto knihe.
Napríklad, že Agatha Christie na jeseň roku 1928 skutočne nastúpila na Orient Express. S manželom sa rozviedla v októbri toho roku a Archie sa o dva týždne neskôr oženil so snúbenicou Nancy Neelovou.
Lindsay Jayne Ashford vyštudovala kriminológiu na Queens College v Cambridgei, kde získala diplom ako vôbec prvá ženská absolventka vo vyše päťstoročnej histórii školy. Potom pracovala ako reportérka pre BBC a neskôr ako novinárka na voľnej nohe. V roku 2003 vydala svoj prvý román Frozen a odvtedy sa naplno venuje písaniu príbehov, v ktorých prepája reálne postavy s fikciou. Keď práve nepíše, jazdí na kajaku a bodyboarde a chodí na prechádzky so svojimi psami Milly a Pablom.
Začítajte sa do novinky Dáma v Orient Expresse:
Október 1928 Londýn, Anglicko
Môžu nás strašiť tí, ktorí ešte nie sú mŕtvi? Týždne po tom, čo sa Agáta rozviedla s Archiem Christiem, akoby ju všade prenasledoval jeho duch. Sedela v prázdnom dome a počula jeho kroky na schodisku. V noci sa prebúdzala a cítila váhu jeho tela v posteli. Otvorila skriňu a vdýchla známu vôňu mydla na holenie a cigariet, hoci jeho šaty boli dávno preč. Akoby sa jej vlastné zmysly stali súčasťou konšpirácie, ktorá sa ju snažila dohnať do šialenstva.
Výlet Orient Expressom bol pokusom o zahnanie Archieho ducha. Každému, dokonca aj sebe, navrávala, že je to len dovolenka.
Prvýkrát v živote však cestovala sama do zahraničia.
Všetko, čo najbližšie dva mesiace urobí, bude iba výsledkom jej vlastných rozhodnutí. Potrebuje zistiť, či to znesie. Či dokáže byť sama.
Agáta si uvedomovala, aké má šťastie, že jej na tento únik nechýbajú peniaze ani čas. Keďže práve odovzdala vydavateľovi Záhadu siedmich ciferníkov, nemusela byť v Anglicku a začínať desiaty román. Pôvodne plánovala vycestovať do Západnej Indie a na Jamajku, no iba niekoľko dní pred odchodom ju niečo prinútilo zmeniť plány.
Pozvali ju na večierok do londýnskej štvrte Mayfair, odkiaľ takmer odišla už po niekoľkých minútach, pretože si náhodou vypočula tlmený rozhovor. Keď v hostiteľovej zimnej záhrade servírovali drinky, žena za obrovskou papraďou vyslovila Agátino meno. Ozvali sa zaskočené hlasy ďalších dvoch hostiek, ktoré tomu nemohli uveriť.
„Áno,“ zasyčala prvá žena. „Určite je to ona.“
„Tá, čo narafičila vlastnú smrť?“
„A predstierala, že stratila pamäť?“
Agáta sa pritisla ku kmeňu paprade a v tej chvíli si priala zmiznúť.
„Vraj to urobila len preto, aby predala viac kníh.“
Krátka odmlka a potom: „Čítala som článok – tuším v Daily Mail –, kde sa písalo, že stála daňových poplatníkov tisíce dolárov, keďže ju hľadalo toľko policajtov.“
„Najviac ľutujem jej manžela.“
„Ach, ale vraví sa, že mal milenku!“
„Zaujímalo by ma, prečo sa rozhodla zmiznúť v takom zapadákove…“
„Netuším. Ale žasnem, že po tom podvode má odvahu ukázať sa tu!“
Agáta odtiaľ chcela utiecť, no všade bolo veľa ľudí. So sklonenou hlavou sa vydala na odchod a dostala sa na chodbu. Keby sa jej podarilo dôjsť k vchodovým dverám bez toho, aby narazila na hostiteľa, mohla by nepozorovane vykĺznuť. Keď však kráčala po chodbe, niekto, kto schádzal po schodoch, na ňu zakričal:
„Pani Christie!“
Obrátila sa a uvidela vysokého šedivejúceho muža, ktorého nepoznala. S úsmevom niečo vytiahol z vrecka kabáta.
„Boli by ste taká láskavá a podpísali mi to?“
Agáta sa naňho podozrievavo zahľadela.
„Pre moju matku. Je pripútaná na lôžko a miluje vaše knihy. Keby mala podpísaný výtlačok, nesmierne by ju to potešilo.“
Milan Buno, literárny publicista
