Poznáte časopis Krásy Slovenska? Je to najstarší slovenský kontinuálne vychádzajúci časopis, ktorý tento rok oslavuje rovných 100 rokov existencie a stále prináša množstvo úžasných tipov na turistické výlety a prechádzky. Či už pešo, na bicykli, bežkách, loďkách, ale aj autom. Tipy na prírodné scenérie, historické pamiatky, píše o ľuďoch, ako žili kedysi, o tradíciách…
Časopis o Slovensku, ktorý by sme si mali chrániť a ceniť. No a možno ste vedeli, že pri jeho vzniku pred sto rokmi bol istý Miloš Janoška. Láska k slovenskej prírode a turistike boli nepochybne hlavným motívom pre skupinku nadšencov okolo neho, aby v roku 1921 založili tento časopis. K tomu pridali lásku k ľuďom, s ktorými sa chceli podeliť o svoje pocity z pohybu uprostred prírodných krás a povzbudiť ich k organizovanej turistike.
Zakladal Krásy Slovenska
Učiteľ Miloš Janoška patril v prvej polovici 20. storočia k najčinorodejším osobnostiam na Slovensku. Okrem toho, že bol autorom prvého slovensky písaného sprievodcu po Vysokých Tatrách, patril k spoluzakladateľom Múzea slovenského krasu, Tatranského spolku turistického či časopisu Krásy Slovenska. Zaslúžil sa aj o výstavbu viacerých horských chát a budovanie turistických chodníkov. Narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine evanjelického kňaza a neskôr biskupa.
Študoval v Banskej Bystrici a Šoproni a neskôr pôsobil ako učiteľ v Štrbe. Hoci po prvej svetovej vojne sa stal školským inšpektorom v podtatranskej oblasti, predovšetkým zostal neúnavným propagátorom krás Slovenska a dušou turistického hnutia. V živote Miloša Janošku nebolo náhodou, že rok 1921 sa stal aj rokom zrodu nového turistického časopisu a jeho rozbehu. Ako Miloš Janoška napísal vo svojom denníku: „Chceli sme turistiku na Slovensku rozprúdiť osobitným slovenským časopisom propagujúcim návštevu našich prírodných krás.“
Málo propagácie slovenskej turistiky
Predchádzalo tomu Janoškovo prijatie miesta tajomníka v liptovskomikulášskom spolku Tranoscius, kde ako účtovník pôsobil už aj Pavel Stacho. Obaja spolu s ďalšími priateľmi intenzívne pociťovali nedostatočnú propagáciu slovenskej turistiky a turistický časopis mal byť podľa nich najlepším prostriedkom k jej ďalšiemu rozvoju. Na návrh Miloša Janošku dostal názov Krásy Slovenska. Z denníka Miloša Janošku:
„Stacho o našom úmysle napísal svojmu priateľovi Matejovi Sopkovi, typografovi vyučenému u Karola Salvu v Ružomberku, že ideme vydávať slovenský časopis turistický, keď naša snaha založiť a udržať slovenský turistický spolok zlyhala. Ale aby sme svoj úmysel – vydávať Krásy Slovenska mohli aj uskutočniť, potrebujeme finančnú pomoc aspoň do začiatku, a preto Stacho požiadal Sopku, aby sa ujal veci v Amerike i u svojich známych.“
A naozaj. Americkí Slováci pomohli zbierkou, ktorú zorganizoval Stachov priateľ Matej Sopko. Dokázal zozbierať na tú dobu veľkú finančnú čiastku (5 000 Kčs), a tak Miloš Janoška spolu s Pavlom Stachom sa mohli pustiť ako prví redaktori do práce a začiatkom roku 1921 vyšlo prvé číslo Krás Slovenska. Čo tomu bezprostredne predchádzalo, nádherne opisuje Miloš Janoška vo svojich pamätiach:
Prvé číslo časopisu bolo teda začiatkom roka 1921 na svete. Nepredávalo sa, ale bolo posielané ako ukážka s dovetkom, že druhé číslo bude posielané už len skutočným predplatiteľom.
A ako opisuje Miloš Janoška nasledujúce dni a týždne? Ponúkame ďalší úryvok z jeho pamätí:
Predplatné určili sme na ročných Kčs 42, do cudziny Kčs 50 a do Ameriky 1.20 dolára. Už vopred sme si nadobudli adresy možných predplatiteľov. V prvom roku bolo odberateľov niečo vyše 1 000. Časopis rozposielali sme v 1 200 exemplároch. Prvé číslo tlačilo sa vo vyššom počte… Klišé, expedícia a iné výdavky činili ročne blízko 20 000 Kčs, nuž nie div, že som neskôr doplácal na vydávanie postupne vždy viac a viac, lebo predplatiteľov nepribúdalo, skôr ubúdalo, i keď počet odberateľov sa neumenšil.
Nemal som dosť času venovať sa propagande a sústavnému napomínaniu neplatiacich. Ale bol som rád, že časopis existuje a že robí turistike dobrú službu. Keby som sa bol mohol viac venovať administrácii a vôbec hmotnej stránke časopisu, iste by bol vzrástol počet predplatiteľov, čo by bolo malo priaznivý účinok i na obsahové zdokonalenie, lebo je možné, že by sa bolo stalo možným aspoň skromne odmeniť literárnych prispievateľov. Platil som len vďačným dobrým slovom…
Hviezdoslav na obálke časopisu
Časopis Krásy Slovenska prinášal turistické tipy a zaujímavosti, ale reagoval aj na aktuálne udalosti. Napríklad na obálke čísla 11-12 bol Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý skonal 8.novembra 1921 v Dolnom Kubíne. Citujeme z čísla:
„Nekonečnou láskou vinie sa náš zvečnený Hviezdoslav vo svojich básnických tvorbách ku Božej prírode. Ešte nik zo slovenských poetov tak vrelo si neobľúbil, ani tak úchvatne neospieval prírodu ako on. Čo jeho učiteľ Sládkovič opísal vo všeobecnosti, keď spomenul, že príroda je vždy krásna, švarná, mladá, krásu oblieka jednu, druhú skladá, to Hviezdoslav, prevyšujúc svojho majstra, bohatstvom svojim uchvacujúcich myšlienok vystihol a pestrosťou svojej krásnej reči ospieval až po drobné kvieťa, po ostatnú byľ na voňavej lúčine jednotlive, dopodrobna, živo a plasticky.
Pri čítaní jeho prírodných kresieb cítiš, ako ťa vedie z pôsobišťa tvojho každodenného života: spomedzi štyroch nevoľných múrov chlebovej postati ta von do poľa, do údolia milej voľnosti. Stúpaš spolu s ním po mäkkej poduške kvetnatých lúčin a zelenej pažiti popri hučiacom jarčeku v zlatoriasom poli, nájdeš a v pokojnom lone hôrneho zátišia.
O časopise Krásy Slovenska
Časopis Krásy Slovenska si obľúbili mnohí známi ľudia, prinášame aspoň dve z vyjadrení, ktoré dokumentujú popularitu tohto časopisu.
Anton Srholec (kňaz a filantrop)
Od Krás Slovenska nemožno čakať zázraky. Hoci zázrak je už to, že ste. Už roky kážete evanjelium malej krajiny, ktorá je zaujímavá aj vďaka Vám. Vari by ste mohli klásť väčší dôraz na ekológiu ducha a spoluvytváranie priestorov na rekondičnú kultúru. Buďte hrdí a verní. Nie ste sami.
Marián Geišberg (herec, pesničkár a spisovateľ)
Chcel by som tvorcom Krás Slovenska odkázať, že robia nesmierne potrebnú prácu a že my to veľmi potrebujeme. Nech sa snažia udržať za každú cenu. Aj keby sa tam mali objaviť nahotinky. Aj tie patria medzi krásy Slovenska. Ľudia by kupovali Váš časopis ako diví a možno by si tam popri tom prečítali aj to, že v Kôprovej doline sa opäť ťaží, hoci by sa nemalo.
Zdroj a foto: Krásy Slovenska, Dajama
