Cena za rozkoš
Slovenský spisovateľ 2009
V originále: The Price of Pleasure (2004)
anotácia:
Ďalší román od autorky knihy Kapitánova láska. Grant Sutherland sa plaví do Oceánie hľadať Victoriu Dearbournovú, ktorá sa stratila na mori pred desiatimi rokmi. Medzi chladným kapitánom a nespútanou dievčinou preskočí iskra a Victoria sa čoskoro musí rozhodnúť, či sa vzdá slobody pre muža, ktorý jediný dokáže skrotiť jej divé srdce…
Jedným slovom nádherná. Páčila sa mi. Len čo som otvorila prvú stranu, už som ju z ruky nepustila. Takže po dlhšom čase niečo ozaj lákavé, nádherné, iskrivé, vtipné, zaujímavé… a romantické.
Viktória ako mladé Trinásťročné dievča prežije stroskotanie lode spolu s vychovávateľkou a zostane trčať na ľudoprázdnom ostrove uprostred oceánu. Dlhých osem rokov dennodenne bojuje o prežitie v džungli a hoci sa na ostrove za ten čas zastavia námorníci, namiesto pomoci ich len ohrozia. Jedna z takýchto návštev má za následok, že vychovávateľka Cammie chradne nielen na tele, ale aj na duši. Viktórii neostane nič iné, len bojovať o prežitie aj za ňu. Preto, keď uvidí pristávať na pobreží ďalšiu loď, namiesto radostného zvítania, nepochopiteľne uteká preč…
Grant, mladší brat Dereka z predchádzajúcej časti ( Kapitánova láska ) je pravý opak svojho brata. Uhladený, rozvážny, suchopárny, takmer bez emócii, príjme lákavú ponuku viesť ôsmu výpravu Viktóriinho starého otca za statenou dcérou a vnučkou, hoci si každý myslí, že jeho rodina zahynula. Za odmenu, ak mu nájde rodinu, mu starec prisľúbi dedičné panstvo. Hoci je Grand bohatý mladý muž, ako mladšiemu synovi mu chýba vlastný dom s pozemkami, súhlasí a vyberie sa za dobrodružstvom, v ktorého úspech nikto nedúfa… Len čo však zbadá divošku, pobiehajúcu po pláži, nádhernú mladú ženu, rozbehne sa za ňou. Dolapiť nebezpečného protivníka však vôbec nie je jednoduché, pretože pohľad do tváre mladej ženy v ňom vyvoláva celú búrku pocitov, s ktorými sa doteraz Grand nestretol.
A príbeh, ktorý rozhodne stojí za to prečítať, začína…
PS: obálka knihy je podstatne iskrivejšia, než na uputávkach.
Prečítajte si ukážku:
Tesne po polnoci sa Tori vkradla do ich tábora. Jej kroky tlmil mäkký piesok. Horko-ťažko vliekla za sebou vrece. Plazila sa k tienistej postave kapitána, impozantnej dokonca aj v spánku.
Keď stála priamo nad ním, vedela, že by sa mala poponáhľať. Dívala sa naňho vo svetle zhasínajúceho ohňa a voskovožltého mesiaca a napĺňalo ju to zvláštnou spokojnosťou. V spánku vraštil obočie, oči mu dráždil prameň vlasov. Keby mala byť objektívna, musela by pripustiť, že je mimoriadne príťažlivý: silná brada, ostro rezané črty…
Po chvíli sa spokojnosť vytratila a namiesto nej pocítila zvláštne nutkanie – žiadalo sa jej ho dotknúť. Akú má pokožku na dotyk? Premýšľala o tom, odkedy ho videla v jazierku. A tie náznaky brady…? Má tvár drsnú na miestach, kde ju má ona hladkú? Uchvátene sa pomaly približovala.
A zrazu zakopla o lampáš.
Napla sa a bola pripravená vyštartovať. Čosi zamrmlal zo spánku, hlas mal hlboký, zachrípnutý, no iba sa prevrátil na bok, nezobudil sa. Trochu sa uvoľnila a všimla si, že má čosi pod bokom. Položila vrece, naklonila sa – chcela vedieť, čo môže čítať muž ako on.
Môj denník! Ten sviniar si ho číta. Vytiahla ho spod neho. Srdce sa jej divo rozbúchalo, keď opäť zamrmlal. Stránky sa otvorili na mieste, kde si vložil záložku, a začala čítať. Denník sa jej v rukách triasol. Akoby sa to stalo len včera, pamätala sa, ako kapitán druhej lode útočil na Cammy, pamätala sa na tú zúrivosť, akú pocítila za to, že sa jej odvážil ublížiť. Tori bola až slepá od zúrivosti.
Na konci tej mučivej skúšky však vedela, že s Cammy urobia všetko, aby spolu prežili. Keď si to uvedomila, stala sa silnejšou. Ale to isté poznanie akoby Cammy vyľakalo a oslabilo…
Tori prudko pokrútila hlavou. Pripomenula si, prečo prišla, zdvihla zo zeme svoju korisť a vytiahla hada z vaku. Keď sa had zvinul pod jeho prikrývku, rozbehla sa preč. V diaľke počula kapitánov rev. Po ďalších piatich minútach behu uvažovala, či môže spomaliť.
Až kým za sebou nezačula hlasné kroky.
Krv jej zmizla z tváre. Pustila sa znovu do šprintu a pomáhala si rukami. Nechytí ju! Stačí len dobehnúť k pováľaným stromom. On je taký vysoký, že popod ne neprebehne. A kmene zas ležia privysoko, nevylezie na ne… Teda k stromom! Už len niekoľko sekúnd. Už ich vidí…
Všetko zahalila tma.
Z pľúc jej unikol vzduch, keď ju privalila drvivá váha. Pootvorila viečka a zistila, že nad ňou sedí ten veľký chlap.
„Nehýb sa,“ povedal a zamračil sa. „Ach, dopekla, dych sa ti vráti…“
Vrátil sa. Zajačala.
Vyzeral taký zmätený jej krikom, až si chvíľu myslela, že by ho mohla udrieť a odkotúľať sa.
No rovnako mohla udierať do skaly.
Schmatol jej zaťaté päste a pritisol jej ich na zem nad hlavu. Pridržiaval jej aj ramená, keď sa mu snažila vzdorovať.
„Dopekla! Chcem vám pomôcť.“ Dýchal rovnako prudko ako ona. „Prišiel som vás zachrániť.“
Zazerala naňho. „Potrebujem sa zachrániť iba ak pred takými, ako ste vy.“
Civel na ňu, akoby ho urážala predstava, že je ničomník. Až potom odvrátil pohľad od jej tváre a uvedomil si, v akej sú polohe – on rozkročený nad jej bokmi, naklonený nad ňou, aby jej držal ruky. Jednou rukou jej chytil obe zápästia, nadvihol plece a pozrel na jej dvíhajúcu sa hruď. Piskľavo vydýchol. Zahrešil a vytiahol ju na nohy, obrovskou rukou jej pevne uchopil rameno a uprene na ňu hľadel.
Tori celkom stratila reči. Ešte nikdy nevidela nikoho takého veľkého. Och, aká je bláznivá! Prečo len neutekala rýchlejšie?