Čítali ste knihu Eleanor a Park od Rainbow Rowellovej?
Spomínate si na príbeh o šestnásťročnej ryšavke a hanblivom polokórejcovi?
Teraz je tu mimoriadne talentovaná Rainbow s novinkou, ktorú zhltnete za pár hodín, hoci má 400 strán. Opäť vynikajúci štýl, ktorý pripomína Johna Greena, no bez rakoviny a utrápenosti.
Romantika vám ponúka prvé strany z knihy Fanúšička.
Cath a Wren sú dvojičky, ktoré odmalička žili ako jedno telo, jedna duša. Teraz majú osemnásť, idú na výšku a Wren sa rozhodne, že je čas rozdeliť sa. Nechce na intráku bývať s Cath, čo jej sestru vydesí. Cath sa totiž najlepšie cíti za počítačom, na nete a v spoločnosti svojho seriálového hrdinu.
Ako teraz zvládne novú školu, iné prostredie a navyše bez Wren?
Dokáže to, aj keď ju nebude držať za ruku? A je pripravená žiť vlastný život?
Fanúšička je skvele napísaný príbeh o prvej láske, o nemotornosti i zraniteľnosti.
Začítajte sa do tejto knihy hneď teraz:
Zimný semester, 2011
Séria Simon Snow
Z Encyklowikie, slobodnej encyklopédie
Tento článok je o sérii kníh pre deti. O iných významoch výrazu Simon Snow, pozri Simon Snow (rozlišovacia stránka).
Simon Snow je názov série siedmich fantasy kníh od anglickej filologičky Gemmy T. Leslieovej. Tieto knihy podávajú príbeh Simona Snowa, jedenásťročnej siroty z Lancashire, ktorého naverbujú do Watfordskej školy mágie, kde sa má stať čarodejníkom. Simon dospieva a stáva sa členom skupiny čarodejníkov – mágov –, bojujúcich proti Zákernému jednotvárnikovi, ktorý sa usiluje odstrániť zo sveta mágiu.
Od vydania prvého dielu s názvom Simon Snow a Mágov dedič v roku 2001 boli knihy preložené do 53 jazykov a do augusta 2011 sa predalo viac ako 380 miliónov výtlačkov.
Leslieová si vyslúžila kritiku za násilie v jej knihách a za postavu občas sebeckého a podráždeného hrdinu, ktorý v nich vystupuje. Exorcistický rituál vo štvrtom pokračovaní Simon Snov a štvorica selkií vyvolal v roku 2008 vlnu protestov amerických kresťanských združení. Séria je však považovaná za modernú klasiku a v roku 2010 časopis Time nazval Simona „najvýznamnejším detským literárnym hrdinom od čias Huckleberryho Finna“.
Posledná, ôsma kniha série vyjde 1. mája 2012.
Knihy
Simon Snow a Mágov dedič (2001)
Simon Snow a druhý had (2003)
Simon Snow a tretia brána (2004)
Simon Snow a štvorica selkií (2007)
Simon Snow a päť mečov (2008)
Simon Snow a šesť bielych zajacov (2009)
Simon Snow a siedmy dub (2009)
Simon Snow a ôsmy tanec (vyjde 1. mája 2012)
PRVÁ KAPITOLA
V jej izbe bol chlapec.
Cath preniesla pohľad z čísla na dverách na papier v ruke s číslom pridelenej izby.
Internát Pound Hall, izba číslo 913
Stála síce pred izbou číslo 913, no možno v nesprávnej budove. Všetky internáty vyzerali presne ako štátne bytovky pre starších obyvateľov. Azda by mala upozorniť oca, skôr ako jej sem privlečie všetky škatule.
„Ty si určite Cather,“ prihovoril sa jej s úsmevom chlapec a podal jej ruku.
„Cath.“ Žalúdok jej vyplašene poskočil. Podávanú ruku si nevšímala. (Aj tak mala v rukách škatuľu, tak čo čakal?)
Stala sa chyba. Určite sa stala chyba. Vedela, že Pound Hall je zmiešaný internát, ale… Existujú aj zmiešané izby?
Chalan jej vzal škatuľu z rúk a položil ju na prázdnu posteľ. Druhá posteľ na protiľahlej strane izby už bola zahádzaná šatami a škatuľami.
„Máš dolu aj ďalšie veci?“ opýtal sa. „Práve sme skončili. Asi ideme na burger. Nechceš ísť aj ty? Už si bola v Pear’s? Majú tam burgery veľké ako päsť.“
Chytil ju za ruku a ona preglgla. „Zatni ruku do päste,“ povedal.
Cath poslúchla.
„Väčšie ako tvoja päsť,“ usúdil, pustil jej ruku a zdvihol ruksak, čo nechala pred dverami. „Máš aj ďalšie škatule? Určite. Nie si hladná?“
Bol vysoký, chudý a opálený. Vyzeral, akoby si práve stiahol z hlavy čiapku. Plavé vlasy mu odstávali na všetky strany.
Cath znova pozrela na číslo izby na papieri. Toto je Reagan?
„Reagan!“ zvolal veselo chalan. „Aha, prišla ti spolubývajúca.“
Dievčina obišla Cath, ktorá ešte vždy stála vo dverách, a chladne na ňu pozrela. Mala rovné gaštanové vlasy a v ústach nezapálenú cigaretu. Chalan jej ju vzal a strčil si ju do úst. „Reagan, Cather. Cather, Reagan,“ predstavil ich.
„Cath,“ opravila ho.
Reagan jej kývla na pozdrav a vylovila z kabelky ďalšiu cigaretu. „Obsadila som si túto stranu,“ kývla na škatule napravo, „ale v podstate je mi to fuk. Ak veríš na feng šuej, pokojne ma presťahuj.“ Obrátila sa k chalanovi. „Ideme?“
Pozrel na Cath. „Ideš s nami?“
Cath pokrútila hlavou.
Dvere sa za nimi zatvorili. Cath si sadla na holý matrac, ktorý zrejme patril jej (feng šuej ju vôbec netrápilo), a oprela sa o stenu.
Potrebovala sa upokojiť.
Pred očami sa jej robili kruhy a srdce mala až kdesi v hrdle. Nervozitu potrebovala presunúť do žalúdka, kam patrila. Nanajvýš by jej ho zvieralo od strachu, no to sa dalo zniesť.
Oco a Wren prídu každú chvíľu. Nechcela, aby videli, že sa už-už zosype. Keby sa zosypala, zosypal by sa aj oco. A ak sa zosype hociktorý z nich, Wren bude tvrdiť, že to robia naschvál, len aby jej pokazili nezabudnuteľný prvý deň v intráku. Úžasné nové dobrodružstvo.
Za toto sa mi ešte poďakuješ, opakovala jej Wren.
Prvý raz to povedala v júni.
Cath už poslala žiadosť o pridelenie internátu. Samozrejme napísala, že ju majú ubytovať s Wren. Ani nad tým neuvažovala. O izbu sa delili osemnásť rokov, tak prečo by v tom nemohli pokračovať?
„Bývali sme spolu osemnásť rokov,“ namietla Wren, usadená na Cathinej posteli, a nahodila ten svoj neznesiteľný výraz, ktorý hovoril: Ja som tu tá dospelá.
„A bolo nám spolu dobre.“ Cath mávla rukou na izbu: na kôpky kníh a plagáty Simona Snowa na skrini, kam si obe hádzali oblečenie. Väčšinou ich netrápilo, čo komu patrí.
Cath sedela na posteli a snažila sa nevyzerať ako tá chudera, čo sa vždy rozplače.
„Ideme na výšku,“ nástojila Wren. „Pointa výšky spočíva v tom, že sa zoznámime s novými ľuďmi.“
„Pointa sestry-dvojčaťa spočíva v tom,“ namietla Cath, „že nebudem čeliť neznámym úchylom, ktorí mi budú kradnúť tampóny, smrdieť ako šalátový dresing a fotiť si ma mobilom v spánku…“
Wren si vzdychla. „Čo to táraš? Prečo by mal niekto smrdieť ako šalátový dresing?“
„Ako ocot,“ nedala sa Cath. „Pamätáš sa na to stretnutie pre prvákov? Jedna baba páchla ako taliansky dresing.“
„Nepáchla.“
„Bolo to nechutné.“
„Ideme na výšku,“ vyhlásila podráždene Wren a zaborila si tvár do dlaní. „Ber to ako dobrodružstvo.“
„Už teraz je to dobrodružstvo.“ Cath sa pritúlila k sestre a odtiahla jej ruky z tváre. „Pomyslenie na výšku ma desí.“
„Zoznámime sa s novými ľuďmi,“ zopakovala Wren.
„Nepotrebujem nových ľudí.“
„Práve si dokázala, ako veľmi ich potrebuješ…“ Wren stisla Cath ruky. „Zamysli sa nad tým, Cath. Ak budeme stále spolu, ľudia nás budú brať ako jednu osobu. Potrvá štyri roky, kým sa naučia, ktorá je ktorá.“
„Stačí, ak budú pozorní.“ Cath sa dotkla jazvy na Wreninej brade tesne pod perou. (Nehoda na saniach. Mali deväť rokov a Wren sedela vpredu. Narazili do stromu a Cath spadla dozadu do snehu.)
„Vieš, že mám pravdu,“ trvala na svojom Wren.
Cath pokrútila hlavou. „Neviem.“
„Cath…“
„Prosím, nenúť ma, aby som to zvládla sama.“
„Nikdy nie si sama,“ vzdychla si Wren. „V tom spočíva celá pointa sestry-dvojčaťa.“
„Vyzerá to tu dobre,“ vyhlásil oco, poobzeral sa po izbe číslo 913 a položil Cath na matrac kôš na bielizeň, plný topánok a kníh.
„Nevyzerá.“ Cath zostala meravo stáť pri dverách. „Vyzerá to tu ako v nemocnici, ibaže izba je menšia a nemáme telku.“
„Máš super výhľad na areál školy,“ nedal sa.
Wren podišla k oknu. „Z mojej izby je výhľad na parkovisko.“
„Ako vieš?“ začudovala sa Cath.
„Google Earth.“
Wren sa nevedela dočkať, kedy pôjde na výšku. So svojou spolubývajúcou Courtney sa o tom zhovárali celé týždne. Aj Courtney bola z Omahy. Tie dve sa už stretli a išli nakupovať veci do izby. Cath sa na ne zavesila a snažila sa neodúvať, keď spolu vyberali plagáty a rovnaké stolné lampy.
Oco odstúpil od okna a objal Cath okolo pliec. „Zvládneš to,“ povedal.
Prikývla. „Viem.“
„Okej!“ Spľasol rukami. „Nasledujúca zastávka Schramm Hall. Potom pizza v bufete a nakoniec návrat do môjho smutného prázdneho hniezda.“
„Nijaká pizza,“ ozvala sa Wren. „Prepáč, oci, ale s Courtney ideme na prvácku grilovačku.“ Pozrela na Cath. „Aj Cath by mala ísť.“
„Áno, na pizzu,“ odsekla vzdorovito Cath.
Oco sa usmial. „Tvoja sestra má pravdu, Cath. Mala by si ísť. Aspoň sa s niekým zoznámiš.“
„Nasledujúcich deväť mesiacov sa budem stále s niekým zoznamovať. Dnes idem radšej na pizzu.“
Wren prevrátila oči.
„Fajn.“ Oco potľapkal Cath po pleci. „Nasledujúca zastávka Schramm Hall. Nech sa páči, dámy,“ dodal a otvoril im dvere.
Cath sa ani nepohla. „Môžeš po mňa prísť, keď jej odnesieš veci,“ povedala s pohľadom upretým na sestru. „Chcem sa začať vybaľovať.“
Wren nenamietala. Vyšla na chodbu, no neobrátila sa. „Uvidíme sa zajtra,“ prehodila.
„Jasné,“ odvetila Cath.
Pri vybaľovaní mala dobrý pocit. Natiahla plachtu na matrac a na poličku nad písacím stolom poukladala nové, neskutočne drahé učebnice.
Oco sa vrátil a spolu zašli do pizzerie Valentino’s. Cestou stretávali samých Cathiných rovesníkov. Zdalo sa jej to trochu strašidelné.
„Prečo sú všetci svetlovlasí?“ opýtala sa. „A bieli?“
Oco sa zasmial. „Si zvyknutá na najmenej bielu štvrť v celej Nebraske.“
Bývali v mexickej štvrti na juhu Omahy. Okrem Cathinej rodiny neboli v bloku nijakí belosi.
„Bože,“ vzdychla si, „myslíš, že v tomto meste zoženiem tacos?“
„Tuším som niekde videl sieť mexických reštaurácií Chipotle…“
Zastonala.
„No tak, máš ich rada.“
„O to nejde.“
Pizzeria Valentino’s bola plná študentov. Niekoľkí prišli s rodičmi, presne ako Cath, ale väčšina nie. „Pripadám si ako v sci-fi príbehu,“ vyhlásila. „Nijaké decká… nikto nad tridsať… Kam sa podeli všetci starí ľudia?“
Oco vzal do ruky kúsok pizze. „Pomleli ich do jedla ako vo filme Soylent Green.“
Cath sa zasmiala.
„Ja predsa nie som starý.“ Poklopkal po stole prstami ľavej ruky. „Mám len štyridsaťjeden. Kolegovia v mojom veku až teraz začínajú mať deti.“
„Spravil si múdro,“ prehodila Cath. „Dobre, že sme sa narodili tak skoro. Teraz si môžeš vodiť domov baby. Vzduch je čistý.“
„Všetky moje baby…“ Oco sklopil zrak na tanier. „Vy dve ste jediné baby, o ktoré si robím starosti.“
„Fuj, oco. To bolo divné.“
„Vieš, ako to myslím. Čo je s vami dvoma? Nikdy ste sa takto nehádali…“
„Ani teraz sa nehádame.“ Cath si odhryzla z pizze s mletým mäsom a so slaninou. „Ach jaj.“ Vypľula ju.
„Čo je? Našla si v nej očné viečko?“
„Nie, kyslú uhorku. To nič. Len som ju nečakala.“
„Mám pocit, že sa hádate,“ povedal.
Cath pokrčila plecami. S Wren sa ani veľmi nebavili, nieto ešte hádali. „Wren chce byť… nezávislejšia.“
„To znie rozumne,“ odvetil.
Jasné, že áno, pomyslela si Cath, na to je Wren expertka. Nepovedala však nič. Nechcela, aby sa tým oco zaťažoval. Ustavične klopkal po stole a vedela, že je už vyčerpaný. Mal za sebou priveľa hodín v koži normálneho otca.
„Si unavený?“ opýtala sa.
Vystrúhal ľútostivý úsmev a spustil ruku do lona. „Veľký deň. Veľký, náročný deň. Ale vedel som, že bude taký.“ Zdvihol obočie. „Obe naraz, v jeden deň. A ste fuč. Ešte vždy nemôžem uveriť, že sa so mnou nevrátite domov…“
„Len si nezvykaj. Nie som si istá, či vydržím celý semester.“ Nebol to celkom žart a on to vedel.
„Zvládneš to, Cath.“ Prikryl jej ruku dlaňou menej nepokojnej ruky a stisol ju. „A ja tiež, počuješ?“
Cath mu na okamih pozrela do očí. Bol vyčerpaný – a aj nervózny –, ale držal sa.
„Aj tak si myslím, že by si si mal kúpiť psa,“ povedala.
„Zabúdal by som ho kŕmiť.“
„Možno by sme ho mali vycvičiť, aby kŕmil on teba.“
Cath sa vrátila do izby. Spolubývajúca Reagan tam ešte vždy nebola. Alebo možno znova odišla. Jej škatule vyzerali nedotknuté.
Cath si odložila šaty a otvorila škatuľu s osobnými vecami, čo si priniesla z domu.
Vytiahla fotku z pomaturitnej ceremónie a pripla ju na korkovú nástenku nad stolom. Obe sestry mali na sebe červené rúcha a usmievali sa. Wren mala vtedy ešte dlhé vlasy…
Sestra jej vôbec nepovedala, že sa chce dať ostrihať. Jedného dňa koncom leta jednoducho prišla z práce ostrihaná nakrátko. Vyzerala úžasne, čo znamenalo, že by asi rovnako dobre vyzerala aj Cath. Ibaže Cath sa tak teraz nemohla dať ostrihať, ani keby pozbierala odvahu a dala si odfiknúť štyridsať centimetrov vlasov. Nebude sa predsa opičiť po vlastnej sestre.
Vytiahla aj zarámovanú fotku otca, ktorá dovtedy stála doma na príborníku. Vznikla v deň jeho svadby a bol na nej veľmi pekný: mladý a usmiaty. Na saku mal pripevnenú drobnú slnečnicu. Cath postavila fotku na poličku nad stolom.
Vedľa nej umiestnila fotografiu z maturitného plesu, na ktorý šla s Abelom. Cath mala na sebe lesklé zelené šaty a Abel s nimi zladenú šerpu okolo pása. Išlo o vydarený záber, hoci Cathina tvár vyzerala bez okuliarov akási plochá a prázdna a Abel sa tváril znudene.
Abel sa vždy tvári trochu znudene.
Už dávno mu mala napísať. Mohla mu aspoň dať vedieť, že je tu, no chcela počkať, kým sa trochu uvoľní. Esemeska sa nedá vziať späť. Ak pôsobí náladovo a melancholicky, bude vám navždy sedieť v mobile a pripomínať, aká ste otravná.
Naspodku škatule ležali Cathine plagáty Simona a Baza. Opatrne ich vyložila na posteľ: niektoré boli originály, nakreslené alebo namaľované iba pre ňu. Musí si vybrať zopár najobľúbenejších. Všetky sa na nástenku nezmestia a Cath sa už rozhodla, že ich nebude lepiť na stenu, kde si ich každý všimne.
Vybrala si tri.
Simon, ako dvíha Meč mágov. Baz, rozvalený na čiernom tróne ozdobenom tesákmi. Obaja, ako kráčajú rozvíreným zlatým lístím a šály im povievajú vo vetre.
V škatuli zostalo ešte zopár vecí: kytička sušených kvetov, stužka od Wren s nápisom KLUB ČISTÝCH TANIEROV, pamätné busty Simona a Baza, ktoré si objednala z Noble Collection…
Všetkému našla miesto, a napokon sa uvelebila na otlčenej drevenej stoličke. Keď sedela presne tam, chrbtom k Reaganiným holým stenám a škatuliam, cítila sa takmer ako doma.
V Simonovej izbe bol chlapec.
Chlapec s ulízanými čiernymi vlasmi a chladnými sivými očami. V rukách mal mačku, dvíhal ju vysoko do vzduchu a krútil sa na mieste. Akési dievča poskakovalo okolo neho a načahovalo sa k nej. „Daj ju sem!“ vykríklo. „Ublížiš jej.“
Chlapec so smiechom zdvihol mačku ešte vyššie, no potom si všimol Simona vo dverách. Znehybnel a spozornel.
„Ahoj,“ pozdravil ho a pustil zviera na zem. Mačka pristála na všetkých štyroch a vyletela z miestnosti. Dievča sa rozbehlo za ňou.
Chlapec si ich už nevšímal. Napravil si školskú rovnošatu a krivo sa usmial. „Viem, kto si. Simon Snow… Mágov dedič.“ Znudene mu podal ruku. „Tyrannus Basilton Pitch, ale keďže spolu budeme bývať, môžeš ma volať Baz.“
Simon sa zamračil. Chlapcovu bledú ruku si nevšímal. „Čo si vyvádzal s tou mačkou?“
3. kapitola, Simon Snow a Mágov dedič
Copyright © 2001 Gemma T. Leslie
DRUHÁ KAPITOLA
Keď sa postava v knihe zobudí na neznámom mieste, vždy je chvíľu dezorientovaná a nevie, kde je.
Cath sa také čosi nikdy nestalo. Vždy si pamätala, ako zaspávala.
Aj tak jej však pripadalo čudné počuť svoj starý budík na tomto novom mieste. Do izby sa lialo zvláštne, neprirodzene žlté svetlo. V internátnom vzduchu sa vznášal pach čistiaceho prostriedku, na ktorý si možno nezvykne. Vzala do rúk mobil, vypla budík a spomenula si, že ešte nenapísala Abelovi. Pred spaním si neskontrolovala mailovú schránku, ba dokonca ani účet na FanFixxe.
„Prvý deň,“ napísala Abelovi. „Viac neskôr. X O atď.“
Posteľ na druhej strane izby bola ešte vždy prázdna.
To jej vyhovovalo. Možno bude Reagan tráviť všetok čas vo frajerovej izbe. Alebo v jeho byte. Jej frajer vyzeral starší. Asi nebýva na intráku, ale s ďalšími dvadsiatimi chalanmi v nejakom polorozpadnutom dome s pohovkou v záhrade.
Hoci mala celú izbu pre seba, nebolo jej príjemné prezliekať sa tam. Hocikedy by mohla vojsť Reagan alebo jej frajer… A hociktorý z nich by mohol byť úchyl, čo si ju potajomky nakrúca.
Vzala si šaty na toaletu a prezliekla sa v kabínke.
Pri umývadle stálo dievča a zúfalo sa snažilo nadviazať s ňou priateľský očný kontakt. Cath sa tvárila, že si to nevšimla.
Zostalo jej dosť času aj na raňajky, no nenašla odvahu zísť do jedálne. Veď ani nevedela, kde to je a ako to tam funguje…
V nových situáciách sú najzložitejšie pravidlá tie, ktoré sa vám nikto neunúva vysvetliť. (A ktoré sa nedajú ani vygúgliť). Napríklad: Kde sa začína rad? Aké jedlá si môžete vziať? Kde máte stáť? Kam si máte potom sadnúť? Kam máte ísť, keď dojete? Prečo sa na vás všetci dívajú…?
Pche.
Cath otvorila škatuľu s proteínovými tyčinkami. Pod posteľou mala ešte štyri a navyše tri obrovské poháre s arašidovým maslom. Ak sa nebude prežierať, možno do jedálne nevkročí až do októbra.
Zahryzla do karobovej ovsenej tyčinky, otvorila notebook a prihlásila sa na FanFixx. Na svojej stránke mala zopár nových komentárov. Všetci boli od netrpezlivosti celí bez seba, lebo včera nepridala novú kapitolu Do toho.
Ahoj, všetci, napísala, ospravedlňujem sa za včerajšok. Prvý deň v škole, rodinné povinnosti atď. Ani dnes asi nič nepridám, ale sľubujem, že v utorok už budete mať čo čítať. Mám v pláne niečo super. Majte sa! Magicath
Cestou do triedy sa nevedela zbaviť pocitu, že hrá študentku vysokej školy vo filme o dospievaní. Prostredie bolo dokonalé: zvlnené zelené trávniky, tehlové budovy, všade decká s ruksakmi na chrbte. Cath si stiesnene napravila ten svoj. Pozrite sa na mňa, som stelesnením vysokoškoláčky.
Na hodinu amerických dejín prišla o desať minút skôr, no aj tak si nestihla obsadiť miesto vzadu. Všetci v miestnosti sa tvárili rozpačito a nervózne, akoby ráno strávili priveľa času úvahami, čo si obliecť.
(Začni tak, ako chceš pokračovať, pomyslela si Cath, keď si včera večer chystala veci. Džínsy, tričko so Simonom a zelený svetrík.)
Chlapec vo vedľajšej lavici mal v ušiach slúchadlá a nesmelo kýval hlavou. Dievča na druhej strane si ustavične prehadzovalo vlasy z jedného pleca na druhé.
Cath zatvorila oči. Počula vŕzganie ostatných lavíc. Cítila ich dezodorant. Stačilo, že boli nablízku, a hneď si pripadala nesvoja a zahnaná do kúta.
Keby nebola taká hrdá, chodila by na dejiny so sestrou. Obe potrebovali kredity za tento predmet. Možno by s ňou mala chodiť aspoň na tieto hodiny, keďže iné spoločné predmety nemali. Wren chcela študovať marketing – a možno sa zamestnať v reklame ako oco.
Cath si nevedela predstaviť, že bude mať nejakú prácu alebo kariéru. Maturovala z angličtiny v nádeji, že strávi nasledujúce štyri roky čítaním a písaním. A možno aj ďalšie štyri roky.
V každom prípade už odovzdala úvodnú esej, a keď sa na jar stretla so študijným poradcom, presvedčila ho, že zvládne úvod do písania beletrie, hoci išlo o predmet pre tretí ročník. Bol to jediný predmet (a možno jediná vec na celej výške), na ktorý sa tešila. Profesorka, ktorá ho vyučovala, bola ozajstná spisovateľka. Cath cez leto prečítala všetky tri jej knihy (o úpadku a bezútešnosti amerického vidieka).
„Prečo to čítaš?“ zaujímala sa Wren, keď si to všimla.
„Čo také?“
„Niečo, čo nemá na obálke draka ani elfa.“
„Rozširujem si obzor.“
„Pst.“ Wren zakryla uši chlapcovi na plagáte nad svojou posteľou. „Baz ťa začuje.“
„Baz má v našom vzťahu istotu.“ Cath sa neubránila úsmevu.
Pri spomienke na Wren sa načiahla po mobil.
Wren šla včera večer zrejme niekam von.
Cath mala v noci pocit, akoby oslavoval celý internát. V prázdnej internátnej izbe si pripadala ako v obkľúčení. Výkriky, smiech, hudba. Doliehali k nej zo všetkých strán. Wren by toľkému hluku neodolala.
Cath vyhrabala mobil z ruksaku.
Už si hore? Odoslať.
O pár sekúnd sa ozvalo cinknutie. Nie je to môj výrok?
Včera v noci som bola taká unavená, že som nič nenapísala, odpísala Cath. O 10 som si šla ľahnúť.
Cink. Už zanedbávaš fanúšikov…
Cath sa usmiala. Žiarliš, že nejakých mám…
Tak sa maj.
Aj ty.
Do prednáškovej miestnosti vošiel Ind v strednom veku v upokojujúcom tvídovom saku. Cath vypla mobil a strčila ho do ruksaku.
