O dva týždne, presne 9.februára, vyjde nová Jane Ashfordová, ktorú už poznáme vďaka knihe Jedna svadba nestačí.
Jej novinka z dielne vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa volá Múdra a bohatá. Je to ďalšia skvostná regentská romanca.
Hlavná hrdinka Clare Greenoughová je síce mimoriadne bystrá a pôvabná, ale aj chudobná ako kostolná myš. Keď sa nečakane dozvie, že zdedila veľký majetok, je šťastím bez seba. Má to však jeden háčik: kým sa nevydá, jej peniaze bude spravovať chamtivý bratanec Simon.
Jediným východiskom je nájsť si vhodného manžela, ochotného pristúpiť na dohodu, že rozhodovanie o financiách prenechá manželke. Keď Clare spozná príťažlivého Jamesa Boleigha, siedmeho baróna z Trehearthu, ktorý zúfalo potrebuje peniaze na záchranu rodičovského majetku, vyzerá to, že našla toho pravého…
Začítajte sa do novinky Jane Ashfordovej Múdra a bohatá:
Jamie sa vrátil do Andrewovho bytu neskoro popoludní a našiel tam aj Harryho. Obaja priatelia sedeli pri kozube a zohrievali sa. Bol február a vonku panoval chlad. „Trvalo ti to celú večnosť,“ povedal Andrew. „Čo bolo také naliehavé, že si v tom nečase utekal do mesta? Dúfam, že nemáš zlé správy.“
Jamie odhodil kabát na pohovku a sadol si do voľného kresla. Stále bol trochu mimo. „Môj advokát mi našiel nejakú dedičku,“ povedal.
Obaja priatelia sa vystreli a zvedavo sa naňho zahľadeli.
„Je pripravená vydať sa za človeka bez jediného penny…“
„Si zachránený!“ vykríkol Harry. „Otvor šampanské, Andrew.“
„Ale len za istých podmienok.“
„Akých?“ opýtal sa Andrew.
„Čo to znamená?“ opýtal sa Harry, skôr ako Jamie stihol zareagovať. „Vezmi dedičstvo a utekaj, chlapče. Bože, vari si sa práve za to nemodlil?“
„Harry, prečo nie si niekde na love s tým svojím aristokratickým pôvodom?“ opýtal sa Andrew.
„Lebo mám povinnosti v meste. Nemeň tému.“
„O čo ide?“ opýtal sa Andrew. „Je hrbatá, postihnutá, šialená?“
„Určite je šialená, keď si vybrala Jamieho,“ utrúsil Harry.
Jamie naňho zazrel. „Chce…“ zaváhal. Nejako sa mu nechcelo pred priateľmi priznať pravdu, že tá mladá žena trvá na tom, že bude rozhodovať o svojich peniazoch a on bude musieť podpísať zmluvu, ktorá to zabezpečí. Bolo to trochu ponižujúce. Billingsley ho síce uistil, že nebude musieť drankať od ženy každé penny, čo by chcel minúť. No aj tak… muž má mať kontrolu nad vlastnou domácnosťou. „Podpíšeme zmluvu,“ povedal.
„Predmanželskú zmluvu,“ prikývol Harry, ako keby to bolo prirodzené.
Billingsley povedal Jamiemu, aby pouvažoval, čo chce, aké zdroje potrebuje na obnovu Trehearthu. No nebolo príjemné myslieť na to, keď opraty bude držať v rukách žena.
„Takže by si mohol zachrániť Trehearth?“ opýtal sa Andrew.
To je podstatné. Ak sa mu to podarí, záleží vari na inom? Nie, pomyslel si Jamie. Trehearth je preňho najdôležitejší.
„Je to nejaká hlupaňa?“ opýtal sa Harry.
„Billingsley tvrdí, že nie.“
„Tak o čo potom ide?“
„O nič.“ Jamie zistil, že viac zo seba nedostane. Zmluva bude jeho súkromná záležitosť, nemal by o nej hovoriť pred priateľmi. „Iba som žartoval. Vlastne si ju vezmem len kvôli peniazom a…“
Harry s Andrewom pozreli na Jamieho a potom na seba. Priateľ im pripadal nejaký zúfalý. Dostal sa zrejme do hlbších vôd, v ktorých sa nevedel pohybovať.
„Keby si bol zaľúbený, asi by si o tom ani neuvažoval,“ poznamenal Andrew. „Viem to. Keď som stretol Alice, nemohol som ani pozrieť na inú ženu.“
Harry otvoril ústa, aby utrúsil čosi ironické, ale potom ich zatvoril. Jamie sa tváril príliš vážne.
Jamie vstal a podišiel k príborníku, kde stála fľaša brandy. Otvoril ju a chcel si naliať, no potom zaváhal. Ak má naozaj šancu zachrániť si majetok, už by nemal piť. „Musím sa s ňou stretnúť,“ povedal skôr pre seba ako priateľom. „Akiste sa jej nebudem páčiť a nič z toho nebude.“ Jamie si neveril. Dal sa chytiť do pasce už aj predtým, aby zachránil svoj domov. Ak zlyhá aj toto, je koniec. Radšej si nalial plný pohár.
„Musíš na ňu zapôsobiť svojím šarmom,“ prehodil Harry. „Dám ti niekoľko rád, ak chceš.“
„Ty?“ zhrozil sa Andrew. „Ty ho chceš učiť, ako dvoriť žene…“
„A poslať ju rovno do sokovho náručia,“ zakončil Harry.
Ďalej sa kamarátsky doberali. Jamie chlipkal brandy a vyhutoval, ako očariť ženu, ktorá vie, že mužovi ide len o jej peniaze, a nie o ňu samu.
———————-
Nič nemôže zmeniť nevábne hnedú farbu mojich najlepších šiat, uvedomila si Clare. Vôbec sa jej nepáčila. No Selina upravila strih a prevesila jej cez plecia zelený šál, takže zrazu nadobudli módnu podobu. Aj vlasy jej zmenila, vyčesala jej ich do vysokého uzla. Kiežby mala trochu červenšie líca! Až celkový dojem ju trochu upokojil. „Koľko je hodín?“ opýtala sa Seliny.
„Len desať. Ešte ostáva celá hodina a pol.“ Hoci Selina mala stále pochybnosti, nevyslovila ich nahlas. Od Billingsleyho sa už dozvedeli, že Simon Greenough nesúhlasí s poslednou transakciou. Zdalo sa, že Clare hovorí o svojom bratancovi pravdu. Ak bude musieť ďalej žiť len z príjmu guvernantky, zvyšok života bude pre ňu dosť bezútešný. A na to sa Selina nemohla pozerať. Pán Billingsley sa jej zdal dôveryhodný človek. Selina vedela, že by Clare neodporúčal nejakého naničhodníka. No ak bude mať voči barónovi Trehearthovi sama po stretnutí nejaké výhrady, nebude si dávať obrúsok pred ústa.
Asi pol míle odtiaľ stál Jamie v Andrewovej spálni pred vysokým otáčavým zrkadlom a pozeral sa na seba. Tmavomodrý kabátec od Westona bol kvalitný, ale najlepšie časy mal dávno za sebou. Nemohol si dovoliť nové oblečenie. Nemal ani nové nohavice, len rovnako staré ako kabátec, a uvedomoval si, že jemná ľanová košeľa má na manžete vystrapkaný okraj. Harry trval na tom, že mu požičia aspoň nový nákrčník. Andrew mu zasa radil, ako si ho uviazať, ako keby to nevedel aj sám. No bol rád, že v to predpoludnie majú aj oni dosť povinností. Nemal náladu na ich žarty ani na ich pozornosť.
Zo zrkadla naňho hľadela vlastná tvár, zachmúrená, bez úsmevu. Vari takto získa bohatú dedičku? Pokúsil sa usmiať, ale úsmev nepôsobil srdečne. Povedal si, že by sa mal tešiť aspoň z toho, že má šancu zachrániť sa. Musí sa jej ukázať, či je pre ňu prijateľný. Dopekla, nejaká ženská, ktorú nikdy predtým nevidel, si ho bude prezerať ako dobytok na trhu a rozhodovať o jeho osude? Pri tom pomyslení zvraštil obočie. Nepozdávalo sa mu to. Čo ak ho odmietne a zmarí jeho poslednú nádej? To by asi neprežil. „Usmej sa,“ povedal zrkadlu. „A snaž sa tváriť, že to myslíš vážne, preboha!“
Vtom zacengal zvonček. Everett Billingsley prišiel poňho, aby ho odviedol na to absurdné stretnutie. Jamie si nebol istý, či mu ten človek naozaj chce pomôcť, alebo mu ide len o to, aby priviedol na ten pohovor svojho kandidáta. Keď Jamie zišiel dolu schodmi a otvoril dvere, potešilo ho, že tam vidí staršieho muža. Celé roky robil preňho Billingsley, čo sa dalo, a úprimne, a Jamiemu sa zdalo, že mu veľmi záleží aj na úspechu tohto výstredného plánu. Počas krátkej cesty kočom si Jamie predsavzal, že svoju úlohu zahrá čo najlepšie.
———————-
Zamestnanec hotela U Mivarta, ktorý odviedol návštevníkov nahor do veľkého súkromného salóna, premýšľal, o čom asi budú debatovať. Obe dámy aj páni sa tvárili vážne ako na pohrebe. No osud mu nedožičil dozvedieť sa odpoveď, lebo keď otvoril dvere a oznámil ich mená, musel odísť.
Clare a Jamie pozreli prekvapene na seba pri spomienke, ako sa stretli na schodoch do Billingsleyho kancelárie. Ten však nič netušil a vykročil dopredu, aby ich zoznámil. Málokedy cítil také rozpaky, najradšej by bol niekde inde. No svoje pocity potlačil. Na tomto stretnutí sa musí aj on snažiť zo všetkých síl.
Tí dvaja si vymenili pozdrav a Selina sa snažila urobiť si o mladom mužovi nejaký dojem. Ako si ho pamätala z chodby pred Billingsleyho kanceláriou, vyzeral nejaký ustarostený. Zatiaľ čo si ho premeriavala, uvedomila si, ako veľmi jej záleží na šťastí mladej ženy, ktorú poznala len niekoľko týždňov. Clare bola múdra, inteligentná a milá. Selina sa nebude nečinne prizerať, ako si ničí život. Spolu s Billingsleym sa usadili na pohovke vo vzdialenejšom kúte miestnosti, aby sa Clare s Jamiem mohli lepšie zoznámiť. Selina sa rozhodla dostať z právnika všetko, čo vedel o minulosti a povahe lorda Treheartha.
Je to ona, dievča so zvláštnymi tigrími očami, pomyslel si Jamie, keď si sadli do kresiel pri kozube. Bez neforemného plášťa vyzerala elegantná. S tými svetlými vlasmi aj pokožkou pôsobila chladne, keby nebolo tých prenikavých očí. Spomenul si na dotyk s jej štíhlym telom. Krehká ako vtáča, rozpamätal sa. Ktovie, či by sa z tej iskry, čo vtedy medzi nimi preskočila, nerozhorel plameň.
Aj z Clare opadlo napätie, keď sa naňho zahľadela. Musela priznať, že ju potešilo, že je to pekný muž. Bola by sa zmierila aj so škaredším, aby dosiahla svoj cieľ, ale lord Trehearth so svojím počerným zovňajškom vyzeral viac ako dobre, a to nebolo na škodu. Mal vyšportovanú postavu a vyžarovala z neho energia, čo si uvedomila už pri ich prvom stretnutí. „Ani neviem, ako začať,“ ozvala sa. Bolo to ťažké. Čo má povedať mužovi, ktorého si chce kúpiť za manžela? Nevdojak sa usmiala a začervenala.
Jamie zažmurkal, keď mladá žena pred ním ožila, keď sa jej do líc nahrnula farba a v očiach preskočila iskra. Vôbec nie je chladná, pomyslel si a usmial sa na ňu.
Keď odhalil biele zuby, Clare sa rozbúchalo srdce. Jeho prívetivý úsmev akoby jej otvoril dušu. Nezmysel. Lord Trehearth len… Asi to celé berie s humorom, rovnako ako ona. Pôsobil na ňu upokojujúco. Clare sa nadýchla, nemalo zmysel zbytočne chodiť okolo horúcej kaše. Začne pekne po poriadku.
„Takže si myslíte, že lord Trehearth je dobrý človek?“ opýtala sa potichu Selina na druhom konci miestnosti. Odkedy Billingsley vyslovil mladíkovo meno, snažila sa o ňom zistiť čo najviac. Selina nemala také kontakty, že by to meno poznala zo spoločnosti; ani staršie dámy, ktorým robila spoločníčku, nevedeli veľa. Povedali jej len to, že rodina sa mu rozpadla, čo vedela aj sama.
„Je to fajn chlapec,“ ubezpečil ju Billingsley. „Je trochu divoký, ale ženám sa páči.“
„Divoký? V akom zmysle? Je vari chlipník? Hazardný hráč?“ V Seline sa zdvihli tie najhoršie obavy.
„Nie, nie. Pravdaže nie.“ Billingsley odtrhol zrak od mladej dvojice. Nesústredil sa a pustil si jazyk na špacírku. „Nepriviedol by som ho sem, keby mal také veľké chyby. Len sa rád zabáva.“
„Zabáva? Ako?“
Billingsley sa nervózne pohniezdil na pohovke. Čo to tára? Veď počul len klebety. „Tak ako všetci mladí ľudia. Večery s priateľmi…“
„Pije?“
„Božemôj, pani Newtonová!“ Billingsley sa začínal potiť. „Nič podobné.“
Selina podozrievavo zagánila na mladého muža na opačnej strane miestnosti.
Clare si odkašľala a pokračovala: „Ja… pán Billingsley vám asi povedal, že som niekoľko rokov pracovala ako guvernantka… z rodinných dôvodov.“ Billingsley jej poskytol niekoľko základných informácii o mladom mužovi, s ktorým sa mala stretnúť, a predpokladala, že aj lordovi Trehearthovi povedal niečo o nej. No fakty ani jednému veľa nehovorili. „Neviem, či si uvedomujete, čo to znamená. Mala som pekné, bezstarostné detstvo, a potom sa zo mňa z ničoho nič stala slúžka vyššej kategórie.“ Povedala to rozcítenejšie, ako chcela, a začervenala sa. Nebolo príjemné odhaľovať svoje súkromie cudziemu človeku, a navyše mužovi, ale musia si hneď na začiatku všetko vysvetliť. „Potom som zdedila peniaze, ale nemôžem sa k nim dostať, lebo o nich rozhoduje môj bratanec, ktorý…“ Nedokáže to. O smutnom osude svojej rodiny mu rozpovie neskôr. Predklonila sa. „Ide o to, že šesť rokov som počúvala len rozkazy, takže sa nevzdám kontroly nad dedičstvom, ktoré mi právom patrí.“
Vzrušene rozprávala ďalej a Jamie so záujmom počúval. Sám to poznal. Vedel, aké je to, keď sa človeku rúcajú plány, rok za rokom, a nemôže nič ovplyvniť, akokoľvek sa usiluje.
Clare sa zahanbila za svoj výbuch a zmĺkla.
„Je to hrozné,“ ozval sa Jamie. „Pocit, že váš život je vydaný na milosť a nemilosť niekomu, komu na vás nezáleží. Kto na vás vôbec nepozerá ako na človeka.“
Clare prekvapene otvorila ústa, že to Jamie chápe. „Áno, presne.“
„Zúfalo som sa snažil zachrániť svoj majetok. Viac ráz som navrhol, ako zvýšiť príjmy a postupne splácať pôžičky. Bankári sa tvárili, že počúvajú, ale zavrhli každý nápad, s ktorým som prišiel. Vraj každá idea potrebuje novú investíciu.“
Presne tak sa Simon správa k nej, pomyslela si Clare. Lenže on sa ani netváril, že počúva. „Povedzte mi niečo o svojom majetku.“
Jamie sa oprel a v duchu si predstavil svoje pozemky – vysoké útesy na brehu mora a za nimi rozľahlé pastviny a polia rozprestierajúce sa až do vnútrozemia. Poznal každý kúsok svojej pôdy a nadovšetko ju miloval. Ani nevedel, odkiaľ začať.
„Je to dobrý človek?“ opýtala sa medzitým Selina Everetta Billingsleyho. „Správa sa slušne k svojej rodine?“
Bol tam malý háčik, mohli by mu vyčítať… „Lord Trehearth už nemá rodičov,“ odvetil Billingsley.
„Nemá iných príbuzných?“
„Ani tety, ani strýkov. Možno vzdialených bratancov a sesternice. Smutné, Trehearthovci v tomto storočí takmer vyhynuli, a pritom majú rodokmeň, ktorý sa dá vystopovať až k Normanom.“
Selina vycítila, že niečo pred ňou zatajili, a zamračila sa.
Jamie na druhej strane miestnosti vydýchol a pokračoval: „Trehearth je v Cornwalle, asi pol dňa cesty južne od Penzance. Tá pôda patrila mojej rodine celé stáročia. Je to krásny kraj, a sľubný, ak sa oň človek stará. Nespútaný ako oceán a zároveň jemný ako jarná hmla.“
V hlase mu znela radosť, keď o ňom hovoril, dokonca aj jeho zadržiavaná netrpezlivosť sa kamsi vytratila. Clare sa to páčilo. „Vyzerá to zaujímavo. Aj ja som vyrástla na vidieku.“
Spomenula si na domov, pochopil Jamie. Ktovie, či si uvedomuje, ako ďaleko je Trehearth od Londýna. Bol to celkom iný kraj, ale jemu vyhovoval. Chcel jej to hneď vysvetliť, no potom zaváhal a nič nepovedal. Neprišiel ju nahovárať, aby vlievala peniaze do jeho majetku.
Clare usúdila, že kandidát sa jej pozdáva a môže urobiť ďalší krok. „Keďže ste prišli, predpokladám, že… nie ste proti tomu, aby rozhodovala o peniazoch v manželstve?“
Čo na to povedať? Že sa mu zdá zvláštne a neprirodzené, ale zmieri sa s čímkoľvek, ak zachráni svoj majetok? Radšej nie. Keď si spomenul, čo všetko viedlo k tomuto stretnutiu, usúdil, že časom aj ona stratí záujem o detaily zmluvy, vrhne sa na domácnosť a deti a povolí opraty. Ale ani to sa teraz nedalo predpovedať. Hoci si bol istý, že to nebude také jednoduché, ako sa jej zdá, napokon odvetil: „Za určitých podmienok.“
Clare prikývla. Pravdaže sa musia dohodnúť na podrobnostiach nezvyčajnej zmluvy. Neuverí predsa človeku, ktorý sa hneď pohrnie za jej ponukou. Vedela však, že môže pokračovať. Billingsley je obdivuhodný človek, keď našiel tohto rozumného a citlivého muža, ktorý sa s ňou dozaista nejako dohodne. Znovu sa usmiala a pocítila vnútorné chvenie, keď sa usmial aj on. Jeho výhodou je aj príťažlivý zovňajšok, hoci nie je až taký dôležitý. Nesmie to ovplyvniť ich vzťah. „Potom sa porozprávajme sa o podmienkach.“ Majú takto sucho preberať taký významný krok, ako je uzavretie manželstva? Nerobí chybu. „Alebo ak potrebujete čas na rozmyslenie…“
„Som pripravený,“ prerušil ju. Bola naozaj milá a pekná, pod tým chladom horel oheň. Keď sa mu ho podarí v nej zapáliť… Uvidíme. „Môžeme predložiť svoje predstavy Billingsleymu a nech navrhne zmluvu. Navrhol, aby ju nakoniec preskúmal nezainteresovaný právnik.“
„Nie, mali by sme spolu prebrať každý bod. Aby bolo všetko jasné, pripravila som zoznam.“ Ukáže mu, že je praktická a vie všetko zariadiť. Nemusí sa obávať, že je zlá organizátorka.
Jamie potlačil nechuť. Bude ho to stáť nemálo trpezlivosti, ktorej nemal nazvyš. No čoskoro ju to prejde, ubezpečoval sám seba. Stačí, ak sa bude správať prirodzene. „Pochopiteľne, budem chcieť dediča,“ povedal a zahľadel sa do tých neuveriteľne zelených očí. Clare vzbĺkli líca. Áno, časom to pôjde, pomyslel si.
Selina si všimla, že jej zverenkyňa zrazu očervenela, a tak vstala. „Naozaj ste si istý svojím odporúčaním?“ opýtala sa ešte raz svojho spoločníka.
Vari si človek môže byť na svete niečím stopercentne istý? pomyslel si Billingsley. Istota je zriedkavá komodita. „Lord Trehearth je počestný mladý muž,“ odvetil. A s tým sa Selina musela uspokojiť.
