Dúfam, že to bude dobrý rok. Všetko je nové, čisté, bez minulých ľudí, minulých nudných popoludní a bez faciek od unaveného života.
Po pôsobivom debute Tam hore o histórii civilizácie opíc žijúcich okolo Veľkého stromu prichádza mladý slovenský autor Matúš Mahút s knihou z úplne iného súdka. V novinke Kvapky vtipne a zároveň úprimne zachytáva vysokoškolský život študentov v slávnej Mlynskej doline v Bratislave plný priateľstiev, lásky, smiechu, alkoholu, ale aj depresie, zúfalstva, hádok a v neposlednom rade skúšok, tých vysokoškolských aj životných.
Hoci bude autorov jazyk bližší skôr mladším ročníkom, kniha vám určite neraz vyčarí úsmev na tvári, a to či ešte študujete, alebo na svoje vysokoškolské časy už len spomínate, či poznáte Mlynskú dolinu ako svoje topánky, alebo ste o tomto čarovnom mieste nikdy nepočuli.
Pestrý život plný prekvapení
Cez Mlynskú dolinu pretečie každý rok 6000 študentov, čo je približná kapacita troch autobusov, ktoré tadiaľ premávajú. Každý z nich si tam prináša svoje skúsenosti, plný kufor a fľašu domácej, aby dokázal prežiť viac ako dva semestre.
Jedným z nich je aj Mirko, sympatický obézny Oravčan s chuťou naplniť si hlavu vedomosťami a novými zážitkami. Na vlakovej stanici v Podbieli štartuje jeho cesta za dobrodružným životom…vlastne stále nevie, prečo má ísť na vysokú školu, ale vraj to poznanie sa časom dostaví.
Vysokoškolský život je pestrý a plný prekvapení, čo by dokázali zaplniť stovky kníh. Mirko má tiež niekoľko cieľov, ktoré by chcel dosiahnuť.
Po prvé, chcel by som sa zamilovať. Ešte nikdy som to nespravil, nemal som správnu príležitosť. A možno ich aj pár bolo, ale nie tých vysnívaných.
Nie som škaredý, som tak 7/10. Ale zatiaľ to neprišlo, stále čakám na tú pravú. Myslím príležitosť. Raz sa mi snívalo o Radke zo septimy. Držali sme sa za ruky a boli sme v kine. objímal som ju okolo pliec. Jednoducho sme boli spolu a bolo to fajn. Keď som sa zobudil, napísal som jej. Po mojom sne ostalo len seen.
Po druhé, chcem sa opiť tak, že si nebudem nič pamätať. A potom niekoho požiadam, aby mi porozprával, čo všetko som urobil. Akoby som počúval príbeh, kde som hlavná postava, ktorý som sám napísal, ale aj tak ma môže prekvapiť.
Po tretie, chcel by som skočiť bandží alebo z lietadla.
Nie je toho veľa, nikdy som nebol náročný, aj keď si to nikto z mojich spolužiakov nemyslel. Možno preto, že mi otec nikdy nedovolil, aby som sa obliekal ako ostatní. Mal by som mať nejaké snobské meno, ktoré sa musí vyslovovať s prízvukom. A v priezvisku by malo buď van, alebo da, alebo di. Alebo de. Niečo ako Charles de Wintenberden…
Keď kvapky padajú spoločne…
Kvapky je pohodový a láskavý príbeh o tom, čo vás môže postretnúť na výške. Napokon, ako Mirko pripomína, výška je podstatné meno ženského rodu a je všeobecne známe, že ženy sú komplikované…a to je na nich krásne. Podobne je to s výškou, teda vysokou školou. Je to miesto, ktoré dokáže zmeniť život. „Niekoho vynesie do nebeských výšin, iného položí na totálne dno.“
Ak ste žili počas výšky v Mlynskej doline, nech už to bol Šturák, Átriáky, Manželáky…dobre viete, ako to vie človeku pomúhiť hlavu. Vykoľajiť ho, zomlieť…ale tiež nakopnúť a priniesť tie najúžasnejšie zážitky, na ktoré budete spomínať ešte dlhé roky a desaťročia.
Presne o tom je príbeh Matúša Mahúty Kvapky.
Láska sa musí ponúkať obojstranne, pomyslela si, dážď je nádherný, len ak padajú všetky kvapky spoločne. Treba sa len trochu otvoriť a nádherné veci zaklopú samy od seba.