Wohlleben zozbieral množstvo faktov, údajov, štatistík a analýz, aby ich prerozprával pre bežného človeka, ktorého zaujíma príroda, lesy, stromy, život okolo nás. Ak medzi takých patríte, začítajte sa do jeho novinky Dlhý dych stromov.
Opäť je to veľmi pútavé čítanie s množstvom zaujímavostí, pikošiek…je to ako prechádzka po lese s priateľom, ktorý vie takmer všetko. Kráčate a on vám rozpráva, ukazuje a vysvetľuje.
A kladie otázky. Nadhadzuje myšlienky, nad ktorými zrazu začnete dumať a predtým by ste si ich možno ani neuvedomili.
Dlhý dych stromov
Peter Wohlleben píše o odlesňovaní a zalesňovaní, o vysádzaní stromov, spracovaní dreva a biomase, klimatických zmenách. Ukazuje ako pozorovať stromy a vyznať sa v ich živote.
Všetci hovoria o umieraní lesov. Čo však skutočne umiera? A predovšetkým prečo? pýta sa Peter Wohlleben.
Veľmi pútavo opisuje, ako sa príroda sama reguluje a lieči – ak ju necháme na pokoji. Pretože stromy sú nielen schopné prispôsobiť sa okoliu, ale aj odovzdávajú potomstvu skúsenosti so zmenenými životnými podmienkami bez ohľadu na to, či ide o stáročné vedomosti alebo o novonadobudnuté poznatky. Zmenou genotypu v semenách dokážu stromy vychovávať svoje potomstvo – a tak ho perfektne pripraviť na nové klimatické podmienky.
Každý jeden strom zaváži…
Prekvapujúca schopnosť stromov prispôsobiť sa má určité hranice. Listnaté stromy práve teraz potrebujú neporušené spoločenstvo, aby sa vzájomne podporovali, odparovaním sa vzájomne ochladzovali a dokonca vytvárali dažďové oblaky – o všetky tieto schopnosti prichádzajú následkom masívnych výrubov. Nepôvodné ihličnany nemajú v čoraz suchšom a horúcejšom podnebí budúcnosť.
Peter Wohlleben nekompromisne odkrýva drsné praktiky lesníckej loby, politikov a lesného hospodárstva zoči-voči múdrosti prírody a ukazuje, že prudký vývoj už nedovoľuje ďalšie omyly. Keď budeme naďalej ničiť životné prostredie, stromy si bez nás nejako poradia, ale my bez nich neprežijeme. Lesy môžu zachrániť klímu… ak si sami nepodpílime konár, na ktorom sedíme.
Problém toaletný papier
Od prepuknutia covidovej pandémie sa toaletný papier môže pokladať za achillovu pätu modernej civilizácie – toto podozrenie sa vynorilo pre skupovanie a nedostatok tohto výrobku na jar 2021. Toaletný papier sa vyrába z dreveného vlákna, predovšetkým z plantážových drevín ako smrek, borovica alebo eukalyptus, vhodné sú aj brezy a buky. Dôležité je len to, že ich treba spíliť a spracovať. Ochrana lesa a toaletný papier sa teda vylučujú.
Keď vezmeme do úvahy elementárne strachy, toaletný papier jednoznačne zvíťazí nad lesom.
Keď nahradíme toaletný papier napríklad stavebným drevom, nábytkom alebo knihami, jedno je jasné: ak budeme les väčšmi chrániť, ohrozíme našu civilizáciu.
Dajme lesom priestor
„Na našej knižnej ceste lesom vám ukážem, ako môžete pozorovať stromy pri učení, prečo opadávanie listov v lete nemusí byť pre buky či duby vždy problematické a podľa čoho spoznáte stromy, ktoré si zvolili nesprávnu stratégiu,“ popisuje Peter Wohlleben v knihe Dlhý dych stromov.
Aby mohli stromy úspešne čeliť zmenám, potrebujú predovšetkým dve veci: čas a pokoj. Každý zásah v lese negatívne ovplyvňuje tento ekosystém a narúša jeho rovnováhu. Takýmto rušivým zásahom je aj moderné lesné hospodárstvo – na prechádzke lesom ste si možno všimli rozsiahle výruby uskutočňované v posledných desaťročiach.
Stále však zostáva nádej! Les sa rýchlo vráti všade tam, kde mu to dovolíme. Musíme si len uvedomiť, že ľudia nie sú schopní vyrobiť les, vedia nanajvýš vysadiť plantáže. Pomôcť môžeme skôr tak, že sa postavíme bokom a prenecháme miesto lesu. S primeranou dávkou pokory, ale aj s optimistickým postojom k samoliečivým silám prírody môže byť budúcnosť zasa zelená.
Foto: Tatran, Pixabay.com
