Je tu druhý príbeh zo série o sestrách Duncanových. Očarujúci výlet do Londýna 19.storočia. Sestry sa snažia udržať svoju rodinu pohromade a finančne nad vodou, preto si založili zoznamovaciu službu.
Constance, Chastity a Prudence sú temperamentné, slobodomyseľné mladé dámy, ktoré skrývajú pred londýnskou smotánkou škandalózne tajomstvo a teraz sa dostali do poriadnej šlamastiky…
Gideon, hlavný hrdina popri sestrách, je presvedčený, že ich prípad je beznádejný…ale nedokáže poprieť, že ho priťahuje tvrdohlavá Prudence.
Je tu Ideálna nevesta.
Pokojné obdobie po svadbe najstaršej zo sestier Constance netrvá dlho. Ich zoznamovacia služba síce prekvitá, ale po tom, čo v ich novinách The Mayfair Lady vyjde poburujúci článok o vplyvnom lordovi, sestry čelia žalobe za nactiutŕhanie. Neostáva im nič iné, ako nájsť si dobrého právnika.
Neľahkej úlohy sa ujíma prostredná sestra Prudence. Sir Gideon Malverne, jeden z najlepších advokátov v Londýne, sa navonok tvári arogantne a neprístupne, ale bystrá, duchaplná dievčina, ktorá skrýva svoju krásu za fádne šaty a okuliare, ho od prvej chvíle zaujme.
Služby vychýreného právnika však prevyšujú finančné možnosti sestier, a tak Prudence ponúkne sirovi Gideonovi výmenný obchod: ak ich obháji pred súdom, nájdu mu vhodnú nevestu. A takúto výhodnú ponuku azda neodmietne ani cynický advokát…
Možno budete pri čítaní prekvapené, čo všetko už v tom čase bolo „vynájdené“. Či už telefón, alebo automobil – práve jedna zo zábavnejších epizód sa odohráva v aute. Cesta v Gideonovom aute trvá tri hodiny, pretože sa môže pohybovať maximálne 20 míľ za hodinu.
Začítajte sa do novinky Ideálna nevesta:
„TU STE, SLEČNA PRUE. “
Pani Beedleová vzala kopu obálok z hornej poličky v kuchyni. „Dnes ich je viac ako dosť A táto vyzerá veľmi dôležito.“ Vybrala dlhú hrubú pergamenovú obálku a zvedavo fľochla na vytlačené záhlavie.
Prudence si odpila čaju, no neponáhľala sa k hostiteľke. Pani Beedleová teda vykročila, lebo mala vlastné spôsoby… dosť podobné jej bratovi, sluhovi Jenkinsovi, v ktorom sa snúbili povinnosti sluhu s priateľskosťou, ochotou, ba dokonca sa trom sestrám Duncanovým osvedčil aj ako spoločník pri všetkých tajnostiach v dome na Manchester Square.
„Nejaké správy od slečny Constance?“ vyzvedala sa pani Beedleová a konečne položila obálky na poškriabaný stôl z borovicového dreva a načiahla sa po kanvicu s čajom.
„Ach, včera sa ozvali. Momentálne sú v Egypte.“ Prudence potlačila svoju šálku, aby jej pani Beedleová znovu naliala čaj. „Navštívili už aj Rím a Paríž. Zdá sa, že je to úžasná cesta.“
Hovorila trochu smutne a naozaj bola smutná, lebo jej staršia sestra Constance bola už šesť týždňov na svadobnej ceste. A čas Prudence a najmladšej sestre Chastity plynul v Londýne veľmi pomaly. Snažili sa udržať obvyklý chod domácnosti, starali sa o financie ako vždy, aby sa situácia v dome nenarušila, ale stálo ich to viac síl, keď boli len dve. Občas, najmä v posledných týždňoch, boli Prudence s Chastity v pokušení povedať otcovi, aká je ich reálna situácia.
Spôsobil ju on nevhodnými investíciami po smrti ich matky.
Len spomienka na matku ich nútila mlčať. Lady Duncanová by svojho manžela chránila za každú cenu, takže aj jej dcéry boli toho názoru, že v tom treba pokračovať.
Okrem toho sa aj v Constancinej neprítomnosti museli venovať svojim novinám The Mayfair Lady, ktoré vychádzali každé dva týždne, a bez Constanciných editorských rád im to veľmi nešlo. Snažili sa ďalej viesť aj zoznamku, takže Chastity bola veľmi vyčerpaná a každú noc upadala do bezsenného spánku. Aspoň to si všimla Prudence.
Vtom sa v obchode rozoznel zvonček na dverách a dovnútra vošiel zákazník. Pani Beedleová sa ponáhľala za ním, cestou si ešte uhládzala snehobielu zásteru. Prudence si poriadne odpila čaju a dala si ešte kúsok ďumbierového chlebíka. Bol teplý a celá kuchyňa za obchodom ním rozvoniavala.
Počula, ako sa pani Beedleová veselo rozpráva s nejakou ženou, ktorá sa vysokým hlasom sťažovala na nekvalitnú jahňacinu v mäsiarstve.
Prudence si vystrela nohy k mriežke a vzdychla. Bola rada, že si na chvíľu môže oddýchnuť od práce. Neprítomne hľadela na obálky adresované The Mayfair Lady, ktoré doručovali pani Beedleovej do jej obchodíka na rohu v Kensingtone ako poste restante. Vydavateľky novín museli za každú cenu zostať v anonymite.
Prudence sa znovu zahľadela na hrubú obálku, odlišujúcu sa od ostatných. Pripadala jej veľmi úradná. Vytlačená adresa v ľavom hornom rohu znela: Falstaff, Harley & Greenwood.
Prudence si zrazu spomenula a uvedomila si, ako jej naskočili zimomriavky. Zrejme ide o právnickú firmu. Načiahla sa po nôž na maslo, aby obálku otvorila, ale potom sa zháčila a pokrútila hlavou. Sestry mali medzi sebou nepísanú dohodu, že korešpondenciu týkajúcu sa všetkých troch budú otvárať spoločne. A ak je v tejto obálke nejaká nepríjemná správa, určite by ju nemala otvárať sama.
Hodila všetku poštu do svojej rozmernej kabelky a dopila zvyšok čaju. Pani Beedleová stále trkotala so zákazníčkou, keď Prudence vošla do obchodu a natiahla si rukavičky.
„Ďakujem za čaj, pani Beedleová.“
„Ach, rada som vás videla, slečna Prudence,“ zažiarila.
„Aj slečnu Chastity, pravdaže, rada uvidím. Priveďte ju budúci týždeň. Upečiem nejaký koláč s masťou, čo má tak rada.“
„Určite jej bude ľúto, že dnes neochutnala váš ďumbierový chlebík, ale popoludní musela zájsť na návštevu k priateľke,“ usmiala sa Prudence a zdvorilo kývla hlavou zákazníčke, ktorá si ju zvedavo premeriavala. Lady s mayfairským prízvukom v elegantných popoludňajších šatách nepatrila do obchodíka na rohu v Kensingtone, najmä ak sa vynorila zozadu zo súkromnej časti.
Prudence vzala výtlačok The Mayfair Lady zo stojana v zadnej časti obchodu.
„Ak chcete niečo na čítanie, madam, možno sa vám tento výtlačok zapáči.“
Podala ho žene, ktorá zostala taká ohúrená, že si ho vzala.
„Nuž, neviem…“ začala. „The Mayfair Lady… znie to trochu roztopašne.“
„Vôbec to nie sú roztopašné noviny,“ ubezpečovala ju Prudence. „Aj pani Beedleová ich číta, pokiaľ viem.“
„Ach, občas,“ povedala predavačka. „Ale skúste si ich prečítať, pani Warnerová. Niekedy, keď bude popoludní chladno, vezmite si ich namiesto pletenia ku kozubu.“
„Nemám veľa času na čítanie,“ zapochybovala zákazníčka.
„Koľko stoja?“ Obrátila noviny v ruke, ako keby si nebola istá, čo s nimi.
„Len dve pence,“ odvetila Prudence. „Budete prekvapená, koľko zaujímavých vecí tam nájdete.“
„Nuž, neviem, ale…“ zákazníčka sa odmlčala, lebo otvárala peňaženku a vylovila dve pence, ktoré položila na stôl. „Skúsim teda.“
Milan Buno, literárny publicista
