Životopis, ktorý vás pohltí od prvých strán. O žene, ktorá sa v roku 1896 stala prvou doktorkou medicíny v Taliansku, zaujímala sa o výchovu mentálne postihnutých detí, aj o detské nervové ochorenia. Vráťte sa v čase na koniec 19.storočia do Talianska a sledujte, ako sa začína jej závratná kariéra.
Maria Montessori: Učiteľka novej doby.
Obdivuhodná Maria Montessori
O Marii Montessori už bolo toho popísané veľmi veľa, ale predovšetkým o jej pedagogickej činnosti, o Dome detí, o jej systéme výučby. Autorka Laura Baldiniová sa však zamerala na prechod od jej lekárskej kariéry k pedagogickej, vrátane porodenia syna… A to je dobre, pretože túto kapitolu jej života nepozná veľa ľudí.
Maria Montessori bola prvou ženou v Taliansku, ktorá vyštudovala medicínu a získala diplom. Dovtedy nevídané. A obdivuhodné, ako si to všetko musela odtrpieť – posmech spolužiakov, závisť, predsudky…napríklad na pitvách musela pracovať sama, keďže sa nemohli robiť v zmiešaných triedach. Išla si však za svojím, bola neuveriteľne šikovná, pracovala na sebe a v roku 1896 sa stala prvou ženou v Taliansku s kvalifikáciou lekárky.
Bola zvyknutá, že ako žena mohla do prednáškovej sály vojsť až potom, keď sa v nej usadili všetci mužskí kolegovia. Keďže niektorí pravidelne meškali, musela na nich čakať, a tak si nikdy nestihla vypočuť úvodné vety prednášajúcich.
Učiteľka novej doby
Príbeh sa začína jej štúdiom na lekárskej fakulte, pokračuje programom na psychiatrickej klinike v Ríme, zoznámením s lekárom Guisseppe Montesanom, s ktorým mala neskôr milostný vzťah. Jej nadšenie Séguinom a jeho hračkami, ktoré rozvíjali zmyslové vnímanie detí a motoriku… Dozviete sa aj o Kindergarten, čo sú detské záhradky, kde deti môžu rásť podobne ako rastliny – môžu sa hrať, rozvíjať vlastným tempom, bez zbytočnej prísnosti a ubíjajúcej disciplíny.
V príbehu sledujeme ako Maria vyštuduje medicínu, stáva sa lekárkou, začína sa venovať deťom, najmä slabomyseľným… ako sa zaľúbi do kolegu Guisseppeho. Cestuje po svete, je slávna v mnohých krajinách…
Autorka Laura Baldiniová má výborný štýl písania, nezaťažuje faktami, nie sú tam hluché pasáže, ale odsýpa to kapitola za kapitolou. Vie vytiahnuť zaujímavé situácie, približuje danú dobu, v ktorej to mali ženy nesmierne ťažké: napokon na to doplatila aj Maria Montessori, ktorá zostala s Guisseppem tehotná, no vtedy platilo, že buď bude žena robiť kariéru alebo bude manželkou a matkou. Nič medzi tým, alebo kombinácia. Preto sa nevydala, a preto musela potajme porodiť a dieťaťa sa vzdala, umiestnila ho do jednej slušnej vidieckej rodiny.
Ako vieme z neskoršieho života, syna Marca si o pár rokov vzala späť a ten jej bol do smrti oporou, cestoval s ňou…
„Tebe nestačí, že už si lekárkou? Chceš sa teraz ešte aj stať architektkou alebo kapitánkou lode?“
„Budem študovať pedagogiku a aplikovanú psychológiu.“
„Ale prečo? Si uznávanou lekárkou, poznajú ťa v celej Európe.“
Neodporovala. „To viem a využijem túto slávu, aby som mohla vytvoriť úplne novú metódu výchovy detí.“
Fascinujúci a inšpiratívny príbeh
Maria Montessori: Učiteľka novej doby je pútavý príbeh o mimoriadnej žene, ktorá sa dokázala presadiť vo svete ovládanom mužmi. Bola vynikajúcou rečníčkou, lekárkou, bojovníčkou za práva žien a neskôr aj pedagogičkou. Celý život bojovala, aby sa s deťmi zaobchádzalo s rešpektom, a vždy vychádzala zo základnej myšlienky, že každé dieťa sa chce učiť.
Bola to mimoriadne otvorená a zvedavá žena, ktorá môže byť inšpiráciou pre mnohých z nás…ale autorka sa nevyhla ani jej temnejších stránok, čo je v zmysle objektivity výborné: že bola aj ješitná, záležalo jej, aby sa o jej úspechoch vedelo; že dokázala takpovediac odvrhnúť svoje dieťa a umiestniť do náhradnej rodiny…
Kniha, ktorá môže byť pre mnohých vstupnou bránou do sveta Montessori. Môže ich nalákať, aby si zistili a prečítali oveľa viac…
„Je vedecky dokázané, že ženy sú menej inteligentné ako muži,“ predniesol muž dôležito. „Keby ich hlas mal rovnakú váhu ako hlas muža, vystavili by sme sa riziku, že sa táto republika zblázni. Ženy nie sú schopné robiť rozumné rozhodnutia.“
Maria si odkašľala. „Minulý semester som strávila veľa hodín v pitevni,“ povedala potichu. „Videla som mŕtvoly žien aj mužov.“ Miestnosťou zaznel šepot ľudí. Pripájalo sa k nim čím ďalej, tým viac záujemcov o diskusiu. „Kosti mužov sú obvykle ťažšie,“ pokračovala neochvejne. „To isté platí aj pre svalovú hmotu. Videla som pečeň pijanov a ľudské srdcia, ktoré zrazu prestali biť, naučila som sa, ako cirkuluje krv a skúmala som mozgy mŕtvych.“ Dramaticky sa odmlčala a sledovala znechutené tváre svojich poslucháčov. „Môžem vás uistiť, že mozgová hmota mužov a žien sa v ničom nelíši. Ani z hľadiska hmotnosti, ani veľkosti.“
„Čo tým chcete povedať?“ opýtal sa mladý muž.
„Ak sa mozgová hmota v ničom nelíši, znamená to, že muži a ženy sú schopní rovnakých intelektuálnych výkonov. Muži nie sú o nič inteligentnejší ako ženy.“
Milan Buno, knižný publicista
