Najúspešnejší slovenský himalájista, ktorý ako prvý Slovák stál na všetkých osemtisícovkách a stal sa 36.človek na svete, ktorému sa podarilo vyjsť všetkých 14 osemtisícoviek. Špičkový horolezec Peter Hámor.
S chuťou si prečítal knihu Svet pod ich nohami a vrelo vám ju odporúča.
„Pre mňa to bola výnimočná kniha. Iná ako píšu horolezci a toto je na nej najzaujímavejšie. Autor je historik a hlboko sa zavŕtal do príbehov jednotlivých ľudí a pridal dobové súvislosti. Takže aj keď som mnohé tie výstupy poznal z iných kníh, tak tu som sa dozvedel veci, o ktorých som ani netušil,“ popisuje svoje dojmy.
Svet pod ich nohami
Kniha určite nadchne všetkých, ktorých zaujíma história a aký bol svet medzi dvomi svetovými vojnami. „Dozviete sa tiež, ako vtedy horolezci liezli na najvyššie vrcholy s minimálnym výstrojom. Aký to boli ľudia ako ich riskovanie prežívali ich najbližší. Dozviete sa o miestach, o ktorých ste možno len počuli, čie niekde čítali,“ dodáva známy horolezec.
Tridsiate roky 20. storočia.
Zatiaľ čo medzi európskymi mocnosťami postupne rastie napätie, v ďalekých Himalájach prebieha iný druh boja. Skupiny horolezcov z Veľkej Británie, nacistického Nemecka a Spojených štátov zápasia o prvenstvo vo výstupoch na najvyššie vrchy planéty vrátane Mount Everestu, K2 a Nanga Parbatu.
Na rozdiel od technicky dobre vybavených dnešných horolezcov majú iba zopár fotografií, nedokonalé mapy, jednoduché kožené topánky a bavlnené vetrovky. Majú však aj odhodlanie a odvahu a navzdory všetkým protivenstvám prenikajú čoraz ďalej a vyššie, ako si človek vie predstaviť. Ich príbehy zakrátko upútajú pozornosť celého sveta a stávajú sa inšpiráciou pre mnohých.
Pozrite si video.
Peter Hámor o knihe:
Horolezectvo vtedy a dnes
Svet pod ich nohami je príbeh, sága o horolezcoch, o vášni k horolezectvu. Zavedie nás do 30.rokov minulého storočia, kedy horolezcov vnímali ako stratené existencie, čudákov, ktorí sa nevedia usadiť, zaradiť do normálnej spoločnosti.
Vtedy a dnes bol obrovský rozdiel vo výstroji i podmienkach, čo potvrdzuje aj horolezec Peter Hámor. Dnes sú k dispozícii lavínové vyhľadávače, správy o počasí idú zo satelitu v reálnom čase a dokonca je niekoľko špeciálnych meterológov, ktorých využívajú len horolezci. Majú špičkové kyslíkové prístroje, čakany z uhlíkovej ocele, kvalitnú obuv – vibramy s izolačnými supervlastnosťami, silikónovou podrážkou… Nič z toho nemali horolezci v 30.rokoch minulého storočia a o to viac ich obdivuje aj Peter Hámor. Podľa neho mali neuveriteľnú odolnosť a odvahu.
„Zvláštne,“ napísal Hillary, „že aj v tej výške sme boli hladní. Vytiahli sme pochúťky – mali sme sucháre so sardinkami, čerstvé datle a vypili sme litre horúceho dobre osladeného citrónového nápoja. Ako dezert som vyčaril z batoha marhuľový kompót a Tenzing ho otvoril svojím otváračom na konzervy. Preklopil konzervu, ale namiesto lahodného ovocia v šťave vypadol z konzervy kusisko ľadu. Stačilo ho však trochu zohriať v panvici na variči. Jedli sme pomaly a s pôžitkom.“
Riziko na každom kroku
Podľa jednej štatistiky zomrel každý štvrtý horolezec, ktorý sa pokúšal vystúpiť na K2. Na Annapurne každý tretí. Horné úbočia Everestu sú doslova posiate telami mŕtvych horolezcov, ktoré slúžia ako orientačné body na výstupovej trase na vrchol.
Expedícia Nanga Parbat 1934 stála desať životov. Bolo to najväčšie nešťastie v histórii horolezectva. Štyria nemeckí horolezci zomreli, medzi nimi najlepší zo svojej generácie.
Príbeh Svet pod ich nohami je rozprávaním o rojkoch a snoch, o tvrdej drine a odhodlaní nevzdať sa za žiadnu cenu. Príbeh o zaznávaných hrdinoch a o tom, čo dokáže človek vyzbrojený odvahou, tvrdohlavosťou a skúsenosťami. Kniha Svet pod ich nohami získala ocenenie National Outdoor Book Award ako najlepšie dielo za rok 2020.
„Podľa toho, ako upaľovali do kopca a ako sa napchávali tou odpornou gebuzinou z varenej ryže a neidentifikovateľnej zeleniny, obaja boli očividne v dobrej forme a nepríjemné stránky cestovania po Himalájach zvládali v pohode. Najmä Ed Hillary so svojou vysokou chudou postavou, sýtozelenými očami a neobyčajnou výdržou urobil veľký dojem na britských horolezcov…“
Ellsworthova vzrušujúca sága, ktorá sa odohráva v Londýne, New Yorku, Nemecku, Indii a Tibete, nie je iba rozprávaním o horolezectve a horolezcoch, ale aj o vášni a ambíciách, o odvahe hraničiacej s bláznovstvom. O tradíciách a objavoch, o tragédiách a víťazstvách.
Autor nás vo svojom mnohotvárnom opise plynulo prenáša od ulíc Manhattanu po reflektory londýnskeho West Endu, cez smrtonosné lavinózne úbočia Nanga Parbatu až k trúfalým snom novozélandského pestovateľa včiel Edmunda Hillaryho a mladého húževnatého Šerpu Tenzinga, ktorí si v máji 1953 podajú ruky na vrchole Mount Everestu.
„Knihu Svet pod ich nohami odporúčam nielen preto, že je o horolezcoch, ale je aj o krásnych miestach, ktoré mnohých možno inšpirujú, aby sa tam išli niekedy pozrieť. Veď kto by nechcel vidieť napríklad Šangri-La…ale najskôr musí vedieť, kde leží,“ dodáva Peter Hámor.
Prečítajte si úryvok z knihy Svet pod ich nohami:
Svet sa nebezpečne zmenšil. Severný a južný pól boli dobyté. Bádatelia a vedci vyzbrojení chinínom, automatickými koltmi kalibru .32 a gabardénovými sakami od Abercrombieho a Fitcha si presekali cestu do vysokých hôr Novej Guiney, odkryli stratené mesto v Peru a v zbožnom obdive vytriešťali oči na Údolie desaťtisíc dymov na Aljaške. Jeden Francúz prešiel v špeciálne upravenom citroene dvetisíc míľ cez Saharskú púšť, zatiaľ čo šestnásťročný pomocník na ranči v Novom Mexiku, ktorý si pomýlil mračno netopierov so stĺpom dymu, objavil najúžasnejší jaskynný systém na Zemi. Dokonca i bývalý prezident Teddy Roosevelt, ktorý mal nadváhu a liečil si infikovanú nohu, sa v rokoch 1913 až 1914 plavil stovky míľ na kanoe vydlabanom z kmeňa po Rio da Dúvida (Rieka pochybností alebo Rooseveltova rieka) tropickým dažďovým pralesom až do odľahlých oblastí amazonskej panvy. A jedného dlhého júnového dňa v roku 1928 nespútaná dievčina z Kansasu a bývalá editorka časopisu Cosmopolitan preletela (prvýkrát len ako spolucestujúca) Atlantik v lietadle Fokker Trimotor z Newfoundlandu do Walesu. Po návrate domov Ameliu Earhartovú privítal slávnostný sprievod na Broadwayi a v Bielom dome ju osobne prijal prezident Coolidge. Aj na tom najzastrčenejšom ostrovčeku v rozľahlom, nekonečnom Pacifiku zaškrípal o breh kýl člna. Zdalo sa, že na Zemi sa už nenájde miesto, na ktoré by nevkročila ľudská noha. Okrem jedného kúta. Himaláje, ktoré sa ťahajú v dĺžke vyše tritisíc kilometrov od Hindúkušu na východe Afganistanu až po odľahlé končiny západnej Číny, sú najvyššie a najmohutnejšie hory na našej planéte. Štrnásť najvyšších štítov má vyše osemtisíc metrov a dovtedy ich človek nepokoril. Mount Everest (8 848,84 m) bol, prirodzene, najznámejší, ale K2, Annapurna a Kančendžunga pôsobili rovnako majestátne a hrozivo. Južná vertikálna stena Nanga Parbatu na okraji Kašmíru má čosi vyše tritisíc metrov – zhruba desať budov Empire State Building na sebe. Tieto vrchy, dvakrát také vysoké ako Alpy alebo Skalnaté hory, sú skutoční geografickí giganti, tieto ozrutné monštrá vymodelované zo skaly a ľadu majú vlastné poveternostné podmienky.
Milan Buno, knižný publicista
