Suzanne Collins
Hry o život
The Hunger Games (2008) – Hry o život (Ikar, 2009) – Hunger Games – Aréna smrti (Fragment, 2010)
Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť chudobných obvodov. Sídlo vládne železnou päsťou a svoju moc dokazuje okrem iného tým, že si raz do roka vezme z každého obvodu jedného chlapca a jedno dievča vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, aby sa zúčastnili na Hrách o život a pred zrakmi televíznych divákov bojovali na život a na smrť.
Šestnásťročná Katniss Everdeenová žije sama so svojou mamou a mladšou sestrou, o otca prišla pred rokmi pri banskom nešťastí. Keď nastúpi ako súťažiaca do hier namiesto milovanej sestričky, zdá sa, že si zvolila smrť. To však pre ňu nie je nič nové – boj o prežitie je súčasťou jej života od útleho detstva. Je rozhodnutá vrátiť sa domov, ale ak má zvíťaziť, musí potlačiť hlas svedomia a zničiť ostatných dvadsaťtri protivníkov.
Hry o život sú románom plným napätia, dobrodružstva aj lásky, a hoci dej sa odohráva v budúcnosti, dajú sa v ňom nájsť znepokojivé podobnosti zo života v súčasnosti.
Rozprávačkou a hlavnou hrdinkou je Katniss, šestnásťročná dievčina z najchudobnejšieho, Dvanásteho obvodu. Dobrovoľne nastúpi namiesto sestry, čo ju takmer okamžite kvalifikuje ako „mŕtvolu“ – Dvanásty obvod v 73 – ročnej histórii Hier vyhral iba raz. Ale Katniss nehodlá predať svoju kožu ľahko. Je šikovná lovkyňa, perfektne narába s lukom a príroda jej nie je cudzia. Avšak ako sa má správať voči Peetovi Mellarkovi, svojmu rovesníkovi a „vyvolenému“ z Dvanásteho obvodu, ktorý pred zrakmi celého Panemu vyhlási, že ju miluje? Môže toto priznanie pomôcť Katniss? Môže zachrániť život jej alebo Peetovi? Víťaz môže byť iba jeden …
Nezvyknem čítať sci-fi, nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale do knihy som sa pustila s otvorenou mysľou. Už po prvých kapitolách som mala pocit, že čítanie nezvládnem. Bola som vydesená: veď ako môžem ako matka čítať o tom, ako sa deti idú povraždiť v gladiátorských zápasoch? Priznám sa, že som aj slzu uronila a obávala som sa nástupu „súťažiacich“ do Arény. Ale potom ma to tak chytilo, že som už nemohla myslieť na nič iné a hltala stranu jednu za druhou. Obávala som sa krvavých scén a vraždenia, ale autorka to zvládla perfektne. Úplne ma to uchvátilo a s nadšením som si prečítala, že je na svete aj pokračovanie s názvom Catching Fire, ktoré ide u nás výjsť v júni ako Skúška ohňom a že Collinsová píše aj tretiu časť. No a skvelé je aj to, že čoskoro túto knihu sfilmujú. Hm, vyše 800 recenzií na amazon.com urobí svoje Mám len jednu výhradu: kniha je písaná v prítomnom čase. Trochu rušivé, ale dá sa cez to preniesť, keďže zvyšok je strhujúci.
Skúste sa pozrieť aj sem
webstránky pre tých, čo sa kamarátia s angličtinou:
hungergamesdwtc.net
thehoborg.blogspot.com
www.thehungergamesmovie.com – oficiálna stránka pripravovaného filmu
hungergames.cz – stránky ku knihe aj filmu, v češtine
Trilógia The Hunger Games
1. The Hunger Games (2008) – Hry o život (Ikar, 2009) – Hunger Games – Aréna smrti (Fragment, 2010)
2. Catching Fire (2009) – Skúška ohňom (Ikar, 2010) – Hunger Games – Vražedná pomsta (Fragment, 2010)
3. Mockingjay (2010) – Drozdajka (Ikar, 2011)
ukážka z knihy:
Neviem, ako dlho sa uhýbam ohnivým guliam, ale útoky napokon ustanú. To je dobre, pretože mi je znova na vracanie. Do hrdla a do nosa mi stúpa kyslá tekutina. Musím zastať, pretože moje telo sa zmieta a zúfalo sa pokúša zbaviť jedovatých látok, ktoré som vdýchla. Očakávam ďalšie zasyčanie, ďalší signál vyraziť, ale žiadny neprichádza. Napína ma tak silno, až sa mi do páliacich očí tlačia slzy. Šaty mám zmáčané potom. Cez zápach dymu a vývratkov zacítim spálené vlasy. Rukou si siahnem na vrkoč a zistím, že ohnivá guľa mi z neho odpálila aspoň pätnásť centimetrov. V prstoch sa mi rozpadávajú zuhoľnatené pramene. Fascinovane na ne hľadím, keď vtom začujem zasyčanie.
Svaly zareagujú, nie však dostatočne rýchlo. Ohnivá guľa narazí do zeme vedľa mňa a cestou sa mi obtrie o pravé lýtko. Keď vidím, že nohavice zachvátili plamene, prestanem sa ovládať. Zvrtnem sa, tackám sa dozadu, vrieskam a snažím sa tej hrôzy zbaviť. Keď sa konečne trochu spamätám, šúcham nohou o zem, čím zažehnám najväčšiu pohromu. Potom holými rukami bez rozmýšľania odtrhnem kus látky.
