Ideálny pár je ďalší očarujúci príbeh o nenapodobiteľných sestrách Duncanových a ich nelegálnom dohadzovaní. Sú podnikavé, ambiciózne a emancipované. V každej časti série sledujeme inú sestru, tentoraz Chastity a je skvelé, že každá má rovnaký priestor, čím celá séria získava na atraktivite.
Constance, Chastity a Prudence – to sú sestry Duncanové, hlavné hrdinky očarujúcej trilógie z eduardovského Anglicka. Tieto tri temperamentné, slobodomyseľné mladé dámy skrývajú pred londýnskou smotánkou jedno škandalózne tajomstvo…
Od Jane Featherovej už vyšli knihy Ideálna nevesta, Ideálny starý mládenec a Záhadný vikomt. Teraz si môžete vychutnať Ideálny pár.
Sestry Duncanové vydávajú nezávislé noviny The Mayfair Lady, v ktorých presadzujú práva žien a zároveň vedú tajnú zoznamovaciu službu pre londýnsku smotánku. Jedným z ich klientov sa stane aj doktor Farrell a Chastity, ktorá je ako posledná zo sestier ešte slobodná, mu ochotne začne hľadať vhodnú partnerku.
Príťažlivý lekár má však nečakanú požiadavku: potrebuje bohatú manželku s vyšším spoločenským postavením. Chastity je jeho postojom pobúrená, no platiaceho zákazníka neodmietne. Postupne vyjde najavo, že motivácia doktora Farrella je celkom iná: chce liečiť chudobných z najnižších vrstiev a na to potrebuje peniaze. Na ich získanie je ochotný obetovať i svoju slobodu…
Séria o sestrách Duncanových sa odohráva začiatkom 20.storočia a samotná myšlienka, zápletka i postavy robia sériu jedinečnou medzi romantickými príbehmi.
Začítajte sa do novinky Ideálny pár:
Muž stojaci na vrchole schodov vedúcich do národnej galérie si pozorne premeriaval milovníkov umenia, ktorí zostupovali dolu k veľkým dverám umeleckého múzea. V rukách držal neslávne známy výtlačok novín The Mayfair Lady. Premýšľal, ako bude vyzerať vydavateľ alebo niekto, kto do novín prispieva.
Po námestí sa ponáhľala akási postava, ktorá cestou sypala omrvinky kŕdľu holubov na Trafalgar Square. Prešla cez ulicu pred múzeom a zastala pod schodmi. Pokrčila papierové vrecko, čo držala v ruke, a pozrela nahor. Vo voľnej dlani zvierala zvinuté noviny. Muž nenápadne kývol svojimi novinami a postava hodila pokrčené vrecko do odpadkového koša. Potom vykročila hore schodmi k nemu.
Tá osoba bola malá. Určite to bola žena a muži si ju veľmi nevšímali. Mala na sebe voľný plášť z alpaky, aký nosili ženy, keď sa vozili v autách, aby im nebolo zima, klobúk so širokou strieškou a tvár zakrytú opálovým šifónovým závojom.
„Bonjour, m’sieur,“ pozdravila ho. „Myslím si, že sa máme stretnúť, n’est-ce pas?“ Mávla výtlačkom novín The Mayfair Lady. „Vy ste doktor Douglas Farrell, pravda?“
„Presne tak, madam,“ pritakal a trochu sa uklonil. „A vy ste…“
„Som z novín Mayfair Lady,“ oznámila a pri každom nádychu sa jej pohol závoj.
Má ten najfalošnejší francúzsky prízvuk, aký som kedy počul, uvedomil si pobavene doktor Farrell, ale rozhodol sa zatiaľ jej nič nepovedať. „Dáma z Mayfair Lady osobne?“ zatiahol zvedavo.
„Zástupkyňa verejnosti, m’sieur,“ poznamenala prísne.
„Aha,“ prikývol. „Aj rubriky Medzi nami?“
„Presne tak, pane,“ váhavo sa uklonila. „Ako som pochopila, práve tú rubriku by ste chceli využiť, pane. Teda našu zoznamku.“ Pri tom prekliatom francúzskom prízvuku mi je vždy do smiechu, uvedomila si Chastity Duncanová. Či už ho používala ona, alebo jej sestry, zhodli sa na tom, že znejú ako francúzske slúžky vo Feydeauovej fraške. Bol to však veľmi účinný nástroj na zmenenie hlasu.
„Očakával som, že sa stretneme v nejakej kancelárii,“ pokračoval doktor a obzeral sa okolo seba. Bol už december a na námestí predúval studený vietor, čechrajúc holubom perie.
„Naša kancelária nie je otvorená pre verejnosť,“ odvetila jednoducho. „Navrhujem, aby sme šli do múzea, aj tam je veľa miest, kde sa môžeme pokojne porozprávať.“ Vykročila k dverám, zatiaľ čo jej spoločník sa ponáhľal otvoriť jej ich. Pri vchádzaní do átria sa ho dotkla okrajom svojho alpakového plášťa.
„Pôjdeme do Rubensovej sály, ak dovolíte,“ navrhla a ukázala novinami na schody. „Je tam okrúhla pohovka, kde sa môžeme porozprávať bez toho, aby sme zbytočne pútali na seba pozornosť.“ Autoritatívne vykročila ku schodisku v strede haly. Doktor Farrell ju poslušne nasledoval. Jej vystupovanie ho zaujalo a zároveň pobavilo.
Na podeste v polovici schodiska sa obrátila a vykročila popri miestnostiach s masívnymi renesančnými plátnami s trpiacimi martýrmi, pietami a obrazmi ukrižovania. Nevenovala im veľkú pozornosť, zastala len vtedy, keď vošli do kruhovej miestnosti, uprostred ktorej naozaj stála kruhová pohovka.
V miestnosti viselo Rubensovo plátno Paridov súd. Sestry Duncanové si práve toto miesto vybrali na svoje stretnutia s perspektívnymi klientmi zoznamky Medzi nami. Tri kypré ženy, Venuša, Juno a Minerva, medzi ktorými sa na plátne rozhodovalo, sa im zdali celkom vhodnou kulisou pri ich činnosti.
„Je tu ticho a budeme tu mať dosť súkromia,“ povedala a sadla si na pohovku. Nadvihla si sukne, aby mu pri sebe urobila dosť miesta.
Douglas sa so záujmom poobzeral okolo seba. Uvedomil si, že tu nie je až tak veľa súkromia. Po miestnosti chodili od plátna k plátnu ľudia a pološeptom sa zhovárali, ale okrúhla pohovka, hoci stála na verejnosti, vytvárala akúsi oázu, kde si mohli dvaja ľudia posedieť a porozprávať sa bez toho, aby na seba priťahovali priveľa pozornosti. Douglas si uvedomil jej parfum, jemnú kvetinovú vôňu, ktorá akoby vychádzala spod závoja.
Chastity sa k nemu obrátila. Získala pred doktorom Douglasom Farrellom tú výhodu, že ho už videla, keď raz vošiel do obchodu pani Beedlovej na rohu, aby si kúpil výtlačok The Mayfair Lady. Chastity ho vtedy fascinovane pozorovala, zatiaľ čo on ju nevidel. Bol vysoký, širokoplecí, urastený a na takého muža sa tak ľahko nezabúda. Svaly má ako športovec, boxer alebo zápasník, uvedomila si Chastity. Okrem toho si všimla hrču na jeho nose, asi niekedy zlomenom, čo ju len utvrdzovalo v jej teórii. Charakterizovali ho výrazné a nesúmerné črty, trochu priširoké ústa a hranatá čeľusť. Oči pod čiernym obočím mu žiarili ako uhlíky. Mal čierne, mierne vlnité nakrátko ostrihané vlasy a pôsobil trochu ako obchodník. Všetko na ňom naznačovalo, že mu až tak nezáleží na tom, ako vyzerá. Obyčajný hrubý kabát si zapol až pod krk, šál a rukavice si nechal a obyčajný mäkký plstený klobúk si položil do lona.
Chastity si zrazu uvedomila, ako dlho mlčí, kým si ho prezerala, a poponáhľala sa: „Ako presne vám môže pomôcť naša zoznamka, m’sieur?“
Znovu sa poobzeral po galérii. „Takže toto je kancelária The Mayfair Lady?“
Rozpoznala v jeho hlase nevýrazný škótsky prízvuk, ktorý si všimla už vtedy, keď ho prvý raz pozorovala u pani Beedlovej. „Nie, ale v našej kancelárii sa s klientmi nestretávame,“ odvetila rozhodne. Nechala si pre seba dodatok, že kanceláriu mali buď v kaviarni u Fortnuma a Masona, alebo na poschodí v salóne rodičovského domu, ktorý bol kedysi svätyňou ich matky. Ani jeden z týchto priestorov sa však nehodil na stretnutie s potenciálnymi klientmi.
„Prečo?“ opýtal sa.
„Je dôležité, aby sme zostali v anonymite,“ odvetila. „Môžeme pokračovať v rokovaní, pane?“
„Áno, pravdaže. Musím sa však priznať, madam z novín The Mayfair Lady, že som trochu zaskočený. Prečo je vaša anonymita taká dôležitá?“
Chastity vzdychla. „Čítali ste naše noviny, pane?“
„Pravdaže. Inak by som nevyhľadal služby zoznamky Medzi nami.“
„Môžete čítať len oznamy a články si nevšímať,“ zdôraznila a na chvíľu zabudla na svoj francúzsky prízvuk.
„Čítal som aj články.“
Pokrčila plecami ako pravá Francúzka. „Takže určite viete, že názory na ne sa rozchádzajú. Preto chcú vydavatelia zostať v anonymite.“
„Chápem.“ Myslel si, že tomu naozaj rozumie. „Pravdaže, trocha tajomnosti pridá na žiadostivosti.“
„To je pravda,“ súhlasila.
Doktor prikývol. „Ak si spomínam, pred niekoľkými mesiacmi ste čelili žalobe z nactiutŕhania. Tuším…“ Zamračil sa, potom sa mu čelo vyjasnilo. „Tuším s grófom Barclaym.“
„Tú žalobu zamietli,“ vyhlásila rázne Chastity.
„Áno,“ prikývol. „Spomínam si. Vybavujem si aj to, že noviny pri svedeckom pulte zastupovala nejaká neznáma žena. Bolo to tak?“
„Presne tak.“
„Zaujímavé,“ prehodil znovu. „Som si istý, že po tom súde predaj vašich novín závratne stúpol.“
„Možno,“ prikývla neurčito. „Ale nie preto sme sa rozhodli skrývať svoju identitu. Prejdime radšej k vašej veci, pane.“
Douglas bol aj naďalej fascinovaný a zvedavý, ale prijal skutočnosť, že čas na otázky vypršal. „Ako som vysvetlil v liste, potrebujem manželku.“
Chastity vytiahla z kabelky spomínaný list. „Toto je všetko, čo ste v ňom napísali. Potrebujeme viac podrobností o vašej situácii aj o žene, akú hľadáte, aby sme sa vedeli rozhodnúť, či vám dokážeme pomôcť alebo nie.“
„Pravdaže,“ prikývol. „Vlastne požadujem od ženy len dve dôležité vlastnosti.“ Pri reči si stiahol rukavice a strčil si ich do vrecka. „Dúfam, že vo vašom zozname sa nájde nejaká, ktorá mi bude vyhovovať. Okrem dvoch spomínaných vlastností mi na ostatnom až tak nezáleží.“ Hovoril odmerane a vecne a pritom si ťukal palcom do dlane, akoby vyratúval.
„Ako som sa zmienil už vo svojom liste, som povolaním lekár. Nedávno som sa presťahoval do Londýna z Edinburghu, kde som študoval a niekoľko rokov sa venoval lekárskej praxi. Práve si chcem otvoriť ordináciu na Harley Street, ktorá by mi mohla slušne vynášať, ak budem v londýnskej spoločnosti dostatočne známy.“
Chastity na to nepovedala nič, len zopäla ruky v lone a sledovala ho spod závoja. Začínala mať z tohto stretnutia nepríjemný pocit a jej šiesty zmysel ju len zriedkakedy sklamal.
Doktor si odmotal šál. Napriek tomu, že sa v okrúhlej miestnosti kúrilo slabo, asi mu bolo príliš teplo. Chastity však bolo po prechádzke v studenom decembrovom vetre stále zima a závidela mu. Pomyslela si, že ak je človek taký veľký ako on, zrejme vyžaruje viac tepla.
„Ide o to,“ pokračoval ďalej, „že si musím nájsť manželku, ktorá bude v prvom rade bohatá.“
V tej chvíli si Chastity uvedomila, že ju jej intuícia absolútne neklamala. Znova nepovedala nič, len sa trochu pomrvila na mieste.
Milan Buno, literárny publicista
