Lisa Kleypas
Jarná vášeň
V originále: Scandal in spring , v Čr Jarní skandál
Vydal: IKAR 2009 v Čr Domino 2006
Voľné pokračovanie romancí Tajomstvá letnej noci, Vôňa jesene a Zimná láska čitateľky zavedie do viktoriánskeho Anglicka. Štyri mladé dámy, nerozlučné priateľky, sa v obave, že ostanú starými dievkami, znovu spoja, aby jedna druhej našli primeraného partnera.
Ako mnohé čitateľky i ja som sa na príbeh Daisy veľmi tešila, nie žeby som bola sklamaná, to nie, ale podľa mňa sa z postavy Daisy,ako bola vykreslená v predchádzajúcich dieloch série, dalo vykresať oveľa viac. Jednoznačne to Lisa vie aj lepšie, príbeh bol podstatne kratší ako ostatné diely, už to mu podľa mňa uškodilo, autorka od začiatku vykresľovala Daisy ako zasnívanú romantičku, v príbehu sme sa o jej vnútornom prežívaní a myšlienkach dozvedeli len málo. Prišlo mi, akoby autorka už v hlave nosila nový projekt a túto časť napísala len preto aby bola :(, čo je podľa mňa škoda. Jednoznačne sa ale i tak jedná o pútavé a zábavné rozprávanie o štvrtej čakanke a tiež sa čo-to dozvieme o živote ostatných zo štvorice. Kto si obľúbil tieto príbehy, jednoznačne si nenechá ujsť ani pripravovanú Lisinu knihu Do polnoci moja, ktorá otvára ďalšiu sľubnú sériu od tejto autorky.
Ukážka z knihy:
Prológ
Rozhodol som o Daisinej budúcnosti," oznámil Thomas Bowman manželke a dcére. „Hoci Bowmanovci si nikdy nepripúšťali porážku, nemôžeme ignorovať realitu."
„O akej realite hovoríš, otec?" opýtala sa Daisy.
„Nie si určená pre britského šľachtica." Bowman sa zamračil a dodal: „Alebo žiadny šľachtic nie je stvorený pre teba. V otázke hľadania manžela sa mi investície nevracajú tak, ako som predpokladal. Vieš, čo to znamená, Daisy?"
„Že som nepredajný ležiak?" dovtípila sa Daisy.
Človek by si nepomyslel, že Daisy je dospelá dvadsaťdvaročná žena. Bola drobná, štíhla, s tmavými vlasmi a skôr pripomínala čulé, živé malé dieťa. Ostatné ženy popri nej vyzerali ako staré matróny. Ked si sadla a pritiahla kolená k brade, vyzerala ako opustená porcelánová bábika v kúte na pohovke. Bowmana rozčuľovalo, keď videl dcéru s knihou v ruke a s prstom zastrčeným medzi stránkami, aby vedela, kde prestala čítať. Očividne sa nevedela dočkať, kedy otec prestane rozprávať, aby mohla čítať ďalej.
„Odlož to," zafučal.
„Áno, otec." Daisy šikovne otvorila knihu, aby si zapamätala číslo strany, a odložila ju nabok. To Bowmana ešte viac rozčúlilo. Knihy, samé knihy… pre ne si jeho dcéra zatiaľ nenašla manžela.
Bowman zadymil z hrubej cigary a sadol si na masívne čalúnené kreslo v salóne hotelového apartmánu, ktorý obývali už viac ako dva roky. Jeho manželka Mercedes si sadla oproti na stoličku so štíhlym operadlom. Bowman bol silnej, zavalitej postavy a vyzeral ako sud, no výzorom aj správaním občas pripomínal aj rozzúreného býka. Na hlave mal plešinu, ale pestoval si husté fúzy, akoby sa mu všetka energia potrebná na rast vlasov presunula nad hornú peru.
Keď sa Mercedes vydala za Thomasa Bowmana, bola nezvyčajne Štíhla a postupne ešte viac schudla. Doslova sa strácala ako kus mydla, ktoré sa umývaním stále stenčuje. Hladké tmavé vlasy mala vždy vzorne upravené a začesané, rukávy pevne obopínali zápästia, ktoré boli také úde, že keby Bowman chcel mohol by ich zlomiť ako zápalky. Na druhej strane Mercedes pôsobila dojmom nervóznej energie, aj keď pokojne sedela
Bowman nikdy neľutoval, že si Mercedes vybral za manželku – jej neochvejné ambície boli v dokonalom súlade s jeho vlastnými. Bola to nepokojná žena a mala ostré lakte, ktorými vždy pre Bowmanovcov v spoločnosti vydobyla dostatok priestoru. Práve Mercedes trvala na tom, že keď sa im nepodarilo preraziť do vyššej spoločnosti v New Yorku, mali by dievčatá priviesť do Anglicka. „Musíme to skúsiť tam," rozhodla. A v prípade staršej dcéry Lillian dosiahli úspech.
Lillian sa nejako podarilo upútať pozornosť toho najvzácnejšieho, lorda Westcliffa, ktorého rodokmeň bol z čistého zlata. Gróf bol vzácnym prínosom do rodiny. No Bowman bol už netrpezlivý a chcel sa vrátiť do Ameriky. Keby si tu Daisy mala uloviť muža s titulom, už dávno by sa jej to bolo podarilo. Nastal čas prijať prehru a vrátiť sa naspäť.
Bowman premýšľal o svojich piatich potomkoch a uvedomil si, že zdedili len veľmi málo z neho. Jeho a Mercedes stále hnala vpred neznáma energia, ale splodili troch synov, ktorí boli nesmierne pokojní a brali všetko tak, ako prišlo, akoby im všetko malo spadnúť rovno do dlane ako zrelé ovocie zo stromu. Jedine Lillian, ako sa zdalo, zdedila trochu bowma-novskej agresivity… no bola to žena, a tak sa z toho nedalo nič vyťažiť.
A napokon tu bola Daisy. Zo všetkých detí jej Bowman vždy rozumel najmenej. Daisy si nikdy nevytvorila správny záver z príbehov, ktoré jej rozprával, len kládla otázky, ktoré navonok nemali žiadnu súvislosť s tým, kam on ako otec mieril. Keď vysvetľoval, prečo by investori, ktorí chceli nízke riziko a stredne vysoké zisky, mali svoj kapitál investovať do štátnych dlhopisov, Daisy ho prerušila otázkou: „Otec, nebolo by krásne, keby kolibríky mali tiež posedenia pri čaji a my by sme bo¬li takí malí, že by nás na ne mohli pozvať?"
Bowmanovo úsilie zmeniť Daisy celé roky narážalo na tvrdý odpor. Bola so sebou celkom spokojná, a preto mu akýkoľvek pokus urobiť s ňou niečo pripadal, ako keby chcel ustrážiť roj motýľov. Alebo priklincovať želatínu k stromu.
Hoci si Thomas Bowman na správanie svojej dcéry a jej nepredvídateľnú povahu čiastočne zvykol, neprekvapil ho nedostatok mužov, ktorí by túžili stráviť zvyšok života po jej boku. Aká by z nej bola matka, keby stále rozprávala len o zázrakoch a dúhach namiesto toho, aby zaviedla pevné pravidlá a rozum¬nú výchovu?
Vtom do rozhovoru zasiahla Mercedes: „Drahý, ešte ani zďaleka nie je koniec sezóny. Domnievam sa, že Daisy poriadne pokročila. Lord Westcliff ju predstavil niekoľkým sľubným džentlmenom, ktorí prejavili očividný záujem. Manželstvom s ňou by sa stali grófovými švagrami."
„Zdá sa mi," ozval sa Bowman pochmúrne, „že slová ako sľubní džentlmeni a mať Westcliffa za švagra sú pre nich dôležitejšie, ako získať Daisy za manželku." Prebodol Daisy tvrdým pohľadom. „Myslíš, že by ťa niektorý z nich požiadal o ruku?"
„To predsa nemôže vedieť…" predbehla dcéru Mercedes.
„Ženy také veci tušia. Odpovedz, Daisy, existuje možnosť, že by si niekoho z nich dostala do chomúta?"
Daisy zaváhala a v tmavých očiach sa jej objavil ustarostený výraz. „Nie, otec," priznala napokon čestne.
„Ako som si myslel." Bowman zopäl prsty a prísne pozrel na obe ženy. „Vôbec sa mi to nepáči, aj čo sa týka financií, dievča. Mám na mysli obrovské výdavky s róbami a všetkými tými čačkami… prevážanie sa na drožkách z jedného balu na druhý. Okrem toho, už dávno som mal byť v New Yorku, nie sa ponevierať tu v Anglicku. Preto som sa rozhodol, že ti manžela vyberiem sám."
Daisy sa naňho nechápavo zahľadela. „Koho presne máš na mysli, otec?"
„Matthewa Swifta."
Spracovala LENKA