Temné sily úradujú v hlavnom meste Plochozeme. Nie je to síce nič nové, svetla tam nikdy nemali veľa…no tentoraz je to čosi iné. Zvláštne a znepokojujúce…
Skvelá humoristická fantasy séria Úžasná Plochozem pokračuje, novinka Na hlinených nohách je už 21.kniha. A stále baví, prekvapuje a teší čitateľské fantasy srdce.
Tentoraz mestská stráž musí riešiť záhadné vraždy, ktoré však nemá na svedomí poctivý Cech vrahov…
Na hlinených nohách
V Ankh-Morporku sa vraždí!
Čo by zas nebolo až také nezvyčajné… Ibaže nič nenasvedčuje tomu, že by mal v neobvyklých násilných smrtiach prsty obvyklý Cech vrahov. A to nie je všetko. Chýba aj akýkoľvek motív a jediná stopa, ktorú hlavný veliteľ Mrak má, je… kôpka hliny a ešte pár podobne „kľúčových“ dôkazov.
Najhoršie je, že hnev znepokojených obyvateľov mesta sa začína obracať na malú komunitu golemov, vážnych hlinených tvorov oddaných otrockej práci, ktorí nikdy nikomu nespôsobili žiadne problémy. A tí sa práve teraz rozhodli začať páchať samovraždy…
Členovia mestskej stráže si tak musia opäť vyhrnúť rukávy (či čokoľvek si zvykne trpaslík, vlkolačka alebo troll v službe vyhŕňať), len aby zistili, že pravda sa možno vôbec neukrýva v temných uličkách nočného mesta.
Vypočujte si úryvok.
Číta Boris Farkaš:
Terry Pratchet je proste majster fabulácie, fantasy svetov a rozprávačského umenia. Predstavuje nám pestrú zmes policajných vyšetrovateľov, no najdôležitejší sú traja: vlkolačka, trpaslík a troll. Na hlinených nohách je opäť zábavné čítanie s napínavými pasážami, ktoré baví.
Prečítajte si úryvok:
Bola teplá jarná noc, keď na dvere zabúchala päsť tak silno, až sa ohli pánty.
Dvere otvoril muž a prižmúrenými očami pozrel na ulicu. Od rieky sa valila hmla a celkovo bolo oblačno. To sa už rovno mohol pokúsiť preniknúť zrakom biely zamat.
Potom si však povedal, že sa mu tesne za kruhom svetla rozliatym na ulici maria akési siluety. Vlastne veľa siluet a všetky naňho sústredene civeli. V duchu dodal, že v tých siluetách blikocú aj akési slabunké svetelné bodky…
Zato siluetu, ktorú mal priamo pred sebou, si nemohol pomýliť s ničím. Bola veľká a tmavočervená a vyzerala ako človek umiesený z hliny detskou rúčkou. Namiesto očí mala dva uhlíky.
„No? Čože ráčiš o takomto nočnom čase chcieť?“
Golem mu podal tabuľku a na nej stálo:
DOPOČULI SME SA, ŽE BY SI CHCEL GOLEMA.
Samozrejme, žiadny golem totiž nevie hovoriť, všakáno?
„Ha. Akože, chcieť by som aj chcel. Len si ho nemôžem dovoliť. Povypytoval som sa, ale v dnešnej dobe idú ceny svinsky hore…“
Golem z tabuľky zmazal vetu a napísal toto:
ŽE SI TO TY – STO TOLIAROV.
„Ty si na predaj?“
NIE.
Golem knísavo odstúpil bokom. Do svetla vošiel iný. Tiež to bol golem, to bolo mužovi jasné. Ale nevyzeral ako tie typické hrče hliny, čo bolo občas vídať na okolí. Tento sa jagal ako čerstvo vyleštená socha a pýšil sa perfektne prepracovanými detailmi až po záhyby šiat. Vlastne mu pripomenul staré obrazy mestských kráľov, hrdý postoj, ešte hrdší účes… Hm, dokonca mal k hlave prilepenú aj neveľkú korunku.
„Sto toliarov?“ podozrievavo opáčil muž. „Má nejakú poruchu? Kto ho predáva?“
NEMÁ ŽIADNU PORUCHU. FUNGUJE AKO HODINKY. DEVÄŤDESIAT TOLIAROV.
„Mne sa zdá, že sa ho chce niekto narýchlo zbaviť…“
GOLEM MUSÍ PRACOVAŤ. GOLEM MUSÍ MAŤ PÁNA.
„Hej, hej, ale človek sa dnes kadečo dopočuje… chápeš, niektorým preskočí a potom robia veľa vecí naraz a tak podobne.“
NEPRESKOČILO MU. OSEMDESIAT TOLIAROV.
„Vyzerá… hm… nový,“ zatiahol muž a zaťukal na jagavú hruď. „Lenže dnes už golemov nikto nevyrába a práve preto sú takí drahí a pre malého podnikateľa nedostupní…“ zarazil sa. „Hej, že by ich niekto začal zase vyrábať?“
Terry Pratchett
Celým menom Terence David John Pratchett.
(*28. apríla 1948 – † 12. marca 2015) Bol to anglický autor fantasy literatúry. Narodil sa v Beaconsfielde v anglickom grófstve Bucks Davidovi a Eileen Pratchettovcom. Svoje vzdelanie pripisuje High Wycombe Technical High School a Beaconsfieldskej verejnej knižnici.
Okrem mimoriadne úspešnej série Plochozem, ktorú tvorí 41 románov, napísal aj ďalšie diela. Bol držiteľom Carnegieho medaily a britská kráľovná Alžbeta II. mu udelila rytiersky titul za „služby v oblasti literatúry“.
