Mimoriadne citlivý a srdcervúci príbeh o vzťahu medzi ľuďmi a zvieratami, s ktorými zdieľame prírodu. Príbeh, ktorý vám vie zlomiť srdce. O ľuďoch, vlkoch a ich spoločnom nažívaní. Autorka vytvorila svet, do ktorého sa ponoríte a budete si vychutnávať každú stranu. Príroda, ľudskosť, odvaha i strach…
Kedysi tu žili vlky.
Kedysi tu žili vlky
Inti Flynnová prichádza do Škótska ako vedúca tímu biológov, ktorých úlohou je vypustiť štrnásť vlkov dravých do voľnej prírody v odľahlej časti Škótskej vysočiny. Inti dúfa, že sa jej podarí prinavrátiť život nielen zomierajúcej krajine, ale aj svojej dvojičke Aggie, traumatizovanej hroznými udalosťami, pre ktoré sa sestry odsťahovali z Aljašky.
Vedomie, akých krutostí sú ľudia schopní voči divokej prírode aj voči sebe navzájom, zmenilo Inti na nepoznanie. Vlkom sa však v novom prostredí prekvapivo darí, Inti pomaly stráca ostražitosť a otvára sa priateľstvám i láske.
Jedného dňa sa objaví mŕtvola miestneho farmára a Inti vie, koho budú všetci viniť z jeho smrti. Podujme sa na riskantný krok, aby svojich vlčích zverencov ochránila. Ale ak farmára nezabili vlky, kto potom? A ako sa Inti zachová, keď zistí, že muž, do ktorého sa zaľúbila, je pravdepodobne hlavný podozrivý?
Skutoční ochrancovia prírody
„Túto knihu som napísala z hlbokého znepokojenia nad strácajúcou sa prírodou. Vytvorila som pre ňu postavy, ktoré sa snažia o obnovu divočiny, tak ako mnoho statočných ochrancov prírody po celom svete. Práve im by som chcela zo srdca poďakovať za ich odvahu, ktorú nevyhnutne potrebuje každý, kto sa pokúša zvrátiť chod udalostí,“ tvrdí autorka Charlotte McConaghyová.
Jej román kladie znepokojivé otázky o ľudstve, o prírode a o často desivých živočíšnych nutkaniach driemajúcich v každom z nás. Je to príbeh o tom, ako ovplyvňujeme ekosystém, no napriek temnote a bolesti v jej rozprávaní nám dáva austrálska autorka zároveň nádej: ukazuje, že všeličo sa ešte dá zmeniť. Že nie je neskoro.
Je to tak trochu aj meditácia o klimatickej zmene a osamelosti na pozadí pútavého príbehu zo Škótskej vysočiny. Medzi riadkami nás vlastne nabáda, aby sme sa poučili od vlkov a naučili sa oprieť jeden o druhého. Len tak dokážeme držať spolu, napredovať a prežiť.
Začujem to, keď odomykám vchodové dvere. Zavýjanie vlka. V týchto končinách sa ozýva prvýkrát po stovkách rokov. Ruky mi ochabnú, otočím sa k lesu. Závan vetra rozšelestí listy na stromoch a prinesie ten zvuk bližšie ku mne. Zježia sa mi z neho chlpy na rukách a na krku. Skrýva sa v ňom zúfalá, bolestná otázka. Zavýjanie pokračuje celú noc, bez odpovede, s každou uplynulou hodinou beznádejnejšie. Viem, komu patrí ten strašidelný hlas. Snehobiela samica číslo šesť volá domov svojho strateného druha.
Charlotte McConaghyová
Austrálska spisovateľka vyštudovala scenáristiku a niekoľko rokov sa venovala tvorbe filmových a televíznych scenárov. Písať začala už ako tínedžerka – je autorkou ôsmich kníh pre mládež.
Posledný let, jej prvý román pre dospelých, vyšiel súčasne v USA, Spojenom kráľovstve a Austrálii a vyvolal obrovský záujem v mnohých ďalších krajinách na celom svete.
McConaghyová má výnimočný spôsob písania. Dokáže miestami až dokonale sprostredkovať zmyslový zážitok z prírody. Jej nádheru, majestátnosť, neopakovateľnosť…a vzápätí vo vás vyvolá silné emócie spojené s jej ničením a zanedbávaním. Práve to je ohromujúci a silný prvok jej kníh – či už to bol Posledný let, alebo teraz Kedysi tu žili vlky. Nesmierne živé, úžasne vykreslené príbehy plné prekvapení a posolstva, ktoré v nás zostane aj po dočítaní.