Silný, citlivý, ironický a bolestne pravdivý román Jevhenije Kuzněcovej ukazuje, že vojna neprebieha len na fronte. Odohráva sa aj v provizórnych kuchyniach, medzi sliepkami, pri rodinných hádkach a v tichých nociach plných strachu. Rebrík je literárny skvost o hľadaní domova tam, kde sa všetko rozpadá.
Románový Rebrík
Román Rebrík je jedným z najcitlivejších literárnych obrazov toho, ako vojna mení ľudské životy. Bez patetického moralizovania, bez zbytočného heroizmu – namiesto toho s humorom, jemnou iróniou a presným pozorovaním ľudskej psychiky. Jevhenija Kuzněcova umiestnila svoju rodinu do cudzej krajiny, do jedného domu, ktorý mal byť pre hrdinu Tolika vysnívaným miestom pokoja. Realita sa však zmenila na hlučnú, preplnenú a miestami absurdnú zmes rodinných sporov, nostalgie a bolestivej túžby po domove.
Tolik si splnil sen a kúpil si dom štyritisíc kilometrov od svojej rodiny. Chcel pokoj, svoje vlastné prostredie, konečne dýchať bez neustálych pripomienok mamy, tety, strýka a mačiek. No vojna na Ukrajine zmenila všetko.
Jeho dom sa v priebehu niekoľkých dní premenil na núdzový azyl, kde sa ocitla jeho mama, jednonohý strýko Anatolij Stepanovyč, hyperaktívna Hryhorivna, ktorú stále trápi produktivita kurčiat, sesternica s uslintaným psíkom, sestra s kamarátkou v depresii a na záver mačky – svokra s nevestou, ako ich familiárne nazývajú.
Z domu ticha a samoty sa stal dom plný hlasov, výčitiek, nostalgie, vyprážaných cibuliek, hádok o kurence a ľudí, ktorí sa snažia prežiť nielen fyzicky, ale aj duševne.
Sú to však postavy, ktoré si zamilujete: hlučné, nedokonalé a skutočné. Jednou z najväčších devíz románu sú práve postavy – živé, plnokrvné, nezameniteľné.
Táto rôznorodá zostava vytvára mimoriadne živú dynamiku. Ich hádky, dialógy aj tiché chvíle sú realistické, často vtipné a zároveň bolestne smutné.
Každodennosť ako frontová línia
Hoci sa v knihe nestrieľa, vojna je prítomná v každom odstavci. V dialógoch, spomienkach, strachoch postáv a v ich neustálej snahe adaptovať sa. Tolik bojuje o jediné – zachovať si zdravý rozum. Rodina bojuje o kúsok normálnosti. A všetci spolu bojujú s tým, že hoci fyzicky odišli, myšlienkami zostali doma.
Kniha Rebrík šikovne kombinuje tragédiu s groteskou, takže sa pristihnete pri tom, ako sa smejete cez slzy. Kuzněcova využíva bohatý ukrajinský folklór a mentalitu, vďaka čomu je román hlboko autentický. Rozhovory postáv sú často improvizačné, pripomínajú skutočné rodinné hádky. Niektoré scény, napríklad debata o starobe kurčiat či strýkova „analytika“, sú už teraz vnímané ako kultové.
„Raz sa tá vojna skončí.“ Anatolij Stepanovyč sa presunul ku kuchynským dverám, „Keby mi dali druhú nohu, hneď by som šiel slúžiť.“
„Pochybujem, že by si niečo odslúžil aj s dvoma nohami,“ poznamenala Hryhorivna. „Uvažuješ priveľmi analyticky.“
Oceňovaný kritikmi aj čitateľmi
Rebrík si získava uznanie kritiky aj u čitateľmi na Ukrajine i v zahraničí. Oceňujú úprimnosť, schopnosť „robiť humor bez toho, aby zľahčoval tragédiu“, realistické postavy. Je to citlivá výpoveď o tom, čo pre bežnú rodinu znamená útek pred vojnou. Kniha, ktorá vám zostane v hlave ešte dlho po poslednej stránke.
Ak hľadáte knihu, ktorá je aktuálna, emocionálne silná, zároveň vtipná a ironická, a mimoriadne ľudská, potom je Rebrík presne to, čo potrebujete. Pripomína nám, že za každým vojnovým titulkom stoja príbehy obyčajných ľudí, ktorí si nosia svoj dom vo vnútri – aj keď museli utiecť tisíce kilometrov ďaleko.
Foto: Skveleknihy.sk
