Krásna nehanebnica
V originále: Your Scandalous Ways (2008)
Od definitívnej porážky Napoelona pri Waterloo prešlo päť rokov. Benátky pripadli Rakúsko-Uhorsku a spravuje ich miestodržiteľ viedenskej vlády. Agent britskej tajnej služby James Cordier si má v Benátkach splniť poslednú služobnú povinnosť: získať dokumenty, ktoré usvedčia člena parlamentu Johna Bonnarda, baróna Elphica, z velezrady. Barónovu korešpondenciu má v rukách jeho bývalá krásna manželka, teraz slávna európska kurtizána Franceska Bonnardová. Barón zariadi, aby ju o usvedčujúce listy aj o šperky olúpila jedna z jeho dávnych mileniek. Hoci James Cordier je skúsený v ľúbostných hrách a predstavuje si, že bystrú a nemenej skúsenú Francesku ľahko obalamutí a vymámi od nej inkriminované listy, napokon sa do nej zaľúbi. Aj Franceska príde na to, že sú spriaznené duše, no obom nedôverčivým zaľúbencom trvá dlho, kým prekonajú nielen nástrahy zradného baróna, ale aj prekážky, ktoré stoja v ceste naplneniu ich skutočnej lásky. Historicky reálne britsko-francúzske politické vzťahy a romantické prostredie Benátok tvoria pôsobivý rámec zauzlenému ľúbostnému príbehy so špionážnym pozadím.
Všetko dobre dopadne, darebáci budú potrestaní a hlavní hrdinovia nájdu lásku a šťastie. To je asi tak všetko. Škoda. Veľmi som sa tešila, že na Slovensku konečne vychádza moja obľúbená Loretta Chase, ale povedzte mi, prečo museli začať práve s touto knihou, podľa mnohých recenzií práve Chaseovej najslabšou? Príbeh, situácie a dialógy pôsobia nepravdepodobne, hrdinovia sú nesympatickí. Za romantickú hrdinku nemôžem považovať a obľúbiť si ženu, ktorá sa dobrovoľne stane kurtizánou len preto, aby si zachovala životný štandard po rozvode. Ktorej vôbec neprekáža, že sa prostituuje, lebo je rada, že si konečne vládne sama nad sebou. A je vôbec takáto hrdinka reálna? Taktiež jazyk a štýl boli divné – a slovo „čudný“ asi najlepšie vystihuje celú knihu. Také skákanie z jednej myšlienky do druhej. (Vina prekladu, či autorky samotnej?) Jej typický štýl som postrehla len občas, napr. na mieste, kde opisuje zvyky v talianskom divadle. Chaseová neponúka tým, ktorí čítali jej skoršie diela, nič nové: Polotalian, tajný agent, krutý manžel v spojení s nebezpečnou ženou z podsvetia, to všetko sme tu už mali. Aj odkazy na Byrona nájdeme v takmer každej Lorettinej knihe. No a preklad mal tiež niekoľko slabých miest. Vystihnúť Chaseovej osobitý štýl nie je ľahké, viem, ale prečo napríklad preložili slovo „lord“? V súlade s novým jazykovým zákonom? Tak prečo potom aj Byron nebol „osvietený pán“ ale „lord“? A prečo si hlavní hrdinovia po celý čas vykajú, keď z ich talianskej konverzácie je jasné, že si tykajú? Ja síce po taliansky neviem, ale vykanie od tykania sa rozoznať dá … Takže zhrnuté, podčiarknuté: jedno srdiečko za prostredie Benátok – tie jediné boli romantické, druhé za to, že je to L. Chase. Dúfam len, že slovenskí čitatelia po tejto nepodarenej prvotine Lorettu nezavrhnú a dočkáme sa vydania aj tých jej starších, kvalitnejších diel.
Spracovala Kristína
recenzia:
Marek Zákopčan; Knižná revue 26/2009, s. 8