Osudy troch súrodencov vplyvnej benátskej rodiny, v ktorej city šli bokom a obchod znamenal všetko. Vlastné šťastie bolo len nesplniteľným snom.
Na krídlach škorca od Barbory Šedíkovej. Druhý jej román, ktorý opäť príjemne prekvapil. Napínavá cesta do Ancony a Benátok v 16.storočí. Príbeh z obdobia talianskej renesancie plný intríg, podvodov a klamstiev. Príbeh o láske a rodine, ktoré stoja proti sebe.
Na krídlach škorca
Vizionár Gabriele, tvrdohlavá Sibyla a naivná Sára. Traja súrodenci sa po smrti otca ocitnú pred neľahkou úlohou. Podarí sa im kráčať v otcových stopách úspechu? Udržať sa na čele obchodu so životne dôležitou soľou bude pre nich životnou výzvou?
Inak ich krajania z Benátok zrazia na kolená.
Kým Sára sa podvolí bratovmu želaniu a vydáva sa za syna obchodníka s obilím v konkurenčnej Ancone, neoblomná Sibyla o svadbe nechce ani počuť. Samostatná a odvážna chce byť obchodníčkou so soľou, aj napriek tomu, že ako žena v 16. storočí na to nemá nárok. Dokážu súrodenci ustáť nepriazeň osudu alebo bolo žiadanie pomoci od Ancony, odvekého rivala Benátok na poli obchodu, osudovou chybou, ktorá ich nadobro zničí?
Barbora Šedíková a história
„Benátky, Ancona, Florencia, Rím a San Marino. Táto pätica významných miest s bohatou históriou je svedkom spletitých intríg, zakázaných lások a osobných ambícií, ktoré spečatia osudy troch súrodencov jednej vplyvnej kupeckej rodiny,“ približuje autorka Barbora Šedíková.
Mladá spisovateľka, študentka a rodáčka z Trnavy. Rôznorodé záľuby ako fotografovanie, kreslenie, maľba na textil a celoživotná láska k histórií jej priniesli nevšedný a jedinečný pohľad na svet. Zásadný vplyv na jej tvorbu mali velikáni svetovej literatúry, vďaka ktorým si dokázala vytvoriť svoj osobitý štýl písania a to najmä Victor Hugo a Carlos Ruiz Zafón.
Vo vydavateľstve Motýľ jej vyšiel román Hrobár z Paríža.
Začítajte sa do knihy Na krídlach škorca:
Antoniovi bolo zaťažko umrieť a zanechať na svete svoje tri milované deti. Blížila sa pohnutá doba, ktorá ohrozí a spochybní všetko, čo sa snažil celé tie roky vybudovať. Cítil to v kostiach. Choroba nad ním však pomaly, ale isto víťazila a on vedel, že bude musieť preniesť zodpovednosť na niekoho iného. Keď si uvedomil, že sa blíži jeho posledná hodina, poslal po svojho jediného syna Gabriela. Gabriele sa práve vtedy zabával so svojimi priateľmi na Piazza San Marco, ale keď ho sluha našiel a oznámil mu, čo je vo veci, všetko zanechal a utekal domov.
Vstúpil do otcovej spálne a zatvoril za sebou masívne dvere. Miestnosť inokedy presvetlená slnečnými lúčmi prenikajúcimi cez vysoké okná bola teraz tmavá, zahalená zamatovými závesmi, a vôňa kadidla prezrádzala len nedávnu prítomnosť kňaza udeľujúceho posledné pomazanie.
Antonio pripomínal vetchého starca, hoci mal sotva päťdesiat. Časté obchodné cesty a ťahanice s predajcami a nákupcami mu na zdraví nepridali. Medzi sluhami sa povrávalo, že práve posledné rokovanie o distribúcii a cenách soli, vďaka ktorej rodina Stornovcov zbohatla už pred sedemsto rokmi, mu privodilo mŕtvicu.
Jemným gestom ruky synovi naznačil, aby si sadol na kraj postele. Gabriele bol už pred trinástimi rokmi pri skone svojej matky Veroniky, no odvtedy uplynulo ďalších dvanásť rokov, ktoré neniesol najľahšie. Keď mal osemnásť, poslúchol otcovo prianie a oženil sa s dcérou obchodníka s korením Berenice. Po troch rokoch manželstva však dievča uložili do rodinnej krypty. Pár bol bezdetný, takže všetky obchodné dohody stratili svoju platnosť. Tieto úmrtia mladíka pripravovali na tento dôležitý okamih jeho dovtedy bezstarostného života.
„Gabriele,“ oslovil ho otec, sťažka dýchajúc, „dúfal som, že tu ešte zopár rokov pobudnem, aby som ťa mohol zasvätiť do všetkých fígľov, ktoré dobrý obchodník potrebuje vedieť. Ale Boh zrejme chce urýchliť moje opätovné stretnutie s tvojou matkou. Synu, musíš prevziať zodpovednosť za túto rodinu aj za náš obchod. Postaraj sa o svoje sestry, nájdi im dobrých manželov. A uspej tam, kde som ja zlyhal.“
„Splním všetko, o čo ma žiadate, otče. Nesklamem vás,“ odpovedal Gabriele a stisol otcovu nevládnu ruku. „Budem hrdo brániť záujmy našej rodiny i za tú najvyššiu cenu.“
Antoniovu tvár skrivil trpký úsmev. Jeho starší brat Cristofolo sa ešte zamlada stal obeťou bojov hájacich rodinné záujmy. Preto nechcel, aby i jeho deti ďalej kráčali po tých istých chodníčkoch, z ktorých sa mu nepodarilo vybočiť.
„Česť a povesť sú dôležité, ale nie dôležitejšie ako ľudský život. Odteraz si hlavou rodiny ty, syn môj. To znamená, že musíš dokázať predvídať dôsledky svojich rozhodnutí. Nehľadieť len na seba a vedieť sa prispôsobiť okolnostiam. A ak jedna cesta vedie do slepej uličky, vedz, že tá ďalšia ťa dovedie do cieľa. Sibyla aj Sára ťa potrebujú, svet je k ženám bez mužov príliš krutý. Nedopusti, aby sa im niečo stalo. Rodina je pre nás svätá. Oveľa dôležitejšia ako majetok a privilégiá. Pamätaj, že si Stornovec. Ani tie najhoršie pohromy ťa nemôžu zlomiť.“
Foto: Vydavateľstvo Motýľ, FB/Barbora Šedíková