Germaine Aziz
Navždy zneuctěná
Víkend 2009
Prodali mě jako zboží, jehož cenu jsem se nikdy nedozvěděla
Germaine Aziz je pouze sedmnáct let, když ji prodají a uvězní do vykřičeného domu. Musí čelit kruté realitě: desítky klientů denně, fyzická bolest, zákaz vycházení, nemožnost spatřit denní světlo, krutost podsvětí a pokrytecká nespravedlnost spoluviníků – společnosti a státu. Je lapena do pasti a má pouze jeden cíl – znovu nalézt svobodu, o kterou byla okradena. Ať v uzavřených alžírských domech či na pařížském chodníku, všude nachází jen samotu, útlak a opovržení. Neustále bojuje s ubohostí svého postavení, stále však věří, že bude nakonec považována za lidskou bytost.
Unikátní svědectví Germaine Aziz je dojemnou a spontánní zpovědí alžírské
prostitutky. Vypráví o ženě, vržené do krutého systému, na cestě za svou nezávislostí.
Táto kniha sa ku mne dostala po roku poškuľovania, polroku prekladania až som ju napokon vzala do ruky a začala čítať. Za pár hodín bez prestávky som prečítala dve tretiny, so slzami v očiach a napätým, stiahnutým hrdlom som ju nedokázala pustiť z rúk.
Sledovala som skutočný životný príbeh od malého židovského dievčatka, ktorej predčasne umrela matka, zmorená nedostatkom, tvrdou prácou a večnou biedou, opustená manželom s deťmi, pre ktorých sa snažila zabezpečiť aspoň tie najzákladnejšie veci. A predsa to bolo Germainine najšťatnejšie obdobie v živote. Po matkinej smrti sa Germaine dostane do jedného z najprísnejších katolických sirotčincov, kde sa za porciu jedla drie od svitu do mrku pod dozorom sestier rovných väzenským dozorcom, kde sa každé porušenie pravidiel tvrdo trestá, kde sú návštevy príbuzných zakázané a kde je židovské dievča menej než najposlednejší úbožiak.
Slzy sa vám tisnú do tváre, keď čítate riadky plné bolesti a nespravodlivosti, smrti a nemohúcnosti.
Germaine sa napokon dostane zo sirotčinca von a opojená šťastím, nechá sa s priateľkou oklamať výhodnosťou práce servírky, ktorou by sa konečne mohla osamostatniť. Nikdy sa nedozvedela, čo sa staalo s jej priateľkou, s ktorou vstúpila do domu kupliarky, za koľko ju predala do vykričaného domu.
Dni plné bolesti, keď sa ju snažili zlomiť, keď ju mučili tmou a hladom, len aby ju prinútili prijať prvého zákazníka. Prejde pár rokov, kým pochopí bezútešnosť svojho postavenia, otroka pasákov a systému, ktorý jej naveky vypálil biľag prostitútky. Z toho kolotoča neexistuje cesta von.
Predsa sa jej napokon podarí dostať do Paríža, zaviazaná pasákovi, ktorému pravidelne odvádza percentá zo svojho zárobku, lebo inak to byť nemôže. A keď konečne zistí, že život je aj o inom, nie len o šliapaní chodníka a podriaďovaní sa mužom, prejde dlhú cestu sebapoznávania.
Posledná tretina knihy však už na mňa tak nezapôsobila, nejako som sa s hrdinkou nedokázala stotožniť. Kvitujem a obdivujem však jej nesmiernu odvahu a napokon aj vieru, že aj ten najbiednejší život sa dá zmeniť.
Za všetko hovorí posledný odsek:
"Chtela bych najít sílu říct to všem."
"Jít příkladem?"
"Ne, podat svědectví."
Rozhodne odporúčam, ak máte chuť zameniť romantiku skutočným, surovým a pritom tak silným príbehom, že naňho dlho nezabudnete. 
