Nebezpečná milenka

Ukážka:

„Tak kedy nastane tá šťastná udalosť?“ spýtal sa Tony a cynicky vykrútil ústa.
„V najbližších mesiacoch nie, Amelia ešte chodí do školy. Poslal som jej otcovi list, že ho navštívim, a on súhlasil. Som si istý, že moju ponuku rád prijme. Idem do kúpeľov Bath, kde sa gróf lieči. Zatiaľ neočakávam nič iné, než že obaja dospejeme k bežnému porozumeniu. Na budúci rok, keď si Amelia trocha užije spoločenského života, bude dosť času porozprávať sa o dohode a oficiálne oznámiť zásnuby.“
Ethanov predpoklad sa ukázal pravdivý o niekoľko dní v Pump Room v Bathe, kde s grófom zo Sutleighu vedno popíjali smradľavú liečivú vodu. Gróf sa veľmi potešil návrhu, aby sa jeho dcéra stala markízou z Vessey. Dohodli sa, že Amelii zatiaľ nič nepovedia, ale gróf ho ubezpečil, že keď príde čas, dcéra jeho ponuku bez váhania prijme.
Keď to Ethan vybavil, vydal sa na spiatočnú cestu do Londýna.
Unavený a hladný po ceste sa zastavil v hostinci U vola a sovy, aby si kone odpočinuli a aby skoncoval s pôstom. Zdvihnutím ruky upozornil na seba obsluhujúcu dievčinu a poslal ju po fľašu brandy.
Čoskoro sa vrátila, hojdajúc bokmi – v jednej ruke niesla pohárik a v druhej otvorenú fľašu. Pohár položila na stôl, naklonila sa, aby mu mohla naliať, a to tak, aby zreteľne videl jej bujné prsia v pevne stiahnutom živôtiku.
Keď mu naliala, podal jej mincu. „Ďakujem, zlatko.“
Dievčina sa zachichotala a kým jej sovereign skĺzol medzi prsia, zahrkútala ako hrdlička: „Môžem vám priniesť ešte niečo, pane?“
Chvíľku o ponuke premýšľal. „Stačí brandy.“
Uklonila sa a vzdychla od sklamania. „Ak si to rozmyslíte, stačí povedať.“
Zabudol na ňu v tom okamihu, keď odišla, z vnútorného vrecka plášťa si vybral viržinku a strieborným orezávačom odrezal špičku. Práve si vyberal zápalku, keď do miestnosti vošla ďalšia skupina ľudí.
Unudene na nich pozrel a usúdil, že to budú cestujúci, čo práve vystúpili z jedného z dostavníkov s pravidelnou zastávkou na ceste. Videl troch mužov a ženu, ako si razia cestu, len jeden mládenec zostal osamelo stáť vo dverách. Mladík s cylindrom nasadeným až po oči vyzeral nezvyčajne. Bol štíhly ako prútik, staromódne šaty na ňom viseli ako na vešiaku. Staromódne vyzeral aj hustý pletenec ohnivočervených vlasov vzadu na krku. Mal jemnú guľatú bradu a hladké líca, na ktorých nebude mať ešte dlho bokombrady.
Aké neviniatko, pomyslel si Ethan. Nemá viac ako štrnásť rokov, ak sa nemýlim. Znova naňho pozrel a všimol si, že chlapec má jemnú srdcovitú tvár, čistú pokožku a krásne ružové pery v tvare dokonalého amorovho luku.
Kým si ho premeriaval, chlapec pozorne skúmal miestnosť, hľadal miesto, kam by si sadol. Po dlhej chvíli zbadal našiel niečo na druhom konci pri stene, prešiel cez miestnosť a skĺzol na kraj lavice. Ethan sa musel pousmiať, aký veľký priestor zostal medzi chlapcom a plecnatým robotníkom sediacim vedľa neho.
Po chvíľke prišla obsluhujúca dievčina prevziať objednávku a na perách sa jej objavil žartovný úškrn, lebo chlapec bol očividne primladý na to, aby si ho mohla vážiť. So smiechom a kývajúc bokmi, na čo niektorí muži pri vedľajšom stole reagovali dvojzmyselnými poznámkami, sa vzdialila do kuchyne.
Ethan si nalial ďalší pohárik brandy, trochu si odpil, zapálil si cigaru a pomaly z nej poťahoval. Očami opäť zablúdil k chlapcovi, sledoval, ako sa čašníčka vrátila s pariacou sa šálkou čaju, tanierom lievancov a džemom.
Chlapec si na kolená prestrel servítku, vzal nožík a prekrojil lievanec; v jeho vláčnych pohyboch nebolo ani stopy po neohrabanosti dieťaťa, čo sa ešte len učí ovládať vyvíjajúce sa telo. Keď sa mladík načiahol za čajom, pohyby ho opäť zradili, pretože šálku uchopil dvoma štíhlymi, elegantne ohnutými prstami.
Elegantne ohnuté prsty.
Pôvabné prsty.
Šálku zvierali „tak akurát“, to nebolo mužské držanie, ani chlapec by šálku nikdy tak nedržal.
Ethanov mozog zrazu zasiahlo poznanie. Sledoval chlapca ešte pozornejšie, s prižmúrenými očami študoval črty jeho tváre, jemnú zmyselnosť pier, takmer porcelánovú hladkosť priesvitnej pokožky, a vtom mu svitlo.
To nie je chlapec! To je žena!
Na pery sa mu predral široký úsmev a položil si špekulatívnu otázku: Dočerta, kto to je? Čo má za lubom, keď sa prestrojila do mužského odevu? Nedokázal od nej odtrhnúť zrak, stále pozoroval, ako sŕka čaj. Pomaly zdvihla zrak, aby sa nakrátko porozhliadla po miestnosti. V tej chvíli konečne zbadal lesk jej očí. Boli nádherne zelené, ako mačacie, a veľmi zvedavé. Lemovali ich dlhé ryšavé mihalnice, rovnako rozkošné ako ženské.
Ethan pri tom pohľade zalapal po dychu, v nohaviciach zacítil, ako sa k životu preberá nástroj jeho túžby. Teraz, keď vydedukoval pravdu o jej pohlaví, nemohol uveriť, že sa dal čo len na chvíľu oklamať. Nebolo na nej ani vzdialene nič mužské. Ani črty, ani postava, ani spôsoby. Každé gesto ruky či mimika tváre prezrádzali jej prirodzenú ženskosť.
Poobzeral sa, aby skontroloval, či si ju všimol ešte niekto iný, ale nik zo zákazníkov jej nevenoval ani najmenšiu pozornosť, každý sa venoval svojmu rozhovoru a záujmom.
Je zvláštne, že som v tejto miestnosti jediný, kto uhádol, že je medzi nami podvodníčka, a to krásna malá podvodníčka.
Usúdil, že takáto reakcia je zrejme celkom normálna. Ľudia spravidla vidia to, čo očakávajú, nekladú si otázky dokonca ani vtedy, keď im pravda doslova bije do očí.
Úspešné prestrojenie bolo pre ňu možno najlepším riešením, skonštatoval. Žena bez sprievodu veľmi riskuje, najmä ak je to žena, ktorá sa hrá na muža. Riskuje nielen spoločenskú kritiku, ale aj nechcenú pozornosť zo strany všetkých nebezpečných indivíduí. Niektorí muži by si mohli taký provokatívny čin vysvetľovať ako súhlas robiť si s ňou, čo sa im zachce – čokoľvek, čo ich uspokojí bez ohľadu na to, či s tým ona súhlasí.
Nech už bolo to bezočivé dievčisko ktokoľvek, celkom isto nemalo potuchy o možnom nebezpečenstve, v akom sa nachádza. Aj pri ďalšom hlte brandy premýšľal o nej, odhadoval jej vek. Dosť mladá na to, aby robila chyby, ale dosť stará na to, aby vedela, že práve toto je veľká chyba.
Mladá žena si naliala do šálky zvyšok horúceho čaju, čo zostal v čajníku, trocha si z neho usrkla a šálku položila na tanierik.
Po chvíľke vyskočila a obrátila hlavu, zjavne vystrašená, keď robustný chlap vedľa nej čosi vyštekol. Neuveriteľne rýchlo sa vymrštila a oprela o stenu, aby mohol prejsť. Hoci bola štíhla ako prútik, nebolo tam dosť miesta pre oboch. Aj tak sa však pokúsil prešuchnúť, no drgol do stola a prevrátil šálku s čajom. Horúca tekutina sa so špľachotom vyliala a rýchlo mu stiekla na nohavice. Zúrivo sa pobúchal po zväčšujúcej sa škvrne, znova vrazil do stola a zaryčal ako rozzúrený býk.
Ethan prudko vstal a prešiel cez miestnosť. Muž sa obrátil k dievčine. „Pozri, čo si urobil! Zničil si mi handry a takmer si mi obaril poklad v gatiach! Za to mi zaplatíš, chlapče!“
„Prepáčte, ale ja…“ Dievčina sa zarazila, uvedomila si, že hovorí vysokým hlasom, čo by jej nikto nedaroval, keby mal vôbec záujem počúvať ju.
„Ale ja čo?“ opakoval mocný chlap hrozivo.
„… nie som na vine,“ zareagoval Ethan pevným hlasom, keď predstúpil pred muža a zamiešal sa do sporu. „Aspoň myslím, že toto chcel mladý muž povedať.“
Lily bola chrbtom ešte stále prilepená o stenu s drsnou omietkou, a keď pozrela hore, uvidela tvár anjela pomstiteľa. Pri pohľade naňho sa jej z pľúc vydral výdych. Bol to nepochybne najúžasnejší muž, akého v živote videla.
Aj vďaka vlasom farby dozretej pšenice a očiam žiarivým ako vyleštený jantár z neho vyžarovala mužskosť a nenútená, sebaistá sila. Dovolila si skúmať ho ešte chvíľu, pohľadom prechádzala po jeho mocnej hranatej čeľusti a ušľachtilom nose, po sošných obrysoch vysokého čela a kostnatých líc. Napokon upriamila zrak na zmyselné ústa, pery sľubujúce výnimočný pôžitok, čo môže vytušiť dokonca aj také nevinné dievča ako ona. Srdce jej začalo silnejšie búšiť, tentoraz však nie od strachu.