Nevinní zmätkári
Ikar 2010
edícia Mám Talent
Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii?
Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.
Ikar: Keďže na našom knižnom trhu je takýto typ literatúry málo zastúpený, predpokladá sa, že Nevinní zmätkári sa rýchlo zaradia medzi najpredávanejšie tituly.
Čitatelia o knihe: Palec hore – vtipné, milé, netuctové. Napísané s výbornou znalosťou rodného jazyka… (Dark)
Perfektne prepracovaný štýl, krásne sa pri ňom oddychuje. Naozaj sa mala po celý čas pocit, že stojim vedľa Alexa a prežívam spolu s ním jeho peripetie. Páči sa mi ako sa autor vie pohrať so slovíčkami. A jeho humor – to je niečo úžasné! ( Soňa Glendová)
Čaro tejto prózy spočíva aj v tom, že text vyznieva, akoby ho napísal ostrieľaný šedivý spisovateľ, no zároveň je predýchaný mladým duchom… Výborné! ( Marcel Páleš)
Tak, to by boli recenzie, ktoré sú uvedené na obale Marekovej knihy, a musím podotknúť, že podobných je omnoho viac 🙂 A ja s nimi plne súhlasím.
A teraz ku knihe: Úplne iná kniha, než na aké som privykla, no o to viac ma to zaujalo. Marekov štýl písania je prosto nenapodobniteľný. Ľahký, pútavý, srší vtipom v písaní rovnako ako v živote. A takí sú aj Nevinní zmätkári :)))
Alex je študent s úžasným nadaním dostať sa vždy do maléru, s okruhom priateľov, ktorí sú vždy pripravení pokecať či zájsť na kofolu 🙂 Peťa, Cuca a Tomáš 🙂 Nájde si brigádu- doučovanie v nechutne bohatej rodine Rokovcov. Xénia to však vôbec nepotrebuje, ide jej len o to, aby naštvala rodičov. Xénia Alexa zaujme a stanú sa priateľmi, ibaže je tu ešte Tina, dievča, ktoré mladému mužovi zamotá hlavu a takmer vždy sa spolu ocitnú v nelichotivej situácii. Príbeh naberá na obrátkach, Marek s ľahkosťou opisuje vzťahy panujúce medzi mladými ľuďmi, ich rodinné pomery, ich priateľov i "akože" priateľov, situácie, do ktorých sa dostali vedome i nevedome.
Príbeh je naozaj skvelý, dobre napísaný, určený prevažne mladým, ale aj tí skôr narodení si v ňom niečo nájdu, minimálne to, že sa nakrátko vrátia a zaspomínajú na svoje študenské roky. Ako som už raz napísala, Marekovi sa podarilo vyčarovať mi na tvári úsmev, ba miestami som sa chichúňala, až mi slzy tiekli, keď som si živo predstavila niektoré situácie opísané v knihe.
Marek, myslím si, že práve tento štýl Ti sedí najviac. Humor je Ti vlastný, tak v tom, prosím pokračuj. A mimochodom, vážne by ma zaujímalo, čo z toho je skutočné a čo len fikcia?
No a nakoniec, vybrala som si úryvok z knihy, vlastne dovolila som si citovať jeden rozhovor medzi Tnou a Alexom, ktorý mňa ako romantičku úplne dostal, akoby si mi prehovoril z duše.
"Samé historické romance. Mám ich síce rada, ale… Až z nich tečie med."
"Náhodou… Majú čosi do seba. Dobro zvíťazí nad zlom a hrdinovia žijú šťastne až do smrti."
"V živote je to celkom inak."
"Život sa žije a knihy sa čítajú. Ľudia majú pri nich zabudnúť na starosti, a nie prežívať ich odznova."
Ukážka z knihy:
Ukážka z knihy:
Osoba, ktorá vyzerala ako draho odetý bezdomovec, bola Nela Šimánková. Mejkap mala rozmazaný, celý jej zjav pripomínal skrachovanú televíznu hviezdu, ktorá sa nevie vymaniť zo svojej žiarivej minulosti, ťaživej prítomnosti a nejasnej budúcnosti. Páchla potom, alkoholom a cigaretovým dymom. V kútiku duše som mal z toho zvrátenú radosť, akoby to bola daň za to, že jej rodina je bohatá, namyslená, arogantná… a nešťastná.
„Čo s ňou spravíme?"
Tina mykla nezúčastnene plecom. „Napíšeme na lístok jej meno a adresu a prilepíme jej ho na čelo. Nejaký dobrák jej pomôže dostať sa domov."
„Nemáš ju veľmi v láske, čo?"
„Ale iste, že ju mám rada. No iba z diaľky. Ako slnko. Nela je ako slnko. Len bez tepla."
„Nemôžeme ju tu len tak nechať."
„A kde ju teda necháme?"
Proti svojej vôli som sa uškrnul. Jej sarkazmus sa mi páčil.
Tina vytiahla telefón, bol som v tom, že ide niekomu zavolať. No ona zapla foťák a Nelu si odfotila. Až potom vytočila nejaké číslo.
