„Stúpenci ríš vždy a všade vyzdvihujú ich výhody a dobrodenia, ktoré tieto útvary priniesli kolonizátorom aj kolonizovaným. Oproti tomu antikolonialisti za týmto termínom vidia imperiálnu nadvládu, ponižujúcu vojenskú porážku, neoprávnenú politickú dominanciu, hospodárske vykorisťovanie, upieranie občianskych práv a kultúrne odcudzenie.“
Koloniálne ríše vo všetkých svojich podobách boli súčasťou politických máp sveta viac ako päť storočí, od renesancie až do dnešných dní.
Knihu Novodobé ríše zostavil austrálsky profesor histórie Robert Aldrich v spolupráci s viac ako desiatimi poprednými odborníkmi na históriu, medzinárodné vzťahy, hospodárske a sociálne dejiny. Ponúka trinásť príspevkov zaoberajúcich sa dejinami novovekých impérií, ktoré vybudovali osmanské Turecko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, škandinávske štáty, Veľká Británia, Francúzsko, cárske i sovietske Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko a Spojené štáty americké.
Štúdie vychádzajú z výsledkov moderného bádania a sú doplnené mapami, farebnými ilustráciami a ďalšími informáciami. Výsledkom je fascinujúci príbeh o novodobých ríšach a ich úlohe pri formovaní súčasnej globálnej civilizácie.
Jednotlivé kapitoly prinášajú nielen zaujímavé príbehy, ale tiež informácie, napríklad o rozdielnych úlohách mužov a žien pri osídľovaní kolónií, o vplyve impérií na ekológiu alebo na naše stravovanie. Tiež o rôznych spôsoboch získavania moci, o omyloch námorných dobyvateľov.
Kniha stručne a pútavo popisuje politické a obchodné záujmy jednotlivých štátov a neraz sú to príbehy plné napätia, dobrodružstva, hrdinstva, ale aj krutosti a konfliktov.
Bonusom je spomínaná grafická úprava – mapy objavov, chronológia dobíjania, prehľady ziskov a strát, farebné ilustrácie ap. Nesmierne inšpiratívna kniha o štátoch, ktoré zohrali kľúčovú rolu aj pri budovaní súčasnej globálnej civilizácie.
Na jar roku 1453, keď sa osmanskí Turci urputne usilovali preraziť hradby Konštantínopola, obliehatelia aj obliehaní očakávali znamenie zhora. Pre Byzantíncov v meste mohol jeho pád do rúk neveriacich znamenať jedine to, že Boh opustil svoj vyvolený ľud. Čakala ich istá smrť alebo otroctvo. Pre Mehmeda II. by víťazstvo znamenalo, že nebesá mu predurčili cisársky majestát. Ako legitímna metropola Rímskej ríše a podľa Byzantíncov aj náprotivok nebeského kráľovstva na zemi mal Konštantínopol veľkú symbolickú hodnotu. Podľa istého súčasníka z Itálie si Mehmed osoboval právo po jeho dobytí „rozšíriť svoju vládu na celý kresťanský svet“.