Trumanovo rozhodnutie však napriek tomu nebolo o nič menej bolestivé. Jeho zápis v denníku z ďalšieho dňa dokazuje, že plne chápal, aké je závažné. „Vynašli sme najstrašnejšiu zbraň v histórii ľudstva. Možno ona je tá ohnivá skaza, ktorú prorokovali v časoch Babylonie, že príde po Noemovi a jeho bájnej arche.“
Odpočítavanie 1945 je výborný historický doku-príbeh o tých, ktorí zostrojili atómovú bombu, tých, ktorí ju použili/zhodili, aj o tých, ktorí ju prežili.
Odpočítavanie 1945
116 dní do zhodenia prvej atómovej bomby – prezident Roosvelt zomiera a na jeho miesto nastupuje viceprezident a teraz tak trochu „náhodný“ prezident Harry Truman. Už na dvanásty deň po prevzatí funkcie sa dozvedá o projekte, ktorý zmenil jeho život a životy celého sveta. Projekt Manhattan bol prísne utajovaný, mnohí o ňom čiastočne vedeli, no až teraz sa Truman dozvedel, v akej fáze je vývoj bomby…a že ju bude možno použiť už o pár mesiacov.
Sledujeme tých 116 dní, politické zákulisie, intrigy, stretnutie Truman-Churchill-Stalin.
Sledujeme tých, čo pracujú na projekte, od „iniciátora“ Alberta Einsteina, až po Oppenheimera.
Sledujeme letcov, ktorí sa chystajú sadnúť do lietadiel, najmä do lietadla Enola Gay, ich pocity, dojmy pred i po zhodení bomby. Ako to vnímali?
A sledujeme bežných Japoncov pred výbuchom, počas aj po ňom. Hideko Tamurová, dievčatko, ktoré prežilo takmer v epicentre výbuchu.
Videla ľudí, ktorí ešte žili, ale koža im odpadávala z tiel. Na ďalšej ulici kvílili slepé obete, ktorým horúci prúd vzduchu vysal oči z jamôk. Ďalší, starí aj mladí, sa plazili po zemi a prosili o pomoc. Hideko myslela na mamu – mohla byť jedna z tých groteskných bytostí ona?
Skoro ako historický triler
Odpočítavanie 1945 je výborným zhrnutím, pohľadom na danú dobu. Pútavý a čítavý historický doku-román, ktorý sa miestami číta ako historický triler o jednom z najosudnejších rozhodnutí v americkej (i svetovej) histórii.
Wallace je skúsený žurnalista, bývalý korešpondent Bieleho domu a svojím štýlom písania zaujme, chytí vás, poľudšťuje udalosti a dáva im ešte plastickejší obraz.
Nebojí sa poukázať na kontroverzné postoje, polemiky, na morálne otázky, ktoré hlodali v každom z nich – v prezidentovi Trumanovi, v pilotoch lietadiel, u tých, čo pracovali na projekte.
Einstein oľutoval svoju rolu pri stvorení atómovej bomby. Nebol súčasťou projektu S-1, keď mu roku 1940 odmietli udeliť bezpečnostnú previerku pre jeho pacifistické presvedčenie. Neskôr však povedal o úlohe, ktorú zohral pri upriamení Rooseveltovej pozornosti na túto tému: „Keby som bol vedel, že Nemcom sa nepodarí vyrobiť atómovú bombu, nebol by som pohol ani prstom.“ Roku 1954, iba päť mesiacov pred svojou smrťou, Einstein vyhlásil: „V živote som urobil veľkú chybu, keď som napísal list prezidentovi Rooseveltovi, kde som odporúčal výrobu atómových bômb.“ Jeho jediným ospravedlnením bola podľa neho obava, že Nemci majú vlastný program.
Začiatok studenej vojny
Odpočítavanie 1945 z vydavateľstva Ikar je silný príbeh, skvele napísaný, dramatický a svižný. Výborná kombinácia historických faktov a udalostí, ktoré si Wallace poctivo a detailne naštudoval…a jeho svieži a živý štýl, ktorým oživil postavy a celé rozprávanie.
Stalin robil Trumanovi a Churchillovi, a potom aj Attleemu, prieky takmer na každom kroku. Mal v úmysle udržať si všetko, čo Červená armáda získala pri prechode východnou Európou do Nemecka. Autoritárske vlády, ktoré v týchto krajinách ustanovili, mali zostať. Nemecko malo byť rozdelené, pričom hlavné mesto Berlín sa nachádzalo hlboko v sovietskom sektore.
O niekoľko rokov neskôr sa prezident vyjadril, že v Postupime bol „nevinným idealistom“ a Stalina nazval „nespravodlivým ruským diktátorom“.
A ešte dodal: „A ten sukin syn sa mi pozdával.“
Náčelník Trumanovho štábu admirál Leahy prenikavo zhodnotil novú rovnováhu moci. „Sovietsky zväz v tomto čase očividne prejavil všemocný vplyv v Európe… Jedným z faktorov, ktoré tomu nahrávali, bol úpadok moci Britského kráľovstva… Ako jediné dve veľmoci na svete sa tak ukázali Sovietsky zväz a Spojené štáty americké.“
A vzápätí dodal: „Postupim upriamil pozornosť sveta na zápas dvoch veľkých ideí – anglosaských demokratických princípov vládnutia a agresívnych, rozpínavých taktík policajného štátu, ako bolo stalinistické Rusko. Bol to začiatok studenej vojny.“
Vypočujte si úryvok z knihy
Úryvok v podaní herca Borisa Farkaša vás zavedie do chvíle, kedy sa vtedajší viceprezident Harry Truman dozvedel smutnú správu, ktorá mu zmenila život…
Milan Buno, knižný publicista