Paolo Cognetti nádherne píše o horách a aj jeho Vlčie šťastie vonia drevom, rosou, letným slnkom, prvými mrazmi, kuchyňou vysokohorskej chaty, či kávou, tvrdí šéfredaktorka vydavateľstva Ikar Barbora Kráľová. „Ak aj vy okrem čítania zbožňujete turistiku, pocítite vďaka sile jeho slov príjemnú únavu svalov po namáhavej túre,“ dodáva.
Príbeh Vlčie šťastie
Štyridsiatnikovi Faustovi sa rozpadne dlhoročný vzťah a bilancuje. Veľa vecí si vyčíta, cíti krivdu a premýšľa ako ďalej. Vracia sa do hôr, ktoré mu prirástli k srdcu už v detstve. Dávno pred ním ušla z Milána do malého alpského strediska aj Babette a navrhne mu prácu kuchára v jej reštaurácii. Práve tam ho zaujme čašníčka Silvie. Mladá žena ešte nevie, či je Fontana Fredda len útočiskom na jednu zimu, alebo miestom na život.
Fausto spozná aj Santorsa, chlapa, ktorý o horách veľa vie a ako všetci tamojší muži aj veľa pije. Bývalý poľovník si rýchlo obľúbi nového návštevníka, lebo dokáže bez slova kráčať ako pravý horal. Fausto celé dni varí pre vodičov ratrakov, upravujúcich lyžiarske zjazdovky, v lete zas pre drevorubačov, ktorí napĺňajú lesy vôňou narezaných kmeňov. Znovu objavuje malé radosti, telesné túžby aj odpustenie. Fausto nevie, či existuje miesto na šťastný život, ale tuší, že je presne tam, kde má byť.
Dôležité je hýbať sa…
Vlčie šťastie si vás podmaní, pretože je o človeku a pocitoch, aké sme mnohí sami zažili. Vieme sa vžiť do jeho situácie a spolu s ním možno budeme hľadať východisko a ten správny smer. Príbeh plynie pomaly, v pokojnom tempe a skladá sa z jednoduchých vecí, aké by sme si mali častejšie vychutnávať a vnímať ich celou bytosťou.
Budete prechádzať voňavými cestičkami, pocítite živicu i čerstvú kôru stromov. Chaotickosť mesta necháte za sebou a v tichu prírody zrazu budete počuť úplne iné zvuky. Uvedomíte si vlastnú pominuteľnosť, krehkosť vecí…aj ľahostajnosť človeka k človeku.
Vlčie šťastie je hlboko ľudský príbeh, o osamelosti i splynutí ľudských tiel a duší. Príbeh o hľadaní zmyslu a istoty, o porozumení života…a možno bude inšpiráciou pre čitateľa, aby sa aj on vydal na podobnú cestu. Na cestu za svojou podstatou, za skutočných šťastím a spokojnosťou, ktorá vyviera zvnútra. Pretože dôležité je hýbať sa, napredovať. Len tak nájdeme to, po čom skutočne túžime…
Paolo Cognetti
Narodil sa v Miláne v roku 1978. Písať začal ako osemnásťročný. Po skončení štúdia sa venoval nakrúcaniu dokumentárnych filmov so sociálno-politickou a literárnou tematikou a písaniu kníh. Dnes patrí medzi kritikou najlepšie hodnotených a čitateľsky najobľúbenejších súčasných talianskych spisovateľov.
Z jeho novšej tvorby zaujal knihou Sofia si veste sempre di nero (Sofia vždy chodí v čiernom, 2012). Il ragazzo selvatico (Chlapec z divočiny, 2013) je jeho pozoruhodným denníkom zo života v horách.
V októbri 2016 mu vyšiel prvý román Osem hôr (IKAR 2017), ktorého práva na vydanie sa predali do dvadsiatich deviatich krajín ešte pred jeho vyjdením a získal zaň najvýznamnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Podobný úspech dosiahla aj kniha Niekedy netreba zdolať vrchol (IKAR, 2019).
Autor striedavo žije v Miláne a v horskej chatke v nadmorskej výške dvetisíc metrov.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Ikar/Odeon, SkveléKnihy.sk, paolocognetti.blogspot.com
