Chutil sladko ako cukor. Keby láska mala chuť, bola by to Clayova, pomyslela si Ara.
Kým nevstúpil do jej života, tvrdo spala. Prebudil jej srdce, jej telo. Vyvolal v nej túžbu po „ohavnostiach“ a teraz ju už nemohla potlačiť. Vďaka nemu zistila, že „ohavnosti“ majú meno.
Vášeň.
Bozkávali sa, kým sa nezadychčala…
Vojvoda bez mena je historická romanca bestsellerovej autorky Scarlett Scottovej, ktorá píše nádherné romance z viktoriánského a regentského obdobia. A vždy s krásnymi inteligentnými hrdinkami a príťažlivými silnými mužmi, ktorých rady prijmete 🙂
Vdova s tajomstvami.
Are, vojvodkyni z Burghly, muži v službách írskych vzbúrencov na politickú objednávku zabili manžela a hrozia smrťou aj jej. Koruna jej pridelí osobného strážcu. Je ním Clayton Ludlow, nemanželský syn vojvodu a prvý muž, ktorého vo svojom živote milovala. Osem rokov po tom, čo ju pripravil o nevinnosť a vzápätí bezcitne opustil, sa vrátil do Arinho salóna aj života. Teraz je však staršia, múdrejšia a silnejšia. Rozhodne sa, že mu odolá a prinúti ho zaplatiť za minulosť.
Muž so zlomeným srdcom.
Ara je jediná žena, ktorú Clayton kedy miloval a ktorú teraz nenávidí. Kedysi ho kruto zradila a nechala so zjazvenou tvárou a zatrpknutým srdcom. V novom živote bez lásky si získal meno ako jeden z najobávanejších agentov Koruny. Túži čo najrýchlejšie dokončiť svoju úlohu a potom na Aru navždy zabudnúť. Nebude to však také ľahké, ako si predstavuje. Najavo vychádzajú tajomstvá a Ara sa ocitne v ohrození. Napokon sa znovu ocitne v jeho náručí, kam patrí, a Clayton zvedie najväčší boj svojho života, aby mu z neho už nikdy nevykĺzla.
Vojvoda bez mena je prvý diel knižnej série Spolok vojvodov, ktorý prináša vydavateľstvo Ikar. Zatiaľ vyšli štyri časti a v origináli vychádza koncom januára piaty diel.
Je to skvelý úvod do série, v ktorej nechýba romantika, vášeň, dokonca ani erotické scény napísané s vkusom a elegantne. Scarlett Scottová sa po prečítaní stane vašou novou obľúbenou autorkou, pretože má úžasný štýl písania – vie vyskladať romancu, po akej túžite. Výborné dialógy a najmä situácie, v ktorých sa stretávajú Ara a Clayton patria medzi najlepšie. K tomu štipka humoru, verne vykreslené historické obdobie, intrigy, napätie…po dočítaní sa nebudete vedieť dočkať ďalšej časti série.
Začítajte sa do novinky Vojvoda bez mena:
Londýn 1882
Pre spoločnosť bola vojvodkyňou z Burghly. Pre manžela, ktorého zavraždili feniánski hrdlorezi, bola Aramintou, právne a spoločensky prijateľnou manželkou, ktorú svojím spôsobom miloval. Aj ona svojím spôsobom milovala sladkého Freddieho so srdcom anjela a s túžbou zmeniť svet, ktorý ho nikdy nepochopí a neprijme.
Až príliš dobre vedela, ako svet zaobchádza s čistými srdcami plnými nádeje.
„Ara.“
Kedysi bola aj ona čistá a plná nádeje.
Keď poznala muža, ktorý teraz zastal pred ňou v salóne Burghly House. Keď ho ešte milovala. Keď bola…
„Ara.“
Vlastné meno na ňu zapôsobilo ako trpká pripomienka ženy, ktorou kedysi bola. Temná vášeň v hlase, od ktorého sa jej pred mnohými rokmi roztriasli kolená, takmer rozvlnila vzduch. Aru obliala horúčava a pochopila, že je stratená.
Neuvedomila si, že vstala, kým sa nezaknísala ako strom pod náporom silného vetra. Cítila, že ju obchádzajú mdloby. Zatmelo sa jej pred očami. Dlane, v ktorých stískala hodvábnu sukňu, zvlhli a ruky sa jej roztriasli.
Bol vyšší, než si ho pamätala. Aj širší a silnejší. Vždy pripomínal horu, ale dorástol do svojich kostí aj do svojej pokožky a výsledok jej vyrazil dych, hoci sa zúfalo snažila skryť, ako silno na ňu zapôsobil. Prepaľoval ju studeným, ľahostajným pohľadom. Svaly na čeľustiach sa mu napínali, ale na tvári mal prázdny výraz. Líce mu pretínala hrozivá jazva.
Chvíľu premýšľala, ako k nej asi prišiel.
Potom si však pripomenula, že na tom nezáleží. Prestala sa oňho báť pred ôsmimi rokmi, v deň, keď naňho čakala iba s jedným kufrom a s pochabým srdcom. Nikdy neprišiel.
Dávna bolesť sa vrátila so stonásobnou silou a zasiahla ju, stojacu vo svojom nádhernom pozlátenom salóne, presne ako nôž. Hodiny plynuli, deň sa zmenil na krvavý večer a ona čakala a čakala. Jediný koč, ktorý prišiel, patril jej otcovi. Odviezol ju, zlomenú a odmietnutú, späť do rodičovského domu, odkiaľ ušla.
„Vaša milosť, cítite sa dobre?“
Znepokojený hlas vojvodu z Carlislu prenikol Are do vedomia a pripomenul jej, že má obecenstvo. Nesmela sa ponížiť a prezradiť mu, že ju ešte vždy fyzicky priťahuje.
Prehltla žlč, ktorá sa jej hrozivo zrážala v hrdle, a sústredila sa na Carlisla. „Je mi tak dobre, ako sa dá očakávať vzhľadom na udalosti posledných troch mesiacov, vojvoda. Ale ďakujem za váš záujem.“
Carlisle naklonil hlavu nabok. „Smrť vášho manžela ma veľmi mrzí, pani. V liberálnej strane bol žiarivou hviezdou.“
„Áno,“ súhlasila, no chvenie v hlase sa jej nepodarilo potlačiť. Zmienka o Freddiem v nej ako vždy vyvolala zdesenie a smútok. Bol dobrý človek, obdivuhodný manžel a otec. Nezaslúžil si zomrieť s prerezaným hrdlom a dusiaci sa vlastnou krvou v dublinskom parku. „Máte pravdu.“
Carlisle stisol pery a zamračil sa. „Neviem si ani predstaviť hĺbku vášho žiaľu a ospravedlňujem sa vám za našu dnešnú nevítanú návštevu. Keby som vás mohol zbaviť tohto bremena, veľmi rád by som to urobil.“
„Môj žiaľ je nesmierny,“ zašepkala, lebo stiahnuté hrdlo jej nedovolilo hovoriť nahlas.
Aj keď si to nerada priznávala, hlasivky jej neochromil iba smútok za Freddiem. O hlas ju pripravil jeho pohľad. Doslova ju ním prepaľoval. Nehýbal sa a okrem jej mena nevyslovil ani slovo, napriek tomu mala pocit, že zo salóna vysal všetok vzduch.
„Ako som spomenul pred príchodom pána Ludlowa,“ pokračoval Carlisle formálnym tónom, „s veľkou ľútosťou vám musím oznámiť, že tí istí feniáni, ktorí zavraždili vášho manžela, pohrozili smrťou aj vám. Ministerstvo vnútra preto poverilo svojho agenta, aby zabezpečil vašu ochranu.“
Carlislove slová prenikali Are do mysle pomaly, akoby prichádzali z veľkej diaľky.
… pohrozili smrťou aj vám…
… tí istí feniáni, ktorí zavraždili…
… agenta, aby zabezpečil vašu ochranu.
Dýchanie sa jej zrýchlilo. Sukňu stisla v prstoch tak silno, že ju rozboleli hánky. Bremeno jeho spaľujúceho pohľadu však cítila ďalej. Bolesť, horúčava, svrbenie a zmätok ju zachvátili naraz.
„Mohli by ste tú hrozbu konkretizovať?“ Dala si záležať na tom, aby nespustila pohľad z vojvodu, ale kútikom oka videla aj jeho. Svojou urastenou postavou vypĺňal takmer celý salón.
Vojvoda z Carlislu, aj keď mal povesť nenapraviteľného sukničkára, vytvoril nečakané spojenie medzi ňou a ministerstvom, ktoré ju informovalo o Freddieho vražde a viedlo vyšetrovanie s cieľom nájsť jeho vrahov. Ich predchádzajúce stretnutia boli rovnako silené ako toto. Vojvoda pri nich opakovane vyjadril sústrasť nad jej stratou a poskytol Are nové informácie o feniánoch, ktorí úkladne naplánovali Freddieho smrť.
V temných dňoch po manželovej vražde ju a Edwarda sprevádzali z Dublinu ozbrojení muži, ale myslela si, že všetky hrozby nechali za sebou v Írsku.
„Atentát, vaša milosť,“ odvetil Carlisle tichým, ale smrteľne vážnym tónom.
Tri úsečné a chladné slová ju zasiahli rovno do srdca.
Edward nesmel v priebehu troch mesiacov stratiť oboch rodičov. Are sa stislo srdce pri predstave, že by zostal na svete celkom sám. Jej krásny, dobrosrdečný chlapček. Urobila by čokoľvek, aby ho ochránila!
Vyschlo jej v ústach. „Chápem.“ Odmlčala sa a snažila sa spamätať. Miešali sa v nej rozpaky z jeho stálej prítomnosti a strach. „A čo Edward, vaša milosť? Zahrnuli do svojich vyhrážok aj syna, alebo ich adresovali iba mne?“
„Vášho syna v nich nespomenuli, vaša milosť,“ odvetil Carlisle.
„Máte syna?“
Mykla sa, jeho nahnevaný tón ju zasiahol ako bič. Napriek tomu naňho nepozrela. „Nechápem dôvod prítomnosti vášho… spoločníka, vaša milosť. Vzhľadom na citlivé okolnosti by som radšej pokračovala v rozhovore s vami v súkromí.“
Ara odmietla vysloviť jeho meno. Odmietla naň dokonca myslieť. Nikdy nahlas nepovie, kým a čím v skutočnosti bol. Nemanželský syn. Nevlastný brat vojvodu z Carlislu. Muž, ktorému darovala svoje srdce aj svoju nevinnosť. Otec jej syna.
Nie. Freddie bol Edwardovým otcom jediným, ktorého kedy poznal. A tak to zostane, kým ju neuložia do hrobu.
Vojvodu z Carlislu jej netypický výbuch nevyviedol z rovnováhy. „Znovu sa ospravedlňujem, vojvodkyňa, ale dnes tu pána Ludlowova potrebujeme. Je skúsený agent a ministerstvo vnútra ho poverilo, aby vás ochraňoval.“
„Nie!“ skríkla z plných pľúc.
Veľmi ju však prekvapilo, že to isté slovo súčasne s ňou zopakoval ďalší hlas – chrapľavý, hlboký a neskutočne zamatový.
Patril jemu.
Letmo naňho pozrela, ale zúrivosť, ktorá sa mu odrazila v hlbokých hnedých očiach, ňou otriasla. Pod pokojným výzorom zjavne bublala nenávisť.
„Nebudem ju strážiť za nijakých okolností, Leo. Nájdi na to niekoho iného,“ posmešne poradil Carlislovi. „Kohokoľvek.“
Potom sa zvrtol na päte, vyšiel z jej salóna a zabuchol za sebou dvere.
Milan Buno, knižný publicista
