Jonathan Haidt, svetoznámy sociálny psychológ, sa vo svojej knihe Úzkostná generácia púšťa do najpálčivejšej témy našej doby – dramatického nárastu psychických problémov u tínedžerov. Prečo sa z generácie, ktorá mala všetko, stala generácia úzkosti, depresie a izolácie? Odpoveď podľa autora tkvie v zdanlivo nevinnom predmete, ktorý držíme denne v rukách – v smartfóne.
Haidt si berie na mušku generáciu, ktorá vyrástla s mobilmi a sociálnymi sieťami a ktorá podľa neho platí vysokú daň v podobe duševných problémov.
Mapuje prudký nárast depresie, úzkosti, sebapoškodzovania a samovrážd u mladých ľudí, ktorý sa začal približne okolo roku 2012 – v období, keď smartfóny a sociálne siete ako Instagram či Snapchat začali dominovať tínedžerskému svetu. Zaujímavé je, že tento trend sa objavil súčasne vo viacerých krajinách, čo naznačuje spoločnú príčinu: radikálnu zmenu detstva.
Najväčšími vinníkmi boli firmy, ktoré maximalizovali „interakcie“ pomocou psychologických trikov určených na to, aby mladí ďalej klikali. V deťoch vyvolali závislosť počas zraniteľných vývinových štádií, keď sa ich mozog rýchlo menil na základe prichádzajúcich podnetov. Zahŕňalo to sociálne siete, ktoré najviac uškodili dievčatám, a videoherné spoločnosti a pornostránky, ktoré zas najhlbšie zaborili pazúry do chlapcov.
Od detstva plného hier k detstvu za obrazovkou
Autor rozlišuje dva typy detstva – „detstvo založené na hre“ a „detstvo založené na telefóne“. To prvé, ktoré bolo kedysi samozrejmosťou, stálo na slobodnej hre, objavovaní sveta a budovaní odolnosti. Deti sa učili riskovať, prehrávať, spolupracovať, hádať sa a uzmierovať – jednoducho rásť.
V druhom type detstva, ktoré prevládlo od začiatku 21. storočia, sú tieto skúsenosti nahradené digitálnymi interakciami. Virtuálny svet síce ponúka nekonečné stimuly, no zároveň oberá o základné zručnosti potrebné pre život. „Smartfónové detstvo“ podľa Haidta vytvára generáciu, ktorá pozná všetko, no nezažila nič.
Haidt opisuje viac ako tucet mechanizmov, ktoré prispievajú k zhoršeniu psychického zdravia mladých. Od nedostatku spánku, trieštenia pozornosti a neustáleho porovnávania sa až po digitálnu závislosť, osamelosť a perfekcionizmus živený sociálnymi sieťami.
Zaujímavé sú aj rozdiely medzi pohlaviami – dievčatá trpia viac v dôsledku sociálneho porovnávania a online šikany, zatiaľ čo chlapci sa podľa autora často sťahujú do virtuálnych hier a pornografie, čím strácajú schopnosť vytvárať reálne vzťahy. Výsledkom je rastúca osamelosť, znížené sebavedomie a neschopnosť zvládať stres.
Rodičia, školy a spoločnosť v slepej uličke
Jedným z najzaujímavejších aspektov knihy je, že Haidt neobviňuje len technológie. Kritizuje aj kultúru nadmernej ochrany, ktorá deti oberá o prirodzenú samostatnosť. Rodičia sa snažia vytvárať dokonalý svet bez rizika, no tým deťom bránia naučiť sa čeliť výzvam.
Haidt preto apeluje na rodičov, pedagógov aj politikov, aby vytvárali prostredie, v ktorom sa deti môžu hrať, pohybovať a byť slobodné. Bez neustáleho digitálneho dohľadu. Zároveň navrhuje praktické kroky: odkladať smartfóny pre deti do vyššieho veku, obmedziť používanie sociálnych sietí a vrátiť hru do škôl aj komunít.
Po vydaní knihy Úzkostná generácia sa rozpútala vlna debát naprieč svetom. Knihu si pochvaľujú vedci, psychológovia aj rodičia, ktorí v nej vidia realistický obraz generácie Z. Denníky ako The New York Times či The Guardian ju označili za „jednu z najdôležitejších spoločenských kníh desaťročia“.
Na sociálnych sieťach vznikli celé skupiny rodičov, ktorí po prečítaní knihy začali hľadať spôsoby, ako „odpojiť“ svoje deti od nadmernej online záťaže. V Spojených štátoch sa zároveň rozbehli diskusie o zákazoch sociálnych sietí pre mladistvých či o potrebe digitálnej výchovy.
Zdroj a foto: Skveleknihy.sk, Noxi
