Katarína Machová
Príbeh menom Filip
Nedajte šancu manipulátorom!
Koruna 2014
Spočiatku to nevidíte a nemáte problém podľahnúť ich čaru, úsmevom a neustálej pozornosti. Dokážu byť veľmi podmaniví, vedia si vás získať a omotať okolo prsta. Že nie? Ale áno, nefandite si, že vždy odoláte a viete si zachovať chladnú hlavu. Niektorí chlapi si nás proste nenápadne získajú…ale nie tým správnym spôsobom. Manipulujú s nami a využívajú nás.
Žije ich medzi nami mnoho…ale niekedy je príliš neskoro, kým zistíme, čo sú vlastne zač. Tak ako Filip v novej knihe Príbeh menom Filip. Manipulátor, ktorý opantá vysokoškoláčku Simonu a tá ani netuší, ako jej ich vzťah mení život.
Keď si k Simone jedného dňa prisadne neznámy muž, naozaj jej to zmení život. Je mladá, krásna, na tvári nosí úsmev a okolo seba má ľudí, ktorí ju ľúbia takú, aká je.
Oni áno.
Ako sa ukáže, on nie. Stále nachádza čosi, čo by v jej živote menil… a zároveň ju zahŕňa luxusnými pozornosťami, na aké nebolo skromné dievča zvyknuté.
„Tento príbeh bol úplne z inej planéty. Z tej jeho. Tento príbeh bol o ňom. O jeho komplikovanej a najkomplikovanejšej povahe pod slnkom, o jeho egoizme, narcizme a sebeckosti,“ rozpráva Simona. No v tej chvíli to ani netušila, pretože verila v dobro, lásku, vzájomné sympatie. Príbeh menom Filip rozpráva o mnohých dievčatách – dokážu sa však vyslobodiť a dostať z bludného kruhu? A podarí sa Simone vyslobodiť z Filipových pazúrov, keď vlastné telo aj srdce vravia nie?
Prečítajte si príbeh plný drsnej manipulácie aj erotiky o tom, ako sa z bezstarostného života môže stať peklo. Je čas, kedy polobohovia strácajú nad nami moc. To je vtedy, keď ich definitívne opustíme…
Recenzia:
Vydavateľstvo Koruna, ktoré pôsobí na slovenskom knižnom trhu už vyše roka, má za sebou viacero úspešných titulov, o ktorých sme písali aj my (napr. Život sa nás nepýtal, Arnarove deti a i.). Najnovšou vydanou knihou pod hlavičkou Koruny je žánrovo opäť odlišný príbeh, ktorý sa vám dostane pod kožu. Príbeh menom Filip sa totiž nevezie na vlne sladkých ženských románov, ale otvára aktuálnu tému nezdravého vzťahu… 
Hlavnou postavou a zároveň rozprávačkou príbehu je mladá žena Simona, takmer ešte dievča na prahu dospelosti. Život plný šancí, otvorené možnosti, nič nie je nemožné… no ako sa ukáže, ak si človek nedá pozor, prípadne nestanoví hranice, môže na to nepekne doplatiť. Simona ozrejmuje okolnosti svojho vzťahu s "polobohom" Filipom retrospektívne. Po ťažkej autonehode zapríčinenej žiarlivostnou hádkou sa ocitá v nemocnici a spätne analyzuje každý kúsok ich pomeru – od zoznámenia v bare cez krásne spoločné chvíle až po zhoršujúce sa podozrenia a desivý záver 
Knihe sa nedá uprieť dôležitá vec, a to je zámer – nejde iba o obyčajné vyrozprávanie životného osudu, ale v prvom rade o výstrahu. Simonin odstrašujci príklad poukazuje na nebezpečenstvo manipulácie a citového ovládania. Je prirodzené, že väčšinu z nás upútajú krásni ľudia, a Simona sa takisto nechá opantať Filipovým príťažlivým zjavom. Čo na tom, že má manželku a dve deti. Jeho žena mu nerozumie a ona, Simona, mu poskytne všetko, čo mu doma chýba. Rastie jej pocit dôležitosti, ale tiež jej závislosť od Filipových dotykov, drahých darov i snaha vyhovieť mu po každej stránke. Až natoľko, že stráca sebakontrolu a mení sa jej vzťah k sebe samej i blízkemu okoliu… 
Priznám sa, že spočiatku ma trochu zarazila priam hovorová štylistika a spôsob, akým je kniha písaná, ale neľakajte sa – vzhľadom na vek a povahu rozprávačky je to ideálny prienik do jej vnútra, reči a zmýšľania. Oceňujem autorkin zmysel pre vykreslenie psychiky postáv a prekvapivé momenty. Katarína Machová má na konte už šesť kníh a ja verím, že ešte nepovedala svoje posledné slovo 
Spracoval Marek
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Koruna.
Prečítajte si úryvok z novinky Príbeh menom Filip:
Auto, ktoré mal Filip, vzbudzovalo vo mne rešpekt. Bolo veľké, čierne a pripomínalo mi transformera. Toho, čo sme so Števom pozerali v telke. Transformer sa menil z robota na auto a z auta na robota a sálala z neho sila.
„Nie je to na druhý raz nejak hrr?“ spýtala som sa ho, keď som si sadla do toho malého tanku.
„A je?“ naštartoval. „Zabehneme ku mne do firmy, musím prehodiť auto.“
„Nebojíš sa, že nás uvidia?“
„Firmu mám kúsok odtiaľto a autá mám v garáži, prehodím si voz práve preto, aby ma nikto neriešil.“
Prehodím si voz? To ich má koľko?
Sprostá som bola. Tu vôbec nešlo o mňa, tento príbeh bol úplne z inej planéty. Z tej jeho. Tento príbeh bol o ňom. O jeho komplikovanej a najkomplikovanejšej povahe pod slnkom, o jeho egoizme, narcizme a sebeckosti. Ale to som v tej chvíli nevedela. Lebo ja som vtedy verila na dobro, na lásku a ešte trochu na tú pravdu, hoci odo dňa, keď som ho spoznala, som začala klamať. A výdatne. Od začiatku sebe. A nechcite hneď teraz vedieť, kto všetko nasledoval po mne.
Garáž bola naozaj blízko a my sme prekĺzli pomedzi všetky autá. Stále som čakala, kedy konečne zastaví, ale sme len šli a šli, mala som pocit, že podliezame celú Bratislavu.
Zastali sme pred obrovskou bránou. Šťukol diaľkovým ovládačom a ona sa otvorila. Ako jedna veľká, čierna papuľa. Keď sme vchádzali dnu, trochu som sa bála.
Ťukol do prehrávača a zrazu sa ozval neskutočný hlas Celine Dion. Okolo mňa sa začal vlniť jej nádherný hlas a ja som ani nedýchala.
Zastal.
„Neboj sa,“ chytil ma za ruku a pobozkal mi ju.
„Prečo ja?“ vypadlo zo mňa.
„Prečo ty?“
„Mhm,“ pokývala som hlavou.
Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Voňal. Vtedy som ešte nevedela, aký parfum to bol, ale voňal nádherne. Vôbec sa so mnou nehral. Nemaznal sa mi s ušnými lalôčikmi, ani mi „neískal“ vlasy, vôbec neospevoval ich vôňu, lebo voňať museli. Ráno som si ich drhla šampónom. Vôbec sa mi v nich neprehrabával, aby ocenil ich hebkosť, akú som docielila tým šampónom a akú výrobcovia zaručovali. Nerozprával ani o mojich očiach ako včera ten blondiak Nadi, neriešil, čo mám na sebe (vytiahla som od Nade nejaké handry). Pobozkal ma tak silno, že som sa skoro zadusila. Ten muž sa rozpálil okamžite. Doslova ma zhltol. Nestíhala som mu ani vracať bozky, ja som nemusela totiž robiť vôbec nič. Celine Dion spievala o dušu a ja som zavrela oči a išla mu len v ústrety.
„Bože,“ vzdychol a vkĺzol mi rukou do podprsenky. „Toto je neskutočné,“ zohol sa, aby si vzal do úst bradavky.
Len som v úžase pozorovala, ako sa tento navonok chladne pôsobiaci muž mení na malého chlapca, akého som spoznala tam v tej uličke, vtedy prvý raz…
Mala som pocit, že som niečo, čo nikdy nemal. Ešte som nevidela takú vášeň. Ja viem, poviete si, ty si toho ešte asi nevidela veľa, najmä nevieš, aké to je, keď ťa dostane nadržaný chlap, ale nenásytnosť, akú mal v sebe, mi vyrazila dych.
„Poď,“ vystúpil a obišiel auto. V podzemnej garáži bola tma. Ja som však ďalej sedela, podprsenku som mala niekde na nose a môj účes dávno stratil svoj tvar. Otvoril dvere na mojej strane a vytiahol ma von. Celým telom ma pritisol k svojmu transformeru. Stískal mi prsia, dráždil bradavky, striedavo ich olizoval a znova dráždil palcami, iné si nevšímal. Takto ma masíroval dosť dlho, až som myslela, že omdliem. Nohy sa mi triasli, ako som stála, ako sa na mňa tisol, ako mi jazykom šimroval v ústach, ako ma bozkával všade, všade, úplne všade. Myslela som, že viac nevydržím. Ešte nikdy som nepocítila také vzrušenie. Otočil ma a znovu sa pritisol ku mne. Rukami mi opäť vliezol pod tričko a vyhľadal moje trojky. Potom som cítila, že odstúpil, a keď som počula zvuk sťahovaného zipsu, chcela som sa otočiť. Nemohla som. Paralyzovaná jeho dotykmi som v tej chvíli vôbec nebola na tejto zemi. Bola som na inej planéte. Nie na tej jeho, nie na tej mojej, ja som bola úplne mimo vesmír a všetky dimenzie. Jediné, čo som chcela, bolo, aby si ma vzal. Vychutnával si každý pohyb, asi sa do tej Prahy až tak neponáhľal, vlasy mi odhrnul, aby sa zameral na zátylok. To nebol ľad, to som sa riadne sekla, tento muž vedel byť jemný. Jednou rukou ma rozopínal a druhou sa stále venoval mojim bradavkám. Nohavice mi stiahol šikovne. Vôbec ho nezaujímala bielizeň, akú som mala. A tak som sa snažila…
A potom do mňa vnikol. Ja opretá o auto, dlane mokré, na laku stopy po nich, som vykríkla tak, že som prehučala aj Celine. Zapchal mi rukou ústa.
Nebudem vám písať podrobne, ako a čo bolo. Nepamätám si to. Len keď som potom otvorila oči, aby som sa opäť vrátila na našu zem, vedela som, že je so mnou amen.
Tento muž bol proste boh.