Jude Deveraux
Ranný svit mesiaca
Ikar 2013
Jude Devereuxovú netreba zvlášť predstavovať – práve vychádza prvý diel jej „mesačnej“ série Ranný svit mesiaca, ktorý rozpráva osudy troch mladých žien. Tie sa spriatelili ešte počas štúdia na vysokej škole a teraz sa zapletajú.
Medzi maliarkou Jeccou a lekárom Tristanom od prvej chvíle ich známosti preskočila iskra. Jecca na naliehanie svoje priateľky Kim dočasne opustila umelecký svet v New Yorku a rozhodla sa stráviť leto v idylickom mestečku Edileane.
Kimin bratanec Tristan – príťažlivý a obetavý miestny lekár – celé roky cíti blízky vzťah ku Kiminej vysokoškolskej „sestre“ Jecce, hoci sa stretli iba raz. Na Jeccu hlboko zapôsobí tento silný, citlivý muž a prežijú spolu leto plné zmyselných rozkoší. Ale keď sa blíži Jeccin návrat do skutočného života, milenci sa musia rozhodnúť:
Prežije ich láska napriek veľkej vzdialenosti? Kto z nich obetuje svoj profesionálny život, aby mohli byť spolu?
Iba u nás na Romantike si môžete prečítať celý Prológ novinky Ranný svit mesiaca:
New Jersey
2004
„Oci,“ oslovila Jecca svojho otca Joea Laytona, „rada by som išla do Virgínie navštíviť Kim. Len na dva týždne, za ten čas by si mohol viesť obchod aj sám.“ Vedela, že to znie, akoby bola ufňukané dievčatko, a nie zrelá devätnásťročná žena, ktorou v skutočnosti je.
„Jecca, strávila si s tou svojou priateľkou na univerzite celý rok. Bývala si s ňou a s tou druhou. Ako sa volá?“
„Sophie.“
„Áno. Nechápem, prečo nevydržíš pár týždňov so svojím starým tatkom.“
Pocit viny voči rodičovi! pomyslela si Jecca a zaťala ruky do pästí. Jej otec v tom bol majster. Povýšil to priam na umenie.
Vôbec ho netrápilo, že kvôli nemu trávi celé leto v rodinnom železiarstve. Vrátila sa domov z univerzity už pred dvoma mesiacmi, a jej otec si za ten čas neurobil ani deň voľna – a očakával, že jeho dcéra bude stáť v obchode vedľa neho. Práve ona zaplátala dieru, keď si ostatní zamestnanci brali rad-radom dovolenku. Ale Jecca nepovažovala obsluhovanie stoviek zákazníkov za „spoločné chvíle“, keďže jediný „rozhovor“, ktorý spolu mali, sa týkal toho, či už prišla zásielka nových náhradných súčiastok do routerov.
Jecca si vážila všetko, čo pre ňu otec robil, a rada ho videla, ale túžila mať trochu času aj pre seba. Chcela celých štrnásť dní robiť len to, čo sa jej bude chcieť. Obliecť si bikiny a ležať pri bazéne, flirtovať s chalanmi, rozprávať sa s Kim o… no, o všetkom možnom. Snívať o budúcnosti. Študovala výtvarné umenie, lebo túžila stať sa maliarkou. Kim vravela, že v okolí ich domu vo Virgínii je malebná scenéria, a Jecca ju chcela zvečniť na papieri. Bol to dokonalý plán – ibaže jej otec s ním nesúhlasil. Nechcela si ho pohnevať a otvorene mu prejaviť vzdor, a tak jej nezostávalo iné, len ho požiadať o dovolenie.
Keď sa dívala, ako otec ukladá škatule so skrutkami, premýšľala o poslednom maile od Kim.
Mala by si vyjsť na Florida Point, napísala jej Kim. Keď vyjdeš navrch, dovidíš cez dva okresy. Niektorí chalani vrátane môjho nemožného brata skáču zhora dolu do jazera. Je to veľmi nebezpečné, ale oni si nedajú povedať. Odhliadnuc od nahých chalanov, je to krásne miesto a myslím, že by si tam našla množstvo námetov na maľovanie.
Jecca čo najtrpezlivejšie vysvetlila otcovi, že pred začiatkom nového školského roka by mala namaľovať aspoň pár obrazov.
Otec si zdvorilo vypočul každé slovo, ktoré povedala, a potom sa jej spýtal, či objednala klince.
Vtedy Jecca stratila trpezlivosť. „To nie je fér!“ zvrieskla. „Joeymu si dal voľno na celé leto. Prečo mne nemôžeš dať tie mizerné dva týždne?“
Joe Layton sa zatváril dotknuto. „Tvoj brat je už ženatý a s manželkou sa usilujú splodiť mi vnuka.“
Jecca zhíkla. „Ty si dal Joeymu voľno len preto, aby mohol sexovať so Sheilou?“
„Pozor na jazyk, slečinka,“ napomenul ju otec a presunul sa do oddelenia nástrojov.
Jecca vedela, že by sa mala upokojiť. Veľmi jej nepomôže, ak otca nazlostí. „Ocino, prosím ťa,“ modlikala ako malé dievčatko.
„Ty sa tuším chceš stretnúť s nejakým chlapcom, však?“
Jecca sa musela ovládnuť, aby neprevrátila oči. Myslí otec niekedy aj na niečo iné? „Nie, oci, nejde mi o nijakého chalana. Kim má staršieho brata, ale ten už celú večnosť chodí s tou istou babou.“ Nadýchla sa a pripomínala si, že sa musí ovládať. Jej otec vždy vedel, keď mu klamala. Zato Joeymu prešlo akékoľvek klamstvo. „Bol som vonku s chalanmi,“ hovorieval a otec vždy len prikývol. Neskôr Jecca povedala bratovi: „Keď nabudúce necháš kondóm v aute, nájdeš si ho v izbe na vankúši.“ Dobre vedela, že nebol „vonku s chalanmi“.
„Oci,“ pokračovala Jecca, „rada by som tie dva týždne strávila s kamoškou, s ktorou si môžem len tak pokecať, a rada by som aj trochu maľovala. Chcem sa vrátiť do školy nonšalantne, akoby som nedrela celé leto ako biela otrokyňa, a ukázať Sophie a možno aj niekoľkým učiteľom akvarely, čo som cez leto namaľovala. To je všetko. Prisahám na…“
Otec na ňu vrhol taký prísny pohľad, že zavrela ústa. Nesmela prisahať na matkinu pamiatku.
„Prosím,“ nedala sa odbiť.
„No dobre,“ poddal sa napokon. „Kedy chceš odísť?“
Jecca neodpovedala, lebo by asi vyhŕkla, že chce odísť hneď v tej chvíli. Namiesto toho sa vrhla mocnému otcovi okolo krku a sklonila sa, aby ho pobozkala na líce. Bol hrdý, že je vyššia ako on, keďže on meral len meter šesťdesiatpäť. Rád hovoril, že sa podala do matkinej rodiny, tam boli všetci vysokí a štíhli.
Jeho najstaršie dieťa, syn Joey, bol čistý Layton. Meral meter šesťdesiat a bol aký dlhý, taký široký, ale samý sval vďaka tomu, že od dvanástich rokov pomáhal v železiarstve. Jecca mu hovorila Buldog.
Na druhé ráno už sedela v lietadle. Nechcela dať nejakému stavebníkovi príležitosť, aby prišiel do obchodu, vyhlásil, že mu ukradli/stratil/zničil svoje náradie a potrebuje okamžite nové. Otec by určite chcel, aby vypísala objednávkový list, a bez problémov by poslal svoju dcéru do hôr dodávkou, aby doručila klince či pokrývačské potreby.
Keď Jecca v Richmonde vystúpila z lietadla, predpokladala, že sa tam stretne s Kim, ale nebola tam. Namiesto toho ju čakal Kimin otec. Jecca sa s ním stretla iba raz, ale veľmi dobre si ho pamätala. Bol o niekoľko rokov starší ako jej otec, ale ešte vždy príťažlivý.
„Stalo sa niečo?“ spýtala sa Jecca.
„No, v noci sme museli vziať Kim do nemocnice – akútny zápal slepého čreva.“
„A ako sa cíti?“
„Dobre, ale pár dní si bude musieť dávať pozor. Mrzí ma, že sme ti nezavolali, aby si prišla neskôr.“
„Trvalo mi dva mesiace, kým som presvedčila otca, aby ma pustil zo železiarstva. Keby som odchod odložila, možno by sa mi už nikdy nepodarilo prísť.“
„My otcovia vieme niekedy robiť problémy,“ povedal Kimin otec.
„Ja som to tak nemyslela…“
„To je okej, Jecca, chápem to. Prečo myslíš, že ťa Kim doteraz nenavštívila? Nedokázal som sa s ňou rozlúčiť.“
Usmiala sa naňho. Kim vždy hovorila, že je mäkkýš. „Najmilší chlap pod slnkom. Zato mama…“ Všetky tri sa zakaždým zasmiali. Sophie aj Kim to mali s mamami ťažké, ale Jecca si vždy pomyslela, že jej otec vystačí aj za troch rodičov.
Nasadli do auta pána Aldredgea a vyrazili na dlhú cestu do Edileanu. „Kim si ešte chvíľu nechajú v nemocnici, no môžem ťa predstaviť nejakým známym. Môj syn má dosť kamarátov, ale ešte je tu aj sesternica Sara a…“
„Netrápte sa,“ zastavila ho Kim. „Môžem maľovať. Priniesla som si toľko farieb, že mi vydržia aj niekoľko mesiacov. Kim mi hovorila čosi o Florida Pointe.“ Pán Aldredge si odfrkol, akoby Kim bola povedala niečo nevhodné. „Povedala som niečo zlé?“ spýtala sa.
„Nie, ehm, možno by bolo lepšie označovať to miesto pôvodným názvom Stirling Point.“
„Aha, a prečo?“ Nebola si istá, ale zdalo sa jej, že pán Aldredge očervenel.
„Radšej sa na to spýtaj Kim,“ zamrmlal.
„Okej,“ zamrmlala a na chvíľu zavládlo ticho.
„Asi by som ti mal povedať niečo o mojom synovi Reedovi. Rozišiel sa so svojím dievčaťom,“ vzdychol pán Aldredge. „Prvý raz má zlomené srdce. Ubezpečil som ho, že to nie je naposledy, ale veľmi ho to neutešilo. Chudáka chlapca to tak vzalo, až sa bojím, že ho vyhodia z lekárskej fakulty.“
„Tak to je vážne. Myslela som, že sa chystajú vziať.“
„Všetci sme si to mysleli. Chodil s Laurou Chawnleyovou od detstva.“
„Nebolo to trochu…?“ Jecca zmĺkla. Usúdila, že bude najlepšie nechať si svoje názory pre seba.
„… obmedzujúce?“ spýtal sa pán Aldredge. „Veľmi, ale Reede je rovnako tvrdohlavý ako jeho matka.“
„Aj ako Kim,“ dodala Jecca.
„Veru áno. Keď si moje deti raz niečo vezmú do hlavy, nikto im to nevyhovorí.“
„Ale zdá sa, že Laura zmenila Reeda.“
„Áno,“ vzdychol si pán Aldredge. „Zmenila mu celý život. Po promócii sa plánoval vrátiť sem a otvoriť si tu ordináciu, ale teraz veru neviem…“
Jecca videla Reeda Aldredgea iba raz, keď sa Kim nasťahovala do internátu, ale utkvel jej v pamäti ako veľmi príťažlivý mladý muž. Vždy keď sa o ňom Kim zmienila, Jecca zbystrila pozornosť. „Pohádali sa?“ spýtala sa a najradšej by dodala: Je voľný?
„Ani nie. Laura ho jednoducho nechala. Povedala mu, že je koniec, vraj má iného.“
„Chudák Reede. Dúfam, že sa nedala dokopy s niekým odtiaľto a nebude ich mať stále na očiach.“
Pán Aldredge odtrhol pohľad od cesty a uprel ho na ňu. „Nebola natoľko ohľaduplná. Dala sa dokopy s novým pastorom edileanského baptistického kostola. Ak môj syn ešte niekedy pôjde do kostola – hovorí, že nikdy v živote –, bude sa musieť celý čas dívať na chlapa, ktorý mu prebral dievča.“
„Je mi ho úprimne ľúto,“ povedala Jecca, ale v kútiku srdca sa tešila. Krásny chlap so zlomeným srdcom, ktorý potrebuje útechu. Toto leto sa vyvíja čoraz zaujímavejšie.
Keď prišli do Edileanu, Jecca odušu chválila mestečko, aké je len rozkošné. Historické budovy boli zreštaurované a každá fasáda bola obnovená v duchu tradície. V Edileane neboli dovolené nijaké stavby zo skla a ocele!
Jecca si to ako umelecká duša cenila, ale keďže mala plné zuby malého mesta v New Jersey, kde vyrástla, teraz obdivovala len veľkomestá ako New York.
Pokiaľ išlo o Reeda, ako lekár môže pôsobiť kdekoľvek – a teraz sa puto, čo ho viazalo k Edileanu, prerušilo. Jecca už v duchu fantazírovala, že spolu žijú v Paríži. On bude chýrny kardiochirurg a ona maliarka, ktorú budú Francúzi zbožňovať. Ale často budú chodiť do Edileanu a navštevovať Kim.
Keď dorazili do domu Aldredgeovcov, Jecca sa s úsmevom spýtala: „Kedy budem môcť vidieť Kim?“
„Kedykoľvek. Manželka je už v nemocnici a ja sa tam chystám, len čo ti vyložím batožinu. Môžeš ísť so mnou, ak chceš.“
„Veľmi rada.“
Autom sa zviezli k nemocnici vo Williamsburgu, a keď Jecca uvidela Kim sedieť na posteli so skicárom na kolenách, zasmiala sa: „Máš oddychovať.“
Kimini rodičia zdvorilo vyšli z izby.
Len čo osameli, Jecca povedala: „Spomenula som tvojmu otcovi, že sa chystám maľovať na Florida Pointe, a myslela som, že zamdlie.“
„To si mu nepovedala!“
„Veru áno,“ prikývla Jecca. „Tak von s tým!“
„Hovorila som ti, aby si ten názov nespomínala pred nikým z Edileanu.“
„Nič také si nehovorila.“
„Okej, možno nie.“ Kim pozrela na dvere a stíšila hlas. „Je to miesto, kam sa chodia páriky objímať a milovať – a to už celé storočia.“
„Storočia?“ zatiahla Jecca neveriacky.
„Rozhodne od prvej svetovej vojny, a tá sa skončila…“
„V tisícdeväťstoosemnástom,“ doplnila Jecca rýchlo. „Tú vojnu mi radšej nepripomínaj. Vtedy založili Laytonovo železiarstvo, a ak budem ešte raz počuť, že my Laytonovci musíme dodržiavať tradície… Okej, tak ako to vzniklo?“
„Niekto nazval to miesto French Letter Point, čo je starý slangový výraz na označenie kondómu, ktoré sa tam dosť používali. Niekedy v priebehu rokov ten výraz skrátili na F. L., a keďže to je skratka Floridy…“
„Chápem,“ zamrmlala Jecca. „Takže ľuďom nad tridsať mám hovoriť, že idem na Stirling Point.“
„Dobrý nápad.“
„Tak ukáž, čo si navrhla,“ Jecca vzala do ruky priateľkin skicár. Kim rada navrhovala šperky, a najradšej mala prírodné formy. Práve to tie tri mladé ženy spojilo, keď sa stretli v škole. Či už to boli šperky, maľby alebo sochy, rady reprodukovali to, čo videli v prírode.
„Toto sa mi fakt páči,“ povedala Jecca s pohľadom upretým na výtvory v podobe halúzok skrútených tak, aby sadli na ženský krk. „Pridáš tam aj nejaké drahokamy?“
„Tie si nemôžem dovoliť. Ledva mi vyjde na striebro.“
„Môžem otcovi povedať, aby ti poslal ložiskové guľôčky.“
Kim sa zasmiala. „Tak priznaj sa, čo si povedala otcovi, aby ťa sem pustil. A ešte mi porozprávaj o tých chlapoch s nástrojmi na opaskoch.“
„Dobre, ale najprv chcem počuť o Laure, Reedovi a tom skazenom pastorovi.“
Kim zastonala. „Počuj, pred Reedom ani slovo o pastorovi! Nie aby si si z toho robila žarty.“
Jecca sa prestala usmievať. „Je to až také zlé?“
„Horšie, než si vieš predstaviť. Reede tú štetku fakt miloval a…“
„Vždy si o nej mala ten názor?“
Kim znova pozrela na dvere. „V skutočnosti to bolo horšie. Myslela som si, že je úplne obyčajná.“
Ani Jecca, ani Kim by to nikdy nahlas nepovedali, ale to, že mali umelecký talent, ich nielen napĺňalo vďačnosťou, ale zároveň malo za následok, že do istej miery opovrhovali ľuďmi, ktorí nemali nadanie.
„V akom zmysle obyčajná?“ spýtala sa Jecca.
„Bezvýrazná. Už len to, ako sa obliekala, o čom rozprávala, čo varila – to všetko akoby bolo bez chuti. Nikdy som nechápala, čo na nej Reede videl.“
„Je pekná?“
„Áno, ale nie natoľko, aby to niekoho upútalo.“
„Možno preto ho nechala. Možno ju Reede do istej miery zastrašoval,“ usúdila Jecca. „Videla som ho iba raz, ale viem, že bol veľmi príťažlivý. A iste je aj múdry, inak by nemohol študovať medicínu.“
Kim sa na priateľku uprene zahľadela. „Prišla si sem za mnou, alebo za mojím čerstvo voľným bratom?“
„To, že je slobodný, som sa dozvedela len pred hodinou! Ale nemôžem povedať, že by som to ľutovala.“
Kim chcela čosi povedať, no všimla si, že do izby sa chystá vojsť jej mama, a tak len zašepkala: „Máš moje požehnanie,“ a stisla Jecce ruku.
Či už mala alebo nemala Jeccino požehnanie, v priebehu najbližších dní sa Jecce nepodarilo upútať Reedovu pozornosť. Musela uznať, že vyzerá ešte lepšie, než si ho pamätala, a v dvadsiatich šiestich už bol pomaly hotový doktor.
Ale nech sa akokoľvek usilovala, nepodarilo sa jej ho zaujať. Nosila šortky, v ktorých jej vynikli nohy, topy s hlbokým výstrihom obnažujúcim jej prsia, ale on na ňu ani poriadne nepozrel. V skutočnosti akoby nič nevnímal. Blúdil po dome v starých teplákoch, pozeral telku, ale väčšinou hľadel do prázdna. Akoby telo žilo, no myseľ nie.
Jecca si všimla, že Kimina mama na ňu zopár ráz pozrela, akoby vedela, že Jecca sa usiluje upútať pozornosť jej syna. Zdalo sa, že to schvaľuje, lebo k Jecce sa správala veľmi milo. Dokonca usporiadala večierok a pozvala kopu ľudí z Edileanu – zväčša slobodných mužov. Všetci o Jeccu javili záujem, no ona im nevenovala pozornosť. Celý čas myslela iba na Reeda.
Po troch dňoch sa Jecca vzdala. Ak ho nezaujíma, zrejme s tým nič nenarobí. Nebude sa kvôli nemu obliekať ako striptérka. Požiadala Kim, aby jej nakreslila, ako sa dostane na Florida Point – ten názov zašepkala –, natiahla si džínsy a tričko, vzala kufrík s akrylovými farbami a požičala si Kimino auto, aby sa odviezla na to osamelé miesto.
Na Pointe strávila celé dva dni a celý čas pracovala. Kim mala pravdu, skutočne to bolo malebné miesto. Z vysokého útesu bol na jednej strane výhľad doďaleka, na druhej do hlbokého priezračného jazera. Najprv si všetko vyfotila digitálnym fotoaparátom. Nikdy nevedela dobre maľovať podľa fotografickej predlohy, ale možno sa to naučí.
Usilovala sa zachytiť modrý opar, ktorý sa vznášal nad virgínskymi údoliami a postupne sa strácal vo vrcholcoch stromov. Experimentovala a jeden obraz maľovala veľmi pomaly a dôkladne, druhý ako z rýchlika.
Na druhý deň nešla na vrchol útesu, ale zostala dolu študovať kvety, listy, kôru stromov… Nepokúšala sa nič umelo naaranžovať, maľovala, čo videla. Listy sa prirodzene navzájom prekrývali v dokonalej harmónii svetla, farieb a tvarov.
Zopár ráz si ľahla na brucho a študovala kvietky drobné ako lienka, potom ich zvečňovala akrylovými farbami. Pomocou objektívu fotoaparátu – ďakujem za darček, oci – zväčšovala kvietky tak, aby mohla namaľovať aj tyčinky a piestiky, či žilkovanie lupienkov a lístkov.
Bola taká ponorená do práce, že nič nevnímala, až sa zrazu len strhla na výkrik. Keď sa obzrela pomedzi krovie, uvedomila si, že v ňom je úplne skrytá.
Zdvihla pohľad a vysoko na skalách zbadala muža. Slnko mal za chrbtom, takže mu nevidela do tváre, ale rozoznala, že krásne telo má nahé. A zdalo sa, že sa chystá skočiť z útesu.
„To kvôli tebe, Laura Chawnleyová,“ zakričal. „Naveky zbohom!“
Jecca zatajila dych. Tamhore stál Reede Aldredge. Nešťastný mladý muž sa chystal skočiť do jazera pochybnej hĺbky.
Jecca odhodila štetec a potkla sa o farby, keď vybehla na otvorené priestranstvo. „Nie!“ zakričala nahor. „Reede, nie!“
Ale nepočul ju. Jecca sa zdesene dívala, ako skočil z vysokého útesu a mieril ku hladine. Pôvabne vnikol do vody – a nevynoril sa.
Jecce sa zdalo, že čaká dlhé minúty, ale po Reedovi ani stopy. Nerozmýšľala, čo robí, len skočila do studenej vody tak, ako bola – v šatách i topánkach. Nebola veľmi dobrá plavkyňa, no ponorila sa a hľadala ho pod vodou.
Ponorila sa s otvorenými očami, ale nič nevidela. Vyplávala von, zhlboka sa nadýchla, znova sa ponorila a zadržiavala dych, kým vládala. Reeda nikde. Keď sa ponorila tretí raz, zazdalo sa jej, že pred sebou vidí nohu. Čo najrýchlejšie vyrazila vpred a nohu schytila.
Reede sa mykol tak prudko, až Jecca narazila hlavou do skalnatého brehu jazera. A nato cítila, ako klesá dolu, dolu, dolu.
Ale Reede ju schytil pod ramená a vyplával s ňou na hladinu. Nejasne si uvedomovala, že ju vyniesol na breh a položil na skaly. Sklonil sa k nej, akoby jej chcel dať umelé dýchanie, ale vtedy Jecca začala vykašliavať vodu.
Reede si k nej čupol. „Čo si to tam vyvádzala?“ takmer na ňu skríkol. „Keby som tam nebol a nezachránil ťa, mohla si sa utopiť.“
„Ja by som tam nebola,“ zakašľala, „keby som nešla zachrániť ja teba.“
„Mňa? Ja som nepotreboval, aby ma niekto zachraňoval, to skôr ty.“
„Hm, tak to som teda naozaj nevedela.“ Jecca sa posadila – a zbadala, že Reede je nahý. Rozhodla sa, že sa bude tváriť ako svetaskúsená žena a nezmieni sa o jeho nahote. Uprene mu hľadela do očí. „Myslela som, že si sa usiloval… ukončiť svoje problémy.“ Musela sa zo všetkých síl sústrediť na to, čo hovorí.
Reede akoby si neuvedomoval, že je nahý. „Ty si si myslela, že chcem spáchať samovraždu?“ zatiahol prekvapene, vstal a odišiel o pár metrov ďalej.
Jecca vedela, že by mala odvrátiť hlavu, ale nemohla sa ubrániť, aby po ňom nepokukovala. Zozadu vyzeral skutočne krásne: široký chrbát, úzky pás, nádherný zadok a silné nohy. Také telo určite nemá z toho, že celý čas sedí nad knihami.
Až vtedy si všimla, že na skale leží kôpka oblečenia. „No, možno som mal v poslednom čase miernu depku,“ pripustil, kým strkal nohu do nohavíc.
Miernu? pomyslela si Jecca. Ale nič nepovedala, lebo v tej chvíli si uvedomila, že Reede nemá spodnú bielizeň. No ani by veru nemal zakrývať všetku tú krásu.
„Mne sa zdá, že som to zvládol celkom dobre,“ odvetil Reede. „Urobili mi naozaj čosi hrozné.“
„Bola to veľká zrada,“ prikývla Jecca.
„Áno,“ súhlasil Reede.
„Priam diabolská.“
„To je pravda.“ Strčil druhú nohu do džínsov, ale zips nezapol, nechal ich otvorené.
Asi by som to prehnala, keby som sa teraz rozbehla po foťák, pomyslela si Jecca. „Svinstvo.“
„Presne tak,“ na nohy si obul staré ošúchané tenisky a cez hlavu si pretiahol tričko, ktoré mu zakrylo vypracované hrudné i brušné svalstvo.
„Hotová svätokrádež,“ povedala Jecca, ale nemala na mysli Reeda a jeho bývalé dievča. Ležala na chrbte s rukami za hlavou a dívala sa, ako si zapína zips na džínsoch. Bolo to lepšie predstavenie než akýkoľvek film.
Vtedy sa obrátil k nej, podal jej osušku a čupol si pred ňu. „Si v pohode? Teda, po telesnej stránke?“
„Jasné.“
„Môžem ťa prezrieť?“
Jecca sa oprela o skalu. „Som len vaša.“ A po chvíli dodala: „Pán doktor.“
Prehmatal jej hlavu, či tam nemá nejaké odreniny. „Laura má právo robiť si, čo chce. Sleduj očami môj prst.“
Pozerala zboka nabok.
„Ak chce iného, má na to plné právo. Bolí ťa niečo?“
Už sa chcela spýtať, či sa ráta ako bolesť aj to, keď cíti na celom tele túžobné šteklenie, ale nepovedala to. „Necítim nič, čo by som necítila aj predtým.“
„Fajn,“ uzavrel. „Podľa mňa si v poriadku.“
„Ďakujem,“ odvetila bez nadšenia. „Takže si sa nepokúšal spáchať samovraždu?“
„Dofrasa, nie! Z toho útesu som skákal už ako malý chalan – ale nehovor to mame, lebo zorganizuje petíciu za ohradenie toho útesu alebo za to, aby ho vyhodili do vzduchu.“ Odmlčal sa. „A ty si tu čo robila?“
„Maľovala som.“
Poobzeral sa dookola, ale nič nevidel. Jecca vstala, zašla do kríkov, vrátila sa s akvarelmi a rozložila ich na skale.
„Dobré,“ zatiahol pochvalne. „Nie som výtvarný kritik, ale…“ Pokrčil plecami.
„Ale vieš, čo sa ti páči?“
„Áno.“ Zaškeril sa, keď počul to klišé, potom si sadol a oprel sa o skalu.
Jecca nechala akvarely na slnku, aby vyschli, a sadla si vedľa, ale asi meter od neho. „Už ti je lepšie?“
„Áno,“ prikývol. „Ten rozchod s Laurou bol pre mňa fakt šok. Možno si primladá, aby si to pochopila, ale…“
„Mám devätnásť rokov.“
„Takže si dosť stará na to, aby si si to vypočula. V živote som nespal s nijakou inou ženou okrem Laury.“
„To fakt?!“ zvolala Jecca ohromene.
„Trápne, čo?“
„Náhodou sa mi to zdá milé,“ ubezpečila ho. „V našej krajine akoby sa už vernosť nepovažovala za cnosť.“
„Kim ti určite hovorila, že som sa do Laury zaľúbil v ôsmej triede. Chodili sme spolu ešte na základke, potom na strednej aj na výške.“
„To mi pripadá priam ako dlhotrvajúci manželský zväzok. Možno zatúžila po niekom, o kom nevie úplne všetko.“
Pozrel na ňu. „Ty si dosť múdre dievča, čo?“
Neodpovedala, len sa usmiala napoly zvodne, napoly tajomne.
Ale Reede akoby si to vôbec nevšimol. „Laura sa vyjadrila zhruba v tom zmysle. Povedala, že chlap by nemal vedieť, čo rada je, nosí oblečené alebo čo povie, prv než to povie.“
„Ak je taká priehľadná, možno to s ňou musela byť aj nuda.“ Nevedela, ako prijme jej slová, ale nikdy nezaškodí trochu reality.
„Tuším si sa o tom rozprávala s mojou sestrou. Tá tvrdí, že Laura je fádna ako zájdené striebro, akurát pod tým fádnym povrchom nie je striebro.“
„Typická Kim,“ Jecca zaváhala. „A čo plánuješ robiť teraz?“
„Asi sa pokúsim potešiť celú rodinu a prestanem ju oplakávať. A dobehnem zameškané.“
„Ženy?“ zatiahla a neubránila sa myšlienke: Ja chcem byť prvá!
„Možno jedna-dve. Rozhodne nemienim byť už ani sekundu nešťastný.“
„To je dobre,“ povedala Jecca. „Možno by sme my dvaja mohli… ehm, niečo spolu podniknúť.“
Reede vstal a vystrel sa. „Prepáč, maličká, ale asi by som mal pomaly sadnúť ku knihám. Tuším sa vrátim do školy a pozriem, čo nové. Premárnil som celé týždne tým…“ Mávol rukou. „Ale už je po všetkom.“
Jecca vstala a pokúšala sa vymyslieť niečo múdre, no nič jej nezišlo na rozum.
Reede od nej odstúpil, potom sa k nej obrátil. „Ďakujem za toto.“ Ukázal rukou na jazero. „Nebolo od teba veľmi rozumné skočiť do neznámej vody, najmä ak nevieš dobre plávať. Ale cením si to. Naozaj.“
Na chvíľu zaváhal, potom ju chytil za bradu a pobozkal na ústa. Mal to byť bozk na znak vďačnosti, ale Jecce sa pri ňom podlomili kolená. Už rok bola doňho zaľúbená, a keď ho navyše videla nahého a potom sledovala, ako sa oblieka, až sa jej rozvibroval každý nerv v tele.
Zdvihla ruky a chcela si ho pritiahnuť, ale on ukončil ten bozk, odstúpil a zahľadel sa na ňu.
„Páni! Ako si vyrástla! Radšej sa poberiem, aby som nezneužil priateľku svojej mladšej sestry. Ďakujem, že si ma vypočula, Jecca. Ďakujem za všetko.“
A vzápätí sa rozbehol po chodníčku, ktorý si nevšimla. Nato počula, ako naštartovalo auto a vyrazilo.
Sadla si na skalu, kde mala rozložené akvarely, a sťažka si vzdychla. „Dočerta! Dočerta!“ zahrešila a vtom zavial svieži vetrík a zachvela sa. Kým tam bol Reede, vôbec si neuvedomila, že má na sebe mokré oblečenie, ale teraz jej zostala zima.
Pozbierala výkresy, maliarske potreby a Reedovu osušku a prišla ku Kiminmu autu práve vo chvíli, keď začínalo pršať. Kým prišla do domu Aldredgeovcov, Reede si už pobalil veci a odišiel z domu.
Jeho rodičia sa na ňu usmievali.
„Reede vravel, že si mu zachránila život,“ povedala pani Aldredgeová.
„Pokúsila som sa,“ odvetila Jecca, „ale netopil sa. Len som si to myslela.“ Keď sa prezliekla do suchého, porozprávala im upravenú verziu udalosti pri jazere a oni poznamenali, že jej čin možno vytrhol Reeda z depresie.
„Pochybujem,“ odvetila, ale bolo to milé, že jeho rodičia si to mysleli.
Len čo s Kim osameli, priateľka sa jej spýtala, či sa vyspala s Reedom.
„Chcela som, ale nejavil záujem,“ odvetila Jecca.
Keďže Jecca bola veľmi pekná a muži sa o ňu zaujímali, Kim chcela počuť každý detail. „Aj keď je to môj brat.“
Jecca to rozpovedala Kim podrobnejšie než jej rodičom. V tomto rozprávaní sa vyskytovala aj zmienka o nahom tele. Ale nezmienila sa priateľke s tým, čo jej Reede o sebe prezradil – teda, že Laura bola jediná žena, s ktorou sa vyspal. Nechcela sklamať jeho dôveru.
„Myslí si, že si malé decko ako ja,“ podotkla Kim.
„Asi máš pravdu,“ pripustila Jecca. „Ale možno je lepšie, že odišiel. Asi by som sa pred ním strápnila.“
„Veď som ťa zoznámila aj s inými svojimi príbuznými,“ nadhodila Kim. „Môžem ti s niekým dohodnúť rande. Zdalo sa mi, že sa ti celkom páčil Tristan.“
Jecca na ňu neprítomne pozrela.
„Ten lekár, s ktorým si bola vonku na patiu.“
„Aha, áno. Bol milý, ale ďakujem, neprosím,“ odvetila Jecca. „Jedno odmietnutie za leto mi akurát stačí.“
Po dvoch týždňoch sa Jecca vrátila domov k otcovi a bratovi a novej švagrinej. Za ten krátky čas namaľovala takmer päťdesiat akvarelov. Väčšina z nich bola celkom pekná, ale štyri sa jej mimoriadne vydarili. Patrili medzi to najlepšie, čo kedy namaľovala.
Otec ju vyobjímal a povedal, že robila presne to, čo chcela. „Tak prečo si taká zachmúrená?“
„Nie som,“ bránila sa Jecca.
„Mňa neoklameš.“
„Máš pravdu. Nie som Joey.“
Joe uprene hľadel na svoju dcéru.
„No dobre. Chcela som sa páčiť jednému chalanovi, ale nemal záujem.“
„Hlupák,“ poznamenal Joe a myslel to vážne.
Jecca sa na otca usmiala. „Chalani sú hnusní,“ zamrmlala a otec sa zasmial.
