Nikdy som vetu nedokončila, nedopovedala to, čo som mala na jazyku.
Moja láska je zadarmo.
Máme tu lahôdku pre dámy, ktoré majú rady romantické príbehy so štipkou erotiky a množstvom vášne. Vyšiel tretí diel série Hriech od Meghan Marchovej.
Po Hriešne bohatom a Hriešne vinnom je tu novinka Hriešne očarujúci.
Hriešne očarujúci
Opäť sa stretávame s Whitney Gableovou a Lincolnom Riscoffom, ktorý si uvedomuje, že Whitney je skutočne tá pravá žena. Že sa oplatí o ňu bojovať, udržať si ju za každú cenu, chrániť ju a dať jej všetko, po čom túži, pretože si to zaslúži. A tak si ide za svojím cieľom cez akékoľvek prekážky, napriek rodine, okolnostiam – jednoducho chce, aby bola Whitney tentoraz už navždy už len jeho.
Whitney Gablová je žena, ktorú by ste chránili do posledného dychu. Udržali si ju stoj čo stoj. Postarali sa o ňu. Konečne som sa poučil z dávnych chýb a je načase dokázať, že som muž, ktorý si ju zaslúži. Nech si to žiada akékoľvek obete. Už nesmiem zlyhať. Nebudem brať ohľad na nič, čo nám stojí v ceste. Ani na rodinu. Sľubujem, že odteraz bude navždy moja.
Hriešne očarujúci je príbeh plný romantiky, drámy, vášne a nečakaných zvratov. Svieži sexi príbeh o zakázanej láske a dvoch mladých ľuďoch, ktorý si – snáď – našli konečne cestu k sebe.
MEGHAN MARCH
Je impulzívna, nepohrdne nijakou zábavou a ani trochu sa nehanbí za to, že rada číta a píše obscénnosti. Je o nej známe, že pobehovala po lese so zamaskovanou tvárou a v zablatených čižmách, no s dokonalou manikúrou. Kedysi predávala autodiely, predávala spodnú bielizeň, vyrábala šperky a venovala sa podnikovému právu. Najviac jej však ide písanie kníh o alfa samcoch, ktorí si nedávajú servítku pred ústa, a o silných, nebojácnych ženách, pred ktorými títo muži padajú na kolená.
Začítajte sa do novinky Hriešne očarujúci:
Helikoptéra klesala na heliport pred nemocnicou Riscoff Memorial, zato môj žalúdok naberal opačný smer. Obávala som sa, že sa povraciam. Moje pocity však nevyvolal let vrtuľníkom, ale fakt, že do tejto situácie som nás dostala ja. Keby som sa nevrátila do Gable a nezačala si s… keby som Lincolna odmietla…
Mala som čo ľutovať. Z mysle mi neschádzali slová, ktoré vyriekol na ostrove.
„Nemôžem sa ospravedlniť za to, že ťa ľúbim.“
Ani ja som sa nemohla za to ospravedlniť. I keď mojou prvotnou reakciou bolo odtiahnuť sa od neho. Komu by to však prospelo? Hrozilo, že ma zase ovládne pocit viny. Lincoln však bol na tom dvakrát horšie. Ak ma on neodháňal od seba pre to, čo sa stalo, mohla som sa tak zachovať ja voči nemu? Ani náhodou.
Dostala som šancu dokázať, že viem stáť po jeho boku, a svetu ukážem, že ako pár sme silnejší. Až teraz podstúpime prvú skúšku.
Lincoln mi pustil spotenú dlaň, aby vystúpil z helikoptéry prvý. Natiahol ku mne ruku a pomohol mi vyjsť. Pevne som mu ju stisla.
Vchod na urgentný príjem zahatali zátarasami, tie však rozvášnených reportérov s fotoaparátmi neodradili.
Využila som trik, ktorý som sa pred rokmi naučila, a tvárila som sa, že som slepá a hluchá. Kráčala som vpred, mechanicky kládla jednu nohu pred druhú, a nepúšťala Lincolnovi ruku. S každým krokom moje obavy narastali, no nič som na sebe nedala znať.
Pamätala som si, ako som sa cítila, keď som sa naposledy blížila k týmto dverám po jeho boku. Desila som sa, že sa stalo niečo hrozné, hoci som sčasti odmietala tomu uveriť. Dnes som naisto vedela, že kráčame v ústrety tragédii.
Muž, ktorého ľúbim, práve prišiel o matku, lebo si vybral mňa a nie ju.
Ja som jej privodila infarkt. Alebo skôr zlosť na mňa.
Nešlo mi do hlavy, ako ma mohol niekto tak nenávidieť. Na tom však už nezáležalo. Čo sa stalo, stalo sa a nastal čas čeliť dôsledkom.
Vošli sme do nemocnice, dvere sa za nami zavreli. Okrem ženy s dvoma deťmi a muža s rukou omotanou utierkou nebolo vo vestibule ani nohy. Až kým cez veľké dvojité dvere, ktoré viedli do ošetrovní, neprešiel Harrison s tvárou skrivenou od zúrivosti.
„Doriti, zbláznil si sa?! Ešte ani nevychladla a ty si privedieš do nemocnice kurvu?“
Spoza neho sa vynoril komodor a udrel ho do hrude. „Pozor na jazyk, chlapče. Na to nie je správny čas ani miesto.“ Starec pozrel na Lincolna. „Rýchlo sa s ňou rozlúč. Musia ju… previezť.“
Pustila som Lincolnovi ruku, aby mohol kráčať predo mnou, no Lincoln mi ju ešte pevnejšie stisol. Silnejší ako pár, pripomenula som si.
„Ďakujem, že ste na mňa počkali, pane.“
Komodor naklonil hlavu. S Lincolnom sme prešli popri Harrisonovi.
„Nechce sa mi veriť, že tam ide s ňou. Matka by…“
„Stačilo,“ vyštekol komodor a Harison konečne počúvol. „Táto rodina už prišla o veľa. Dnes smútime. Zajtra sa hnevaj, koľko chceš. Potom sa budeme musieť všetci upokojiť.“
Milan Buno, knižný publicista
