Toto je ten typ knihy, ktorá vás rozplače, naplní srdce smútkom, zaťaží dušu…ale predsa pôsobí katarzne a očistne. Nádherne opísané ľudské osudy, cenná kniha, ktorú si budete čítať aj opakovane a po čase možno s iným nadhľadom…
Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je román napísaný na základe skutočných udalostí a odohráva sa v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.
Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj
Autorka Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie – Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.
Ako tvrdí autorka, kniha je odrazom naliehavej nevyhnutnosti vtlačiť punc dôležitosti malým, zdanlivo nevýrazným dejinám, ktoré často ostávajú v tieni tých veľkých. Osudy jednoduchých ľudí naprieč štyrmi generáciami jednej rodiny však už nikto neposkladá tak presne, aby mohli tvoriť podrobnejší a súvislejší príbeh. „Kniha je napísaná na základe skutočných udalostí, ktoré sa útržkovito zachovali ústnym podaním až do súčasnosti. Vďaka generačnej pamäti opäť ožívajú ľudia, ktorí svoje príbehy reálne prežili. Ich zapísaním sa tak navždy stávajú malou súčasťou pamäti národa,“ dodáva Júlia Marcinová.
Autorka v príbehu doslova otvorila dušu, je to intímna spoveď, ktorá sa číta so zatajeným dychom. Emocionálna bomba a autentický pohľad na obyčajný život, ktorý je však napísaný precíteným jazykom. Rodina v Poluvsí vás vtiahne svojím každodenným životom, svojimi problémami, budete to všetko prežívať, plakať a premýšľať, ako ťažko sa kedysi žilo. Na pozadí autorkinej rodiny však sledujeme aj život iných, nevyslovených rodín na konci 19. a začiatku 20.storočia.
To miesto sa nedalo nazvať inak ako magické. Kedysi dávno ma tam vzal starý otec. Prešli sme horúcimi betónovými schodmi okolo starej kaplnky cez polia so zrejúcim obilím, až sme zastali na nenápadnej lúke s tromi lipami uprostred a krížom medzi nimi. Sme tu. Pozerala som okolo seba dosť pochybovačne, lebo cieľom mal byť starý cintorín, no ja som videla len tie voňavé lipy. Starký sa smial nad mojím počudovaním, možno aj sklamaním.
Žijeme tak, aké máme vzťahy
„Júlia vypátrala a spísala príbehy ľudí zo svojej – blízkej či vzdialenejšej – rodiny. Sú to však aj príbehy iných rodín – našich rodín. Obraz toho, ako sa v danej dobe žilo, a pre mňa osobne ďalší dôkaz toho, že sa nám – aj ľuďom okolo nás – žije tak, aké máme vzťahy,“ tvrdí autorka bestselleru Mengeleho dievča Veronika Homolová Tóthová.
Podľa nej práve poznanie našej minulosti nám dáva možnosť žiť lepšie – pochopiť našich predkov, ktorých sme ešte stihli spoznať, pochopiť dôvody, prečo sa správali tak, ako sa správali, čo ich tešilo a čo kvárilo, aj keď to možno nikdy nepriznali.
„Román búra aj akési tiché tabu – bez zábran a falošného prikrášľovania ukazuje, aký ťažký život si navzájom vieme pripraviť, a to len preto, lebo sa staráme do toho, ako majú žiť iní. A že tvrdšie ako chlapská päsť je zatvrdnuté srdce. Staré príbehy by nemali byť zabudnuté, lebo nám pomáhajú byť lepšími. Keď im to dovolíme,“ dodáva.
Kniha Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj nie je len poeticky znejúci názov – je to skutočný životný výkrik, bolestné svedectvo o utrpení, láske, strate, ale aj o schopnosti odpustiť a znovu sa postaviť na nohy.
V príbehu nechýba láska, človečina, ale ani krutosť a ťažoba v tom období. Prinúti vás zamyslieť sa nad mnohými vecami a napokon pocítite vďačnosť, že žijete dnes v týchto podmienkach…na ktoré sa neraz sťažujeme a ponosujeme.
Je to veľmi pútavý návrat k tradíciám a múdrosti predkov, ktorý by si mali prečítať aj dnešní mladí, aby pochopili. Autorka si odmakala prípravu, rešerše, naštudovala si reálie, udalosti a charakter danej doby. Aj preto vyznieva tak autenticky, možno miestami drsne, no každopádne originálne a dojímavo.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
