Nápad na tento nezvyčajný román prišiel vo chvíli, keď obľúbená spisovateľka Adriana Macháčová nasadla do lietadla. „Viem, je to smiešne, ale mám pocit, akoby som sa vzdala svojho osudu. V rukách ho má pilot. Neraz mi napadlo, či som sa so svojimi blízkymi rozlúčila, či som upratala, nakúpila, zhasla svetlo, ak šťastlivo nedoletím do cieľa. Práve hodiny strávené v lietadle ma inšpirovali k napísaniu románu S tvárou do neba,“ približuje autorka.
S tvárou do neba
Celým príbehom nás sprevádza Kristína, ktorá sa pokúsila o samovraždu a myslela si, že je mŕtva. Lenže niečo sa pokazilo. Počula hlasy. Niekto okolo nej rečnil. Dana, Marta, Aneta a Júlia ležali vedľa seba a každej sa prihodilo čosi iné. Celý život sa za niečím naháňali a na jeho konci zablúdili. „Uviazli vo zvláštnom prostredí pod čiernou zemou v pocitoch hnevu, smútku, bolesti a pomsty. Stali sa obeťami vlastných vnútorných konfliktov. Údy im zmeraveli, ale ľudský duch zostal plný rozhovorov. Na zemi totiž zanechali niečo nedokončené a nevypovedané, čo musia zo seba dostať von,“ popisuje svoj príbeh Adriana Macháčová.
Kristína bola vystrašená a nechápala, čo sa deje. Netušila, že iba balansuje medzi životom a smrťou.
Kristínu hlboko zasiahol rozchod s milovaným mužom.
Aneta ťažko prežívala rozhodujúce roky dospievania.
Dana sa nevie zmieriť s následkami búrlivej ľúbostnej aféry.
Marta túži zabudnúť na svoju osamelosť.
A Júlia vlastne nikdy nežila vlastný život.
Osudy týchto dievčat a žien môžu navonok pôsobiť pochmúrne, ale známa pravda zafungovala: všetko je inak.
Je čas napraviť chyby…
S tvárou do neba je nezvyčajný ženský román, ktorý rozhodne bude baviť – je svižný, moderný, svieži. Adriana píše väčšinou o ženách a ich životoch, nesnaží sa byť autorkou len pre isté publikum. Čím viac ľudí jej príbehy osloví, tým je spokojnejšia, tvrdí a dodáva: „Myslím si, že každý človek má v živote niečo, čo neurobil práve najlepšie. Ak sa to ešte dá zmeniť, mohol by ho S tvárou do neba motivovať na nápravu chýb.“
Treba uznať, že v príbehu sú neraz veľmi vtipné, zábavné dialógy, ktorých písanie si Adriana aj tentoraz užívala. „Humor je však pri písaní zakaždým najťažší. Podarí sa len vtedy, keď sa nesnažíte byť vtipný. Raz som natrafila na vetu, neber život príliš vážne, aj tak sa z neho živý nedostaneš. Nuž, ak už boli moje postavy po smrti, nebol priestor na nejaké ponuré myšlienky,“ usmieva sa autorka.
„Nesúď, aby si nebol súdený je pre mňa veľmi silná myšlienka. Rovnako ako nerob druhým, čo nechceš, aby oni robili tebe. Áno, žijeme dobu, kde sa už najmä po nástupe umelej inteligencie nedá veriť takmer nikomu a ničomu. Ale možno by bol svet predsa len lepším miestom pre život, keby sme sa niektorých prikázaní držali,“ dodáva na margo svojej knihy S tvárou do neba.
Naklonila som sa ponad zábradlie, od hladiny stúpal chlad. Nad vodou krúžili vrany a krkavce. Hľadela som do víru – kolotoča smrti. Prichýli ma, objíme. Len smelo, len smelo! Niekoľko sekúnd a bude po všetkom… Žiadne hádky, vysvetľovačky, opona sa spustí a predstavenie sa skončí. Bez zaváhania som vystúpila na prvú hrdzavú priečku. Zábradlie malo sotva meter. Zapotácala som sa a balansovala som nad vodou. Nebol pri mne nik, kto by ma zastavil, kto by zvrátil moje nerozumné rozhodnutie, iba z kopcov zadul severný vietor. Najzvláštnejšie na tom bolo, že som nepociťovala úzkosť, vôbec som nemala strach.
Prehupla som sa v ústrety svojmu vykúpeniu. Tak som to vtedy vnímala. Nebojovala som, nekopala som, kalná voda ma dusila. Očami som sliepňala okolo seba, no dovidela som sotva na vzdialenosť pätnástich centimetrov. Nasiaknutá bunda ma ťahala ku dnu. Zrazu som pocítila čudnú ľahkosť. Telo mi zmäklo a zvláčnelo, akoby som sa vznášala. Už je to tu. Odchádzam, zbohom… Veľká studená ruka mi zovrela hrdlo a pohltila ma tma.
Vypointovaný román, ktorý chytí za srdce
Publicista Robert Dyda spolupracoval v minulosti s Adrianou Macháčovou na troch románoch a vždy sa teší na každú jej novú knihu. Bol to preňho intenzívnejší zážitok ako pri iných knihách. „Nadchýnam sa stavbou príbehu, nad plnokrvnými postavami, ich vzájomnými vzťahmi a jazykom, ktorým rozprávajú. Páči sa mi, že sa venuje témam, ktoré sú osobné pre veľký okruh ľudí,“ tvrdí Robert.
V románe S tvárou do neba prichádza s doslovne šokujúcou a neraz veľmi vtipnou víziou možného očistca. Už Shakespeare vo svojom slávnom monológu hovorí, že nevieme, čo sa v tých neznámych končinách odohráva. „Prečo by sme nemohli ostať nejako pri vedomí vo svojich hroboch, kým sa nevysporiadame s nedopovedanými vzťahmi? V Nemecku vysielajú každú nedeľu tzv. Herzkino čiže televízne filmy, ktoré chytia za srdce. Adrianine výborne vypointované romány by medzi ne skvele zapadli,“ myslí si publicista Robert Dyda, ktorý dlhé roky manažuje portál Sieťovka.sk.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk, Ikar
