Meno herečky Jennette McCurdy vám možno veľa nehovorí, no v zahraničí a najmä v USA sa preslávila vďaka seriálu iCarly. A jej biografia s provokujúcim názvom rozhodne stojí za prečítanie. Je to priam neuveriteľný príbeh. Nechce sa vám veriť, čoho všetkého bola jej matka schopná…no všetko je skutočné, reálne. Aj preto si Jennette povedala Som rada, že mama zomrela.
Som rada, že mama zomrela
Jennette McCurdy mala len šesť rokov, keď absolvovala prvý herecký konkurz. Matkiným snom bolo, aby sa jej jediná dcéra stala hviezdou a Jennette pre to robila všetko. Súhlasila s obmedzením príjmu kalórií a vážila sa päťkrát denne. Keď jej mama vyčítala, že má „neviditeľné mihalnice“, pristúpila na rozsiahle estetické premeny, lebo „aj Dakota Fanning si ich farbí“. Mama ju dokonca do šestnástich rokov sprchovala a Jennette sa s ňou delila o svoje denníky, emaily aj všetky príjmy.
V knihe Som rada, že mama zomrela Jennette podrobne rozpráva o všetkom, čo sa dialo, aby splnila mamin sen. Keď dostala hlavnú úlohu v seriáli iCarly, odrazu sa stala slávnou. Jej mama bola vo vytržení. Posielala emaily vedúcim fanklubov a paparazzov oslovovala krstným menom. V Jennette sa však hromadili pocity úzkosti, hanby a sebanenávisti, ktoré vyústili do porúch príjmu potravy, závislosti a viacerých nezdravých vzťahov.
Problémy sa ešte zhoršili, keď po získaní úlohy v seriáli Sam&Cat, po boku s Arianou Grande, jej matka zomrela na rakovinu. Jennette napokon zanechala hereckú kariéru, začala sa venovať práci na sebe a prvýkrát mohla sama rozhodovať o tom, čo v živote naozaj chce.
Bezcitná, narcistická matka…
Kniha Som rada, že mama zomrela je úprimný príbeh, v ktorom Jennette opisuje ako sa to všetko nenápadne začalo – ako ju mama stále tlačila do herectva, šoubiznisu, ako ju prihlásila na tanečný kurz Pauly Abdul, aby sa zdokonalila v tanci a rozšírili sa jej možnosti vo filmoch a seriáloch. O roličkách a rolách, ktoré prichádzali, o plakaní na povel, o jej odmietaní hrať, no mama ju vždy prinútila…je to však najmä príbeh o zlomenej detskej duši.
O problémoch s príjmom potravy, anorexii a bulímii, o závislosti a komplikovanom vzťahu s matkou. O tom, ako rodič prevezme kontrolu nad životom dieťaťa a nenechá ho žiť podľa seba. O narcistickej matke, ktorá sa chce realizovať cez svoje dieťa…
„Mami?“ spýtam sa, keď zastavíme na červenej.
„Áno, zlatko?“
„Čo je anorexia?“
„Netráp sa, anjelik. Ľudia zvyknú preháňať.“
V jej príbehu je veľa úprimnosti a otvorenosti, nechýba čierny humor, trošku celebrít, filmu, Hollywoodu. Jennette opisuje ako sa hanbila, ako bojovala, ako súcitila s matkou a ako si dlho neuvedomovala, že ju vlastne zneužíva. Je to až neuveriteľné, ako ju využila osoba, ktorej vlastne chcela a mala najviac dôverovať…až to bolí, keď to čítate.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:
Do 17-tky mi kontrolovala prsia a vagínu…
Som rada, že mama zomrela je strhujúce, pútavé, silno emocionálne rozprávanie o „poškodenej“ narcistickej matke a využívanej dcére, ktorá sa napokon ukázala ako silná, odhodlaná a samostatná osobnosť.
Ako píše na konci samotná Jennette – „mamy sú sväté. Vyhlasujeme o nich, že sú anjeli už len preto, že existujú. NIKTO zrejme nedokáže pochopiť, aké je byť mamou. Muži to nikdy nepochopia. Ani bezdetné ženy tomu nerozumejú…ale ja som žila v strachu, závislosti a v takmer konštantnom stave emocionálnej bolesti … moja mama bola narcistickou osobou. Odmietala priznať svoje problémy napriek tomu, aké deštruktívne boli pre celú našu rodinu. Mama ma fyzicky a emocionálne týrala spôsobmi, ktoré ma navždy poznačili. Až do sedemnástich rokov mi kontrolovala prsia a vagínu. Kvôli týmto „kontrolám“ mi telo vždy úplne stuhlo…“
A o pár riadkov neskôr píše – odkazujúc aj na šokujúci názov knihy:
„Mama dávala jasne najavo, že sa netúži zmeniť. Keby bola nažive, stále by sa zo všetkých síl snažila manipulovať ma k tomu, aby som sa stala človekom, akého zo mňa chcela mať. Stále by som sa obmedzovala v jedle, prepchávala a vracala a mama by ma v tom ešte podporovala…“
Áno, aj preto je Jannette McCudyová rada, že jej mama zomrela…
Milan Buno, knižný publicista
