Anna Stuart prichádza s emocionálne nabitou knihou Stratené dcéry, pokračovaním úspešného románu Narodené v Auschwitzi. Príbeh ženy, ktorá prežila koncentrák, no jej najťažší boj sa ešte len začína. Je plný bolesti, odvahy a nezlomnej materskej lásky.
Povojnový svet, kde nádej bojuje s realitou
Román nás opäť privádza k Ester – žene, ktorá prežila nepredstaviteľné. V roku 1945 prekročila brány Auschwitzu, kam vstúpila ešte ako tehotná. V tábore porodila svetlovlasé dievčatko, ktoré jej bolo okamžite odobraté a darované nemeckej rodine. Keď vojna končí, začína sa pre Ester úplne nový boj – boj o nájdenie vlastného dieťaťa.
Európa je však v troskách. Milióny ľudí hľadajú rodiny, domovy, identitu. Sirotince sú preplnené deťmi, ktoré nepoznajú svoje skutočné mená ani pôvod. V tomto chaose sa Ester nevzdáva. Cestuje od jedného mesta k druhému, od nemocnice k sirotincu, prezerá si nekonečné rady batoliat. Každé svetlé vlásky ju zasiahnu ako úder, každé modrooké dieťa jej pripomenie stratu.
Ester – hrdinka, ktorá sa nezlomila
Anna Stuart vytvára presvedčivý portrét ženy zničenej vojnou, a predsa plnej odhodlania. Ester nie je idealizovaná – je zranená, vyčerpaná, občas stráca vieru. No nikdy sa nezastaví. Jej motiváciou nie je len materská láska, ale aj hlboké presvedčenie, že dieťa má právo na pravdu, korene a bezpečie.
Stuartová v knihe zobrazuje, ako vojna neprestane existovať v momente kapitulácie. Jej dôsledky doznievajú v každej rodine a najmä v životoch detí, ktoré boli unesené, premenované či adoptované bez súhlasu ich rodičov.
Hoci ide o historickú fikciu, román má tempo takmer ako detektívka. Ester podniká vyčerpávajúce pátranie, pátra po stopách, spája útržky informácií, stretáva sa s úradníkmi, kňazmi, lekármi aj ženami, ktoré tiež stratili deti. Aj keď sú chvíle, keď sa zdá, že nádej je príliš slabá, objavujú sa momenty svetla – náhodné stretnutia, náznaky, možné stopy. Ester si kladie otázky, ktoré dojmú každého čitateľa:
Je moja dcérka ešte nažive?
Spomína si?
A ak áno, bude ma ešte vôbec poznať?
Stuartová to všetko spracúva citlivo a precízne, čím vytvára emotívnu, no autentickú atmosféru.
Podľa skutočných udalostí
Román vychádza z reálnych príbehov židovských matiek, ktorým nacisti odobrali deti a pridelili ich „vhodným nemeckým rodinám“. Anna Stuart pri písaní konzultovala archívne materiály o povojnových sirotincoch, ktoré často evidovali deti bez identity.
Ide o priame pokračovanie úspešného románu Narodené v Auschwitzi, no Stratené dcéry je možné čítať aj samostatne. A určite vás ten príbeh dostane. Sú tam silné, uveriteľné postavy. Nájdete tam surovú, ale nádhernú atmosféru povojnového sveta, tiež empatické spracovanie historických faktov, plynulosť a napínavú výstavbu deja.
Stratené dcéry nie sú len príbehom o pátraní po jednom stratenom dieťati. Sú aj silnou pripomienkou toho, ako ďaleko dokáže zájsť materská láska, a zároveň výpoveďou o tom, ako dlho vie ľudská duša niesť jazvy vojny.
Foto: Skveleknihy.sk
