Možno by ste nečakali, že vás bude baviť príbeh o tenise, tenistoch a tenisových turnajoch. Aj keď sa v tomto športe trošku orientujete, no príliš sa nevenujete…tento príbeh vás dostane. Taylor Jenkins Reid už dokázala pri troch knihách, že je majstrovská rozprávačka a teraz vás prekvapí znova.
Po knihách Sedem manželov Evelyn Hugovej, Daisy Jones and The Six a Malibu v plameňoch vychádza novinka Carrie Sotová je späť.
Akokoľvek ste šťastní, keď sa to začne, napokon ste vždy rovnako smutní, keď sa to skončí…
Carrie Sotová je späť
Príbeh o tenistke, ktorá bola svojho času tvrdá, neľútostná, často zmietla z kurtu svoje protivníčky a keď kvôli zraneniu odišla do dôchodku, mala na konce 20 grandslamových titulov. Stala sa najlepšou tenistkou.
Ale teraz, 6 rokov po ukončení kariéry je na scéne nová geniálna hráčka Nicky Chanová, ktorá je krok od prekonania jej rekordu. V podstate ho vyrovnala a najbližší grandslam sa bude prepisovať história…
37-ročná Carrie Sotová urobí bezprecedentný krok – rozhodne sa vrátiť na tenisové dvorce, aby si udržala svoj rekord. Bojová sekera, ako ju médiá kedysi nazvali, začne tvrdo trénovať s najlepším trénerom, ktorým je jej otec a my sledujeme postupný návrat k zápasom, jej prehry a výhry, neuveriteľné emócie, vzťahy vo svete tenisu aj mimo neho, prístup médií k nej i ďalším hráčkam.
CARRIE SOTOVÁ JE SPÄŤ
„V sezóne 1995 sa vraciam z tenisového dôchodku, aby som odohrala všetky štyri grandslamové podujatia – Australian Open v januári, French Open v máji, Wimbledon v júli a US Open v septembri – s cieľom získať späť svetový rekord v počte grandslamových titulov vo dvojhre. Gratulujem Nicki Chanovej k jej úspechom v ženskom tenise. Jej nadvláda sa však skončila. Som späť.“
Vytáča vás, ale aj fascinuje
Príbeh Taylor Jenkins Reid presahuje prostredie tenisu, hoci sa v ňom odohráva. Výborne rozpracovala vzťahy, osobnosť Carrie, ktorú nemusíte mať radi, lebo je arogantná, sebavedomá, nepríjemná, ale chápete ju a fandíte jej. Na jednej strane vás vytáča a lezie vám na nervy, na strane druhej ju obdivujete za odvahu, nezlomnosť, neuveriteľnú cieľavedomosť.
S napätím sledujete jej rivalitu s Nicki Chanovou, ako sa snaží prekonať samu seba, pretože už má predsa len svoje roky a dnes vládnu tenisu dynamickejšie a silnejšie hráčky.
Autorka vás dokáže vtiahnuť do všetkých tých zápasov, sledujete skóre, prežívate s Carrie tréningy a s napätím čítate stranu za stranou. Úžasne napísané a vyrozprávané.
V športových časopisoch som videla viacero rubrík prinášajúcich názory čitateľov o mne, že „Carrie Sotová pôsobí skôr ako stroj než žena“ a „Bojová sekera si svoje víťazstvá zrejme nikdy neužíva“. Iné hráčky na turnajoch v rozhovoroch spomínali, že nie som veľmi priateľská. Akoby som sa mala priateliť s tými ženami, ktoré som týždeň čo týždeň porážala. Na letiskách som čítala bulvárne noviny a vždy keď sa niekde spomenulo moje meno, bola tam nejaká krátka vsuvka, že sa málo usmievam.
Carrie Sotová je späť nie je len príbeh o športe, víťazstvách a súťažení. Je to najmä príbeh o nás, o našich túžbach a snoch. O tom, ako chceme byť všetci úspešní, v niečom naozaj dobrí a výnimoční. Ako sa snažíme siahnuť na dno svojich síl, aby sme prekonali sami seba.
Je to príbeh o tom, že často je vek naozaj len číslo a záleží najmä na tvrdej práci. Že aj prehry a zlyhania patria k životu a niekedy sú tou správnou vecou, ktorá sa nám udeje. Pretože nás môžu posunúť oveľa ďalej a odhaliť v nás ľudskosť a našu skutočnú veľkosť.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:
Milan Buno, knižný publicista
