Koľko stačí, aby sa cudzí človek stal niekým blízkym? Spoločná strecha? Večera pri jednom stole? Alebo iba pocit, že vás konečne niekto počúva? Virginie Grimaldi vo svojej novinke To jediné, čo nám zostane ukazuje, že odpoveď býva jednoduchšia, než si myslíme.
Čo robí z človeka rodinu? Spoločná krv? Rovnaké priezvisko? Alebo skôr chvíľa, keď vám niekto bez veľkých slov naleje čaj, pretože vidí, že dnes jednoducho nemáte svoj deň?
Práve okolo tejto otázky sa nenápadne, ale veľmi presvedčivo točí nový román francúzskej autorky, ktorá už niekoľko rokov patrí medzi najčítanejšie spisovateľky vo svojej krajine a nie je ťažké pochopiť prečo. Nepotrebuje šokovať. Nepotrebuje vytvárať komplikované zápletky ani dramatické cliffhangery. Stačí jej zopár obyčajných ľudí, pár rozhovorov pri kuchynskom stole a zrazu máte pocit, akoby ste poznali ich život celý život.
Tri ľudské osudy, ktoré sa nemali stretnúť
Na prvý pohľad medzi nimi nie je vôbec nič spoločné.
Tridsaťtriročná Iris žije s pocitom, že nikde nie je doma. Celý jej svet sa zmestí do jedného kufra. Neustále sa presúva z miesta na miesto, akoby verila, že ak nebude príliš dlho stáť, minulosť ju nedobehne.
Osemnásťročný Théo je pravý opak mladíka, ktorý má pred sebou otvorený svet. Už príliš skoro pochopil, že nádej býva drahá. Keď sa sny opakovane rozbijú o realitu, človek si zvykne radšej nesnívať vôbec.
A potom je tu Jeanne. Sedemdesiatštyriročná žena, ktorá prežila väčšinu života a teraz sa občas pristihne pri otázke, či po nej zostalo niečo viac než spomienky uložené v starých fotografiách.
Ich cesty sa skrížia úplnou náhodou.
Alebo možno nie.
Autorka sa s touto myšlienkou príjemne pohráva a necháva čitateľa premýšľať, koľko náhod vlastne v živote existuje.
Spoločná domácnosť ako malé laboratórium života
Mohlo by sa zdať, že ide o ďalší román o generačnom spolubývaní. Lenže Grimaldi ide oveľa hlbšie. Nesleduje veľké konflikty. Skôr drobné okamihy. To, ako niekto pripraví večeru pre ostatných, hoci sám nemá chuť jesť. Ako sa z nepríjemného ticha postupne stane ticho, ktoré už nepôsobí trápne. Ako sa človek jedného dňa pristihne, že pri návrate domov automaticky kúpi o jeden rožok navyše. Sú to úplné maličkosti.
A predsa práve ony vytvárajú pocit domova.
Grimaldi má vzácny dar zachytiť okamihy, ktoré by väčšina autorov preskočila jednou vetou. Ona ich nechá dozrieť. Nie preto, aby spomalila dej, ale preto, že práve tam sa odohráva skutočný život.
O vážnych témach bez ťažoby
Samota. Chudoba. Starnutie. Strata.
To všetko sú témy, pri ktorých by román veľmi ľahko mohol skĺznuť do sentimentu. Virginie Grimaldi sa tomu našťastie vyhýba. Jej postavy sa ľutujú len zriedka. Skôr sa podpichujú, robia si zo seba žarty a občas povedia vetu, pri ktorej sa človek usmeje, hoci vie, že za ňou stojí veľká bolesť. Práve tento francúzsky cit pre jemný humor robí z knihy niečo výnimočné. Smiech tu nie je protiváhou smútku. Je jeho prirodzenou súčasťou. Život predsa tiež nefunguje tak, že jeden deň iba plačeme a druhý sa iba smejeme.
Virginie Grimaldi píše o tom, čo poznáme všetci. A na jej knihách je sympatické ešte niečo. Nikto tu nie je dokonalý. Iris robí rozhodnutia, nad ktorými možno pokrútite hlavou. Théo vie byť uzavretý až tvrdohlavý. Jeanne zasa niekedy pôsobí, akoby sa príliš držala minulosti. Lenže práve preto pôsobia skutočne. Nie sú to literárni hrdinovia vytvorení na obdiv. Sú to ľudia, ktorých by ste pokojne mohli stretnúť vo vlaku, v čakárni u lekára alebo pri vedľajšom stole v malej kaviarni.
Autorka necháva priestor emóciám, rozhovorom aj obyčajným dňom. Niekedy sa môže zdať, že sa vlastne nič veľké nedeje. Lenže práve v tom spočíva sila románu. Veľké zmeny totiž často neprídu s treskom. Prídu potichu. Jedného dňa si uvedomíte, že človek, ktorého ste kedysi považovali za cudzieho, sa stal niekým, komu chcete zavolať ako prvému.
Virginie Grimaldi opäť potvrdzuje, že patrí medzi autorky, ktoré dokážu rozprávať o veľkých témach bez veľkých slov. Nepotrebuje kričať, aby ju čitateľ počul. Stačí jej obyčajná kuchyňa, tri šálky kávy a ľudia, ktorí sa spočiatku len náhodou ocitli pod jednou strechou. Taká je jej novinka To jediné, čo nám zostane.
Foto: Skveleknihy.sk
