Hračky nás sprevádzajú odmalička a v hrách pokračujeme neraz aj v dospelosti. Na rôznych párty, stretnutiach s rodinou či priateľmi, počas Silvestra. Skúste si zaspomínať, ktoré hračky ste mali najradšej ako dieťa? Však to boli neraz tie najjednoduchšie kúsky, povedzme z dreva, ktoré ste si chránili ako oko v hlave?!
„Hrou sa každý z nás učí poznávať svet a zároveň mu rozumieť. Aby bola hra skutočne hrou, treba do nej správne vstúpiť,“ tvrdí Katarína Šuchová pre časopis Krásy Slovenska, najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Katarína pripravila krásny príbeh hračiek, aké sa vyrábali kedysi. Ako vznikla hračkárska výroba, kam až siaha a ktoré hračky boli obľúbené. Pozrieme sa do Starej Turej, Kunešova aj na Kyjatice.
Inšpiráciou bola príroda
Slovo hračka môže v nás vzbudzovať všelijaké predstavy. Jednoducho ide o predmet určený na hranie, ktorý podporuje rozvoj pohybových, duševných a socializačných schopností dieťaťa. V ľudovom prostredí na Slovensku prevažovali tzv. napodobujúce hračky, ktoré zobrazovali ľudí (bábika), zvieratá, pracovné, zvukové, hudobné nástroje, dopravné prostriedky či zbrane.
Deti sa často hrávali s predmetmi, ktoré poskytovala príroda a okolité prostredie. Predmety, ktorým dnes dávame prívlastok hračky, sa vyrábali buď podomácky, jednoduchým spôsobom s použitím ľahko spracovateľných materiálov. Náročnejšie bolo remeselné spracovanie ako vedľajší produkt v dielňach hrnčiarov, džbánkarov, stolárov, tesárov, debnárov či košikárov.
Handrové bábiky či drevený koník
Mohli by sme predpokladať, že najstaršie hračky mohli byť akékoľvek drobnosti z rozličných materiálov. V minulosti aj deti na Slovensku spájali tieto drobnosti na základe vlastnej predstavivosti s obrazom čohokoľvek, s čím sa v tejto chvíli chceli hrať. Hry boli akýmsi pomyselným zrkadlom, zmenšenou kópiou, napodobneninou života dospelých v priesečníku kultúry daného prostredia.
Na dedinách mali deti blízko k prírode a keďže ozajstných hračiek nemali veľa, nahrádzali si ich rôznymi kamienkami, drievkami, kúskami handričiek, šiškami, kôrou stromov, rôznymi plodmi a listami či slamou. Niekedy im hračky vyrábali rodičia či starí rodičia z ľahko opracovateľných materiálov, ktoré sa bežne používali v domácnostiach i hospodárstve. Málokto zo skôr narodených by si nepamätal na handričkové bábiky či dreveného vyrezávaného koníka.
Ľuďom nechýbal vzťah k ručnej remeselnej práci, ktorá podmieňovala u nás výrobu drevených hračiek. Netvorili len obraz úrovne a vyspelosti spôsobu života v dejinách spoločnosti, ale svojou jedinečnou jednoduchou krásou a pokorou k výrobným, hlavne prírodným materiálom majú ľudové hračky stále čo povedať aj súčasníkom.
Stará Turá, Kunešov a Kyjatice
Strediská hračkárskej výroby na území Slovenska sa sformovali až koncom 19. storočia a najväčší rozvoj dosiahli v prvom desaťročí 20. storočia.
„Medzi najznámejšie a najväčšie strediská výroby drevených hračiek na Slovensku patrila Stará Turá a okolie, kde roku 1930 pracovalo 376 hračkárov,“ píše Ústredie ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV. „Hračkári v Starej Turej vychádzali z tradičnej výroby kuchynského riadu a zo sústruhovaných výrobkov. Zhotovovali najmä zobajúce sliepky, rapkáče, klepáče, píšťalky v prirodzenej farbe dreva.“
Ďalšie známe miesta výroby hračiek bolo okolie Kunešova a Kyjatíc. Výroba hračiek nadväzovala na technologické a ozdobné princípy miestnej výroby súsekov. Hračky s jemne rytým alebo škrabaným ornamentom v podobe hnedočervených koníkov na kolieskach či ľudového nábytku urobili meno jednej z najväčších výrobní hračiek na Slovensku v Kyjaticiach.
Novodobý hračkársky priemysel
Začiatok 20. storočia priniesol zmenu v tom, že domácu a remeselnú produkciu hračiek začal postupne vytláčať hračkársky priemysel. Postupne na prelome 19. a 20. storočia vznikali na Slovensku menšie početné dielne, ktoré ale nenadobudli väčší význam. Mali základ v miestnej výrobe ľudového nábytku, súsekov, čiže prenosných zásobníc na obilie a skríň. Výroba hračiek vychádzala z charakteristických princípov spomínaného nábytku, kde sa dodržiavali určité, okrem iného aj výzdobné princípy.
Materiálom na ich výrobu bolo výlučne najkvalitnejšie bukové drevo a typickou črtou rytý kruhový ornament. Hračky boli v minulosti farbené prírodným farbivom domáceho pôvodu. Takéto farby sa získavali varením kôry trniek alebo aj divých sliviek. Neskôr sa prešlo k chemickému farbeniu. Ponúkali rôzne hračky – od koníkov na kolieskach, koníkov ťahajúcich vozíky, fúriky, domáce zvieratá rôzneho druhu, tiež bábiky, kolísky, postieľky, miniatúry súsekov a ďalšie.
Drevené hračky v Československu
Výroba hračiek v Kyjaticiach začala postupne zanikať po druhej svetovej vojne. Neskôr s cieľom zachovať a nadviazať na tradičnú výrobu kyjatických typov hračiek začal ÚĽUV spolupracovať s viacerými výrobcami na Slovensku.
Drevené hračky na území bývalého Československa sa vyrábali v dvoch líniách, a to malosériovo a hromadne. Historické korene pôvodnej domácej tvorby siahajú ku koncu 19. storočia, keď boli drevené hračky takmer výlučne predmetom súkromnej výroby. „Majstri ich najprv vyrábali pre radosť svojich detí. Neskôr ponúkali na jarmokoch alebo výročných trhoch popri hlavnom sortimente, teda nábytku, náradí či riade. Postupne sa ľudová hračka stávala žiadaným artiklom aj v mestách. Prevahu vo výrobe drevených hračiek mali v minulosti Čechy, ktoré zásobovali spočiatku trh Rakúsko‑Uhorska, neskôr aj ďalších krajín,“ dodáva Katarína Šuchová pre Krásy Slovenska.
Najstaršia história hračkárstva
Obec známa najstaršou históriou hračkárstva je Jiřetín pod Bukovou, kde v roku 1908 založil Johann Schowanek továreň špecializujúcu na výrobu pohyblivých hračiek, drevených perál, gombíkov, ale aj bižutérie. V povojnovom období ju zoštátnili a dostala nový názov TOFA Semily. Drevená hračka bola akýmsi odrazom svojej doby. Mechanizácia poľnohospodárskej výroby či budovanie nových priemyselných závodov, motorizmus, turistika – to všetko boli námety, ktoré mohli tvorcovia hračiek premietnuť deťom do každodennej hry. Na Slovensku sa sériová výroba hračiek vôbec nepresadila, hračky sa venovali ako darčeky, niekedy slúžili aj ako drobné dekoratívne predmety.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Foto a text: Katarína Šuchová
Časopis si môžete objednať TU.
