Tri kroky do pekla
Evitapress 2013
Tina je navonok tínedžerka ako hociktorá iná. Skrýva však tajomstvo, s ktorým sa nedokáže nikomu zdôveriť. Ktoré ju rozleptáva, ničí. Proti ktorému je ona bezmocná a ostatní sú slepí…
„Tri kroky. Presne toľko ich musel spraviť otec, aby sa dostal odo dverí k mojej posteli. Pri prvom som zatajila dych. Pri druhom mi začali v hlave víriť zúfalé prosby o zázrak. Tretí ma obral aj o posledné zvyšky nádeje.
To, čo zvyčajne nasledovalo, môžem pokojne nazvať peklom.“
xxx
Vybrať si za tému knihy zneužívanie detí, to chce naozaj pevné nervy, vcítiť sa do duše mladého dievčaťa a vložiť to na papier tak, aby to čitateľ zvládol prečítať a chcel to dočítať, to chce poriadnu dávku spisovateľského kumštu a s hlbokou poklonou autorke musím skonštatovať, že Mirka Varáčkova ten dar od Boha má.
Pri prečítaní prológu človeka zamrazí, pár slov pohne človekom tak, ako sa to niekedy nepodarí ani celej knihe, je to ako pieseň, človeka chytí tak, že mu stoja všetky chlpky na tele od začiatku po koniec.
Priznám sa, ako na matku dospievajúcej dcéry to pôsobí dvojnásob, desí a vyvolá vo mne potrebu úpenlivo prosiť, nech sa to nedeje, nech sa to nikdy nestane žiadnemu dieťaťu. Život sám je však plný násilností a zverstiev, ktoré dospelí páchajú na deťoch, ničia životy a sny, nevinné duše zabijú v zárodku, namiesto toho, aby ich podporovali, učili snívať a lietať v oblakoch.
Tina je sedemnásťročné dievča, akých sú v rodinách tisíce, hoci sa navonok tvári, že sa nič nedeje, po nociach trpí, nezmierená s chorobnou láskou vlastného otca, ktorý ju síce zahŕňa dostatkom a darmi, no berie si za to krutú daň. Jej vnútorný svet je plný hnusu a pocitu viny za niečo, čo nemohla ovplyvniť, dusí v sebe pocity, mlčí a snaží sa prežiť. Trpí nielen "pozornosťou" vlastného otca, ale aj slepotou matky, ktorá nevidí, možno ani nechce vidieť… a Tinino správanie pripisuje puberte. Časté úteky z domu ku kamarátke Simone a jej starej mame ju aspoň na chvíľu odbremenia od neustáleho citového napätia. Jedného dňa sa jej však do cesty pripletie hudobník Marek, ktorému sa zapáči. Neustále odmietanie ho na jednej strane odrádza, no na druhej priťahuje a Marek postupne rozmotáva klbko tajomstiev a lží, a zároveň získava si Tinino zmučené srdce.
Mirka Varáčková si vybrala ťažkú tému, no s umením sebe vlastným to zvládla bravúrne. Vžila sa do duše dievčaťa, previedla čitateľa jej snami a túžbami, jej sebaobviňovaní a nenávisťou k otcovi, ukázala vnútorný svet týraného dieťaťa a to spôsobom, ktorý by mal byť mementom. S poslednými stránkami knihy však ukázala, že nádej je tu vždy a vždy sa nájde niekto, kto podá pomocnu ruku, len ju treba prijať…
Citáty:
xxx
"Nezletí z neba anjel strážny a neochráni ma, ani na dvere nášho domu nezabúcha princ so šabľou a neprinesie spásu. Už som na také veci neverila. Ak si nevšimla moje trápenie a bolesť mama, tak kto potom?Kto iný by mal? Prehovoriť o tom s niekým som však nedokázala, musela by som sa prepadnúť od hanby, keby som mala priznať, že ma zneužíva vlastný otec. Veď ak som sa zato hnusila sama sebe, akoby som mohla chcieť, aby averzia voči mne neovládla aj ostatných?
Nuž som len hlúpo trpela a umárala sa."
xxx
"Už som vedela, že život môže byť krásny a hnusný a zábavný a ubíjajúci a jediný rozdiel v tom, ako ho budeme vnímať, dokážu urobiť…
…tri kroky"
xxx
Keď som si prvý raz prečítala prológ tejto knihy, povedala som si…- pri všetkej úcte, toto prečítať nezvládnem, no keď som ju už vzala do ruky a začala čítať… neprestala som, hoci mi naskakovala husia koža a dusilo ma v krku. A aj o tom tie knihy sú, o emóciach, schopnosti zasiahnuť vás a vojsť pod kožu, zapamätať si ich… A knihu Tri kroky do pekla si už budem pamätať navždy. Ďakujem.
Pozrite si Trailer ku knihe:
Úryvok:
Chvíľu ma len tak objímal. Nežne, no zároveň majetnícky. Do každého dotyku dával kus svojej zvrátenej lásky, o ktorej ma tak často presviedčal. Občas som si želala, aby svet zamrzol a vytratil sa z neho všetok cit. Neexistovala by láska, neha, smútok, bolesť, žiaľ… a predovšetkým by ľudia nikdy nemali možnosť spoznať túžbu. A nespoznal by ju ani on! Vymizli by i najdrobnejšie zárodky potreby páchať násilie, hoci skryté pod maskou nežnosti.
Otec si ku mne ľahol a vtisol sa mi pod
Mala som chuť kričať o pomoc, zavolať na mamu, kopnúť ho, udrieť, napľuť mu do tváre… Neurobila som nič. Nemala som silu. Ako vždy! Celé moje vnútro sa vzpieralo, údy však zostávali meravé a nehybné. Bola som paralyzovaná až neznesiteľným hnusom a bezmocnosťou, ktoré mi pulzovali v žilách ako žeravý jed.
Otec sa ku mne pritisol a nenáhlivo si vychutnával bozk za bozkom, ktorými ma posieval. Líce, brada, krk… Nič nezostalo nezasiahnuté jeho perami. Zanechával na mne svoj pach a sliny, z ktorých mi skrúcalo žalúdok. Medzitým sa mi rukou votrel pod tričko a pevne mi stisol prsník.
Práve v tej chvíli som chcela zomrieť. Nečakať na to, kým do mňa opäť vnikne. Zavrieť oči, vydýchnuť a uletieť preč.
