Catherine Coulter
Večerná hviezda
Vydal Slovenský spisovateľ 2009
anotácia:
Romantický ľúbostný román populárnej americkej autorky. Keď sa mladučká Giana Van Clevová zaľúbi do cynického lovca vena, jej matka Aurora súhlasí so svadbou iba pod podmienkou, že sa predtým u strýka v Ríme oboznámi so životom vydatej ženy. Strýko sa však rozhodne „vzdelať“ neter oveľa dôkladnejšie, než si Aurora predstavovala…
Recenzia:
úryvok z knihy:
Thomas Hardesty zastal vo dverách a díval sa, ako Aurora vstáva od stola. Aj v nemilosrdnom dennom svetle bola krásna, bez vrások a bez šedín v čiernych vlasoch.
„Tvoj odkaz znel súrne, drahá. Obával som sa, že si ochorela.“ Usmial sa. „Ale si krásna ako vždy, takže zdravie máš zrejme v poriadku.“ Za tých dvanásť rokov, čo som jej obchodným spoločníkom, pomyslel si, sa táto žena sotva zmenila. Len škoda, že sa nemieni znovu vydať. Nechcela sa vydať ani zaňho, hoci jej krásu obdivoval rovnako ako jej majetok. Keď mu povedala, že chce zaujať vo firme miesto po nebohom manželovi, skoro zamdlel. No rýchlo si zvykol, že na jej úsudok sa môže spoliehať. Teraz k nej podišiel a srdečne prijal podávanú ruku.
„Krásna? To sotva. Ale nie som chorá, Thomas. Ďakujem, že si prišiel tak rýchlo.“ Aurora sa na chvíľu odvrátila. „Ide o Gianu. To naivné dieťa si vzalo do hlavy, že je zamilované.“
„Skôr mladá dáma, drahá Aurora. Giana je iste tvojím verným obrazom z čias, keď si mala toľko rokov ako ona.“
„A ty pochybuješ, že som niekedy bola dieťaťom.“
Thomas si ju prvý raz všimol ako mlčanlivú mladú manželku Mortona Van Cleva, prekrásnu žienku, žiarlivo stráženú, ktorú vídal len občas. A spomenul si aj na rad mileniek, ktoré Morton Van Cleve striedal a ani sa len neobťažoval byť pri tom diskrétny.
„Aurora,“ uškrnul sa, „takú nezdvorilosť by si odo mňa hádam nečakala? Nie, nemusíš odpovedať. Ale zato povedz, kto je ten džentlmen, za ktorého sa Giana túži vydať.“
„Viem len, že džentlmen je aspoň rodom. Volá sa Randall Bennett a jeho starý otec je vikomt Gilroy. Predpokladám, že je atraktívny, aspoň podľa slov mojej dcéry.“
„Chceš zistiť viac?“
Aurora sa prvý raz usmiala. „Až pridobre mi čítaš myšlienky, Thomas. Áno, chcem o ňom vedieť všetko. Zajtra by sem mal prísť na večeru. Kým sa s ním zoznámim, rada by som o ňom vedela viac ako len meno a skutočnosť, že sa s mojou dcérou potajomky stretával vo Švajčiarsku aj tu.“
Thomas ticho hvizdol. „Giana je veľmi mladá,“ povedal. „A veľmi neskúsená.“
„A veľmi pojašená a romantická.“
„To je u mladých dám jej veku a postavenia bežné. Nerob si starosti, drahá. Ešte uvidíme. Prídeš zajtra do firmy?“
„Samozrejme,“ prikývla Aurora. „Ďakujem, Thomas.“
„Už sa netráp. Zistím aj meno pestúnky, ktorá dotyčného džentlmena prebaľovala. Mimochodom, videla si predbežný odhad železničných akcií?“
„Pozrela som sa naň, ale nedarilo sa mi sústrediť. Onedlho sa vráti Drew. Určite ma prinúti do práce.“
„Máš aspoň to šťastie, že Giana sa nezamilovala do tvojho sekretára.“
„Drewa pokladá za menejcenného, pretože nosí okuliare a nezvŕta sa celé hodiny pred zrkadlom,“ uškrnula sa. „A, samozrejme, podľa nej Drew nie je chlap, lebo prijíma rozkazy od ženy.“
„Načo ten sarkazmus, Aurora? Upokoj sa konečne. Giana nie je prvá zamilovaná sedemnástka. Idem teda, ak mám vyňúrať všetky temné tajomstvá Randalla Bennetta.“
„Len dúfam, že ich má dosť.“
Giana nepokojne kráčala po chodníku na južnom konci Hyde Parku. Poslala Randallovi nástojčivú žiadosť o stretnutie a on meškal.
„Keď toľko pochoduješ, prederieš si črievičky,“ ozval sa zrazu za ňou.
Od ľaku sa mykla. „Ach, Randall, vystrašil si ma.“ Zvrtla sa, srdce jej tĺklo ako divé a do tváre sa jej nahrnula krv. „Bála som sa, že neprídeš.“
„Môj milovaný hlupáčik,“ zapriadol a zdvihol k perám jej ruku v rukavičke. Pridržal ju tam dlhšie ako obyčajne a uspokojilo ho, že sa rozochvela.
„O čo teda ide, láska? Z tvojho odkazu som nič nevylúštil.“
„Mama sa chce s tebou stretnúť, Randall. Zajtra večer.“
Široké čelo sa mu ustarostene stiahlo a pustil jej ruku. V úsmeve sa mu objavila ľútosť, v hlase neistota. „Si presvedčená, že to naozaj chce, Giana? Nehnevá sa?“
„Nie,“ povedala po chvíli. „Nehnevá. Ale je sklamaná.“ Keď na ňu spýtavo pozrel, takmer ospravedlňujúco dodala: „Chcela, aby som šla v jej stopách, naučila sa všetko o našom podnikaní a pracovala.“
Randall zaklonil peknú plavú hlavu a od srdca sa rozosmial. „To je ale predstava, Bože dobrý, že by moja malá Giana robila mužskú prácu!“
„Presne to som jej povedala,“ rýchlo prikývla Giana, no na okamih predsa len pocítila vzdor. Nie je predsa hlúpa. Ale usmiala sa, lebo vedela, že Randall ju nechcel raniť. „Dívala som sa na jej stôl. Samé papiere, zmluvy, opcie. Odkedy som doma, o inom nehovorí.“
„Ty nie si ako tvoja matka,“ povedal Randall. „Iste dosiahla viac ako mnohí muži v jej postavení, ale musela obetovať ženskú jemnosť. Ktorý muž by chcel takú ženu chrániť a milovať, tak ako chcem ja chrániť a milovať teba?“
Georgiana sa rozosmiala a Randalla to popudilo. „Randall, ty si moju mamu ešte nevidel!“
Podarilo sa mu utajiť mrzutosť. „Máš pravdu, láska moja. Ale viem, že povýšila obchod nad rodinu a domácnosť. Ty si iná, miláčik. Tam, kde ona túži dobývať, ty túžiš milovať. Chceš byť dobrou manželkou a matkou. A za to si ťa vážim. Vážim si ťa nad všetky ostatné.“
Jej pekné oči sa zaligotali, lebo ju potešil. Presne, ako plánoval. „A súhlasí tvoja matka s naším sobášom?“
„To ešte nie, ale povedala som jej, že si ťa chcem v júni vziať. Zajtra večer ju musíš presvedčiť, že budeš dokonalým zaťom.“
Randall sa usmial. Bol to ľahulinký pohyb mimických svalov, ktorý mal očakávaný účinok. Len sa usmial, pretože to dievča, také krásne a zaľúbené, ešte nepobozkal. Vedel, že na všetko príde čas.
„Giana,“ napoly zašepkal a napoly zastonal. Zľahka jej prešiel perami po perách. Od prekvapenia sa mykla a tiež ho pobozkala. Rýchlo sa od nej vzdialil a v duchu si vychutnával, ako sklamane naňho pozrela. Mocná Aurora Van Clevová jeho šarmu možno odolá, ale Georgiana určite nie. V najhoršom prípade ju presvedčí, aby s ním ušla.
„Budeš mi dokonalou manželkou, milá moja. Už musím ísť, nechcem, aby vietor doniesol k ušiam tvojej matky nepekné klebety.“
„Iste, Randall.“ Po prvom dotyku mužských pier na ústach jej prudko bilo srdce. Stála a dívala sa, ako sebavedome kráča preč. Obliala ju vlna hrdosti na jeho mužnú postavu. Giana sa veselo obrátila a pohľadom našla svoju komornú Daisy.
„Taký krásny džentlmen, slečna Giana. A taký zdvorilý a galantný!“
„Áno,“ vzdychla Giana. Tešilo ju, že s ňou konečne niekto súhlasí. „Myslím, že je dokonalý, však?“
„Ale pravdaže, slečna,“ prikyvovala Daisy, hoci sa jej nezdalo vhodné, aby sa ten pekný pán stretával s mladučkou slečnou bez vedomia jej matky. No čo už, povedala si. Určite má počestné úmysly. A ako mu len žiarili oči! Radosť pozrieť.
