Tracy Anne Warrenová je americká spisovateľka, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie autorky historických romancí na svete. Už jej prvý román The Husband Trap získal množstvo ocenení a doteraz má úspech u čitateľov i kritiky.
Teraz je tu novinka Neslušný návrh – skvostná romanca z regentského Anglicka.
Lord Leo Byron sa v poslednom čase nudí, a tak potrebuje rozptýlenie, najlepšie v podobe krásnej ženy. Keď prvý raz zazrie lady Thaliu Lennoxovú, ktorej meno sa spája so škandálnym rozvodom, zaumieni si, že s ňou nadviaže dôverný vzťah. No aj keď sa snaží zo všetkých síl, temperamentná mladá žena oňho očividne nemá záujem…
Po Thalii Lennoxovej teraz túži ešte väčšmi ako predtým. Zovrelo mu žalúdok. Vyhlásila, že medzi nimi nikdy nebude dôverný vzťah, ale on sa už dávno naučil, že nikdy netreba vravieť „nikdy“, lebo osud má vo zvyku obrátiť človeku život naruby.
„Dnes ma síce odmietla, ale naše cesty sa opäť skrížia. A keď sa tak stane…“
Thalia Lennoxová bola kedysi miláčikom spoločnosti, no teraz žije na jej okraji. Bývalý manžel Gordon jej zničil povesť a ona sa zaprisahala, že sa už s nikým nezblíži.
Vlastne mala veľké šťastie, že napriek finančným problémom mohla bývať v jednej z lepších londýnskych štvrtí. Keby nebolo neveľkého dedičstva po starej mame z matkinej strany, ktoré zahŕňalo zariadený mestský dom a dosť peňazí na jeho údržbu, nezostalo by jej nič. Bola nekonečne vďačná, že práve toto dedičstvo nejakým zázrakom nebolo zahrnuté do jej predmanželskej zmluvy…
Odvážne pokusy Lea Byrona získať si jej priazeň však jej rozhodnutie naštrbia a ona prvý raz v živote uvažuje, či nemá zariskovať a vpustiť toho príťažlivého naničhodníka nielen do svojho života, ale aj do svojej postele…
Zachvela sa a privrela oči. Naozaj bol neobyčajne príťažlivý a prekvapujúco očarujúci, prinajmenšom kým pred ňou nepredniesol svoj neslušný návrh.
Neslušný návrh je autentický historický príbeh, v ktorom sa autorka pridŕža faktov, čím zvyšuje jeho uveriteľnosť.
Niekedy nám nie je dopriate. Existuje veľa prekážok, kvôli ktorým sa možno nezblížime, bočíme od seba, nedáme tomu druhému šancu… Láske však treba dať vždy šancu. Mať otvorené srdce môže byť nebezpečné, no väčšinou prinesie viac príjemných pocitov ako tých nepríjemných.
Začítajte sa do romance Neslušný návrh:
Londýn, Anglicko
október 1817
„Tento večierok je nudnejší ako nedeľná omša,“ posťažoval sa s povzdychom lord Leopold Byron.
Stál pri kozube, lakťom sa nenútene opieral o rímsu a premeriaval si ostatných hostí. Nie prvý raz uvažoval, prečo sa dnes vôbec obťažoval prísť. Jedinú zábavu predstavoval alkohol, no popíjať mohol predsa kdekoľvek. Aspoňže šampanské je znesiteľné, pomyslel si. Trocha sa rozveselil a odpil si z vysokého krištáľového pohára.
Pri kozube stál aj jeho brat lord Lawrence Byron. Keďže boli jednovaječné dvojčatá, Leo predpokladal, že je na nich pekný pohľad. Obaja mali na sebe večerné nohavice z čierneho hodvábu, čierne sako, vestu, naškrobenú bielu košeľu a kravatu.
Lawrence naňho pozrel a zdvihol tmavé obočie. Zlatistohnedé vlasy mu siahali až po bradu. Aj Leo mal vo zvyku nosiť trocha dlhšie vlasy. „Buď rád, že nesedíš v kostole,“ prehodil.
„Keby som tam sedel, aspoň by som si trocha pospal. Ešteže dokážem zadriemať aj s otvorenými očami. Farára tým zakaždým oklamem. Postojačky je to však náročnejšie.“
„Ja zvládnem aj to, najmä ak sa môžem šikovne oprieť o stenu. Ibaže keď som to skúšal naposledy, začal som chrápať. Prateta Augusta ma prichytila a dala mi poza uši.“
Leo sa súcitne zachichotal. „Hoci jej už ťahá na osemdesiatku, vie sa ešte poriadne zahnať.“
Lawrence prikývol. „Stavím sa, že aj slávny Tom Cribb by sa pred ňou triasol od strachu.“
Obaja muži sa chvíľu zabávali na predstave, ako sa ich hrôzostrašná prateta postaví jednému z najnebezpečnejších anglických boxerov.
„Nemôžeš očakávať, že v Londýne bude o tomto čase ktovieaká zábava,“ povedal Lawrence. „Väčšina vyššej spoločnosti sa momentálne zdržiava vo svojich vidieckych sídlach. Nechápem, prečo si ešte niekoľko týždňov nezostal s ostatnými v Braebourne.“
„Ako som mohol? Mal som dovoliť, aby si sa potĺkal po meste celkom sám? Viem, že si si vzal do hlavy, že nejako využiješ štúdium práva, ale prísť do Londýna, aby si si mohol založiť vlastnú právnickú kanceláriu, je spoločensky neprijateľné dokonca aj pre teba.“
Lawrence sa krivo usmial. „Aspoň jeden z nás si cení svoje vzdelanie. Právo mám rád. Fascinuje ma. A možno by som ti mal pripomenúť, že si ho vyštudoval rovnako ako ja.“
„Hoci mám právnický titul, ešte to neznamená, že chcem stráviť zvyšok života v týchto vodách. Vieš, že som ho vyštudoval len preto, lebo som nezniesol nič iné. Kariéra v armáde ma po vojne ktovieako neláka. A čo sa týka teológie…“ Stíchol a teatrálne sa striasol. „Dokonca ani mama si ma nevie predstaviť v kňazskom rúchu s Bibliou pod pazuchou.“
Lawrence sa zasmial. „Nikto si ťa nevie predstaviť v kňazskom rúchu s Bibliou pod pazuchou. Bola by to priam svätokrádež.“
„Máš pravdu,“ prisvedčil Leo. „Radšej budem viesť život džentlmena, ako sa na vojvodovho syna patrí. A vďaka dobrým finančným radám nášho neoceniteľného švagra Adama a Jackovho známeho Pendragona si to môžem dovoliť, hoci som piaty zo šiestich synov.“
„Si len o dve minúty starší,“ pripomenul mu brat. „Vždy som uvažoval, či nás pestúnka v kolískach náhodou nevymenila a či nie som v skutočnosti starší ja.“
„Nie je to veľmi pravdepodobné, keďže práve v mojej hlave sa zrodila väčšina našich najodvážnejších plánov.“
„V tvojej hlave, čo? Uznávam, že máš dar od Boha vymýšľať rôzne bláznovstvá, v čom sa ti vyrovná len málokto, ale nemal by si zabúdať, komu sa vždy podarí vytiahnuť nás z kaše, keď sa do niečoho zapletieme.“
„Naozaj máš talent šikovne prekrútiť pravdu.“ Leo si znova odpil zo šampanského. „Čo ma privádza naspäť k tvojej nezmyselnej kariére. Rovnako ako ja si úspešne investoval s Pendragonom, takže viem, že peniaze nepotrebuješ. Tak prečo chceš pracovať? Dobre vieš, že nie je vhodné, aby sa džentlmen venoval obchodom.“
„Nejde o obchody. Právnická profesia je dostatočne úctyhodná.“ Lawrence sa pohrával s retiazkou na vreckových hodinkách. Leo vedel, že tým dáva najavo obranný postoj. „Ale aspoň sa nebudem nudiť. Na rozdiel od teba.“
Leo prevrátil oči. „Božechráň. Nabudúce ma začneš nahovárať, aby som sa k tebe pridal a zavesil si menovku vedľa tvojej. Alebo aby som sa začal zaujímať o nejaký problém a uchádzal sa o miesto v parlamente. Viem si to živo predstaviť: ctihodný lord Leopold, zástupca Gloucestra.“ S úsmevom pokrútil hlavou nad tou absurdnou predstavou.
Brat sa však neusmial. „Možno by ti to prospelo. Už máš dvadsaťpäť rokov. Nebolo by zlé, keby si sa sústredil na niečo užitočné.“
„Jediné, na čo sa chcem sústrediť, je ďalší pohár vína.“ Leo do seba hodil zvyšok šampanského. „A ešte na poriadnu zábavu.“
„Máš na mysli novú ženu? Asi si sa nemal tak skoro rozísť s tou peknou opernou tanečnicou, s ktorou si sa stretával cez leto. Bola naozaj chutnučká.“
Leo sa zamračil. „Ech, bola celkom pekná a nepochybne aj vrtká, ale po niekoľkých týždňoch jej príťažlivosť vyprchala.
Okrem chvíľ strávených v posteli sme nemali vôbec nič spoločné. Najradšej sa zhovárala o šatách, šperkoch a najnovších ľúbostných pletkách v zákulisí v Covent Garden. Zašlo to až tak ďaleko, že som si začal vymýšľať výhovorky, prečo ju nemôžem navštíviť.“
Na chvíľu sa odmlčal a prstami poklopkal po rímse. „Keď začala naznačovať, že by chcela prestať s tancom, aby som ju mohol vziať na výlet do Európy, vedel som, že stačilo. Netúžil som tráviť celé týždne v jej spoločnosti. Radšej by som sa dal v okovách viesť po meste, len aby som nemusel trpieť toľkú nudu.“
Lawrence sa zachichotal. „Netušil som, že situácia bola až taká zlá.“
„Lebo si sa sústredil na svoje romániky.“ Leo pomaly prevracal prázdny pohár v prstoch. „Keby som si chcel nájsť inú milenku, musela by byť výnimočná. Jedinečná. Taká, ktorej by ostatní muži zniesli aj modré z neba. Napríklad…“
Vtom jeho pohľad upútala žena na druhom konci miestnosti.
Vlasy tmavé ako noc mala vyčesané do jednoduchého elegantného uzla, zvýrazňujúceho jej krehký smotanovobiely krk ozdobený obyčajnou zlatou retiazkou s medailónom, ktorý jej spočíval na prsiach ako verný milenec. Na sebe mala hodvábnu večernú róbu s prekvapujúco decentným výstrihom, no šaty zdôrazňovali krivky jej pekne tvarovaného tela. Výrazný smaragdovozelený odtieň naznačoval, že v sebe skrýva zmyselnosť a pôvab.
Pravdaže vedel, kto je to. Hovorilo sa, že sa tu dnes možno objaví. Nebol to nikto iný ako neslávne známa lady Thalia Lennoxová.
Pred šiestimi rokmi sa okolo nej strhol obrovský škandál, ktorý jej nadobro pokazil povesť. Hoci bol Leo vtedy ešte mladý a užíval si prvé roky v spoločnosti, ani jemu neunikol veľký rozruch, ktorý spôsobila.
Klebety sa začali šíriť po zverejnení jej mileneckého vzťahu a pokračovali aj počas rozvodového konania. Ľudia z vyššej spoločnosti sa takmer nikdy nerozvádzali, lebo išlo o veľmi náročný proces, ktorý si vyžadoval tri súdne procesy a zákon prijatý v parlamente. Podvedený manžel lord Kemp ju však predsa len zažaloval a podarilo sa mu dosiahnuť rozviazanie manželského zväzku.
Škandál dodnes vrhal tieň na meno lorda Kempa, no Thalia bola po rozvode doslova vylúčená zo spoločnosti. Kedysi obľúbenú debutantku teraz málokto považoval za úctyhodnú ženu. Na večierky ju pozývali len tí, čo mali sami pošramotenú povesť, alebo im skrátka nezáležalo na tom, čo si o nich kto pomyslí. Prinajmenšom to tvrdili tí, ktorí naďalej šírili klebety o jej údajných výčinoch.
Dnešný večierok zorganizoval markíz, ktorý sa rozišiel s manželkou, otvorene žil so svojou milenkou a názory druhých ľudí mu boli celkom určite ukradnuté.
Úprimne povedané, práve hostiteľ bol jedným z dôvodov, prečo Leo prišiel na dnešný večierok. Predpokladal totiž, že bude oveľa divokejší a zábavnejší ako doteraz. No keď zistil, že medzi hosťami sa naozaj objavila Thalia Lennoxová, znova v ňom ožila nádej, že zábava sa predsa len rozprúdi.
„Čo si chcel povedať? Napríklad kto?“ opýtal sa Lawrence. Nadväzoval na vetu, ktorú jeho brat nedokončil.
„Ona.“ Leo odložil pohár.
Lawrence sa zadíval na druhý koniec miestnosti. „Božemôj, hádam len neuvažuješ nad tým, čo si myslím?“
„A čo si myslíš?“ opýtal sa, nespúšťajúc zrak z Thalie. Práve sa zhovárala s postarším zvrhlíkom, ktorý zjavne nedokázal odtrhnúť zrak od jej naozaj krásneho poprsia.
„Rozprávali sme sa o ženách, a ak sa nemýlim, tamto stojí škandalózna lady K. Ak čo len uvažuješ nad tým, že by si si s ňou mohol začať, asi si sa zbláznil.“
„Prečo? Je nádherná. Jedna z najpríťažlivejších žien, aké som kedy videl. A tuším používa svoje dievčenské meno Lennoxová.“ „Nech je, ako chce, mužov využíva ako hračky, ktoré jednoducho odhodí, keď sa ich nabaží. A to ani nespomínam, že je od teba o niekoľko rokov staršia.“
Leo sa nedokázal ubrániť úsmevu. Obrátil sa k bratovi. „Len sa na ňu pozri. Určite nie je odo mňa oveľa staršia, hoci už bola vydatá a je rozvedená. A keby ma chcela využiť ako hračku, tešil by som sa, ako sa so mnou bude hrať. Kedykoľvek a kdekoľvek.“
Lawrence pokrútil hlavou. „Uznávam, že je veľmi pekná, a chápem, prečo ťa pokúša, ale nekomplikuj si život a radšej si nájdi ďalšiu opernú tanečnicu. Alebo ešte lepšie, navštív nejaký vykričaný dom. Tam môžeš utíšiť svoj smäd bez toho, aby si napáchal trvalé škody.“
„Ech, ibaže to by nebola výzva,“ prehodil Leo. „Chcem ženu, ktorá sa nedá kúpiť za peniaze. Temperamentnú partnerku, ktorá vie, čo a ako.“
„Aj ty budeš vedieť, čo a ako, keď ťa raz kopne do zadku. Predpokladám, že na teba ani nepozrie.“
Leo zdvihol obočie. „A veru pozrie. Chceš sa staviť?“
Lawrence prižmúril oči. „Dobre teda. O desať libier.“
„O dvadsať. Desať mi nestojí za námahu.“
„Tak teda o dvadsať.“
Podali si ruky a spečatili stávku.
Lawrence odstúpil a prekrížil ruky na hrudi. „Do toho. Tak sa ukáž, Don Juan.“
Leo si oprášil rukáv saka a potiahol za lem, aby ho narovnal. „Keď ťa prestane baviť čakanie na mňa, vezmi si koč a odvez sa domov. Som presvedčený, že dnes v noci budem mať čo robiť aj bez teba.“
Po tých slovách sa vydal hľadať svoju korisť.
Nemala som sem vôbec chodiť, pomyslela si Thalia Lennoxová, keď sa nútila znášať chlipné pohľady lorda Teaksburyho. Odkedy sa dali do reči, zrejme jej ani raz nepozrel do očí.
Starý zvrhlík. Ako sa opovažuje civieť mi na prsia ako dákej pobehlici, čo sa ponúka na predaj? Na druhej strane, po šiestich rokoch podobne hrubého správania zo strany mužov by mala byť na také niečo zvyknutá.
Dámy z vyššej spoločnosti sa zasa väčšinou tvárili, akoby ani neexistovala — akoby bola dajaký neviditeľný duch, ktorý sa zatúlal medzi nich. Ešte horšie bolo, keď sa jej okázalo obracali chrbtom. Postupne si však zvykla aj na ich opovržlivosť. Teda aspoň sčasti.
Predsa však dúfala, že dnešný večer bude iný, keďže hostiteľ — markíz z Elmoru — takisto zakúsil osobnú bolesť a jeho priatelia pochádzali skôr z liberálnejších a tolerantnejších kruhov. No ešte aj tu v nej ľudia nevideli jej skutočné ja, ale len toho, koho chceli vidieť.
Za normálnych okolností podobné pozvánky na rôzne spoločenské podujatia odhadzovala. Navyše, v poslednom čase ich ani veľa nedostávala. Tušila však, že skutočný dôvod jej účasti na dnešnom večierku je veľmi jednoduchý.
Bola osamelá.
Obe jej priateľky, Jane Frostová aj Mathilda Cathcartová, ktoré pri nej stáli aj po rozvode, odišli na vidiek. Pozvali ju síce do svojich vidieckych sídel, no Thalia dobre vedela, že jej účasť na zvyčajných jesenných spoločenských podujatiach dostáva obe ženy do zložitej situácie. Okrem toho ani jeden z manželov neschvaľoval, že sa s ňou naďalej stretávajú, a tak sa ich priateľstvo obmedzovalo na občasnú spoločnú večeru v meste a písanie listov.
Áno, naozaj zostala celkom sama a pripadala si príšerne osamelá.
Koľká irónia, pomyslela si, najmä vzhľadom na nekonečný rad milencov, s ktorými sa vraj stýkala — prinajmenšom podľa klebetníc a škandalóznych správ, čo sa o nej ešte vždy šírili. Súdiac podľa článkov v novinách, človek by si myslel, že muži si doslova podávajú kľučku na dverách jej mestského sídla. Alebo bolo treba často olejovať iba dvere na jej spálni?
Milan Buno, literárny publicista
