„Čo myslíte, kedy dostanete páchateľa za mreže?“ spýtal sa ho reportér s červeným nosom pracujúci pre miestnu rozhlasovú stanicu.
„Asi dvadsať minút po tom, čo ho nájdeme,“ odvetil Bausen.
Hakan Nesser je svetovo známe meno. Už dlhé roky píše severské detektívky a hoci má 71 rokov, stále je v kurze. V slovenčine dlho jeho knihy nevychádzali, až predvlani prvá s názvom Sieť a teraz novinka Hrana.
Krimiromán Hrana
Opäť s komisárom Van Veeterenom, ktorý dovolenkuje. A zločin si ho nájde aj tam. V neďalekom pobrežnom mestečku Kaalbringen nájdu dvoch mužov brutálne zavraždených sekerou a miestne autority ho privolajú na pomoc. Vyšetrovanie komplikuje skutočnosť, že medzi obeťami neexistuje očividné spojenie. Svedkov je veľa a možno bol medzi nimi aj vrah…
Situácia sa vyhrotí, keď bez stopy zmizne Van Veeterenova kolegyňa – brilantná mladá detektívka. Pátranie po vrahovi sa stáva zároveň záchrannou misiou, v ktorej sa hrá o čas. Polícia musí konať rýchlo, kým si vrah vyhliadne novú obeť.
„V švédčine sa kniha volá Borgmann´s Punkt, v angličtine Borgmann´s Point. Borkmannov bod je veľmi dôležitý okamih v každom vyšetrovaní. A ak chcete zistiť, čo to je, budete si musieť prečítať knihu,“ odkazuje v špeciálnom videu pre slovenských čitateľov Hakan Nesser.
Čo je to Borkmannov bod?
Ide o bod zlomu pri riešení zločinov.
Každé vyšetrovanie dospeje v určitej chvíli do bodu, keď už netreba viac informácií. Vtedy vieme spravidla už dosť na to, aby sme prípad vyriešili len premýšľaním. V záujme každého dobrého vyšetrovateľa je naučiť sa rozpoznať, kedy sa v takom bode nachádza, respektíve kedy ho minul. Vo svojich memoároch Borkmann dokonca uvádza, že práve táto schopnosť, respektíve jej absencia, rozlišuje dobrého detektíva od zlého.
Zlý detektív celkom zbytočne pokračuje v zhromažďovaní informácií.
Ako je to s informáciami, ktoré prichádzajú po dosiahnutí tohto pomyselného bodu? Nuž: V najlepšom prípade na veci nič nemenia. Vo väčšine prípadov nenapáchajú veľa škôd. V najhoršom prípade sú skôr na príťaž. Zahmlievajú, ničia a spôsobujú komplikácie.
Vraha len ťažko odhalíte…
Hrana z vydavateľstva Ikar je vynikajúce severské krimi. Takmer ako partička šachu, v ktorej môže byť každý ťah posledný. Veeteren je dobrá postava – taký trošku cynický starý chlapík, ktorá má svojrázny zmysel pre humor, rád si vypije, miluje šach a jeho osobný život veru nie je vzorový.
Okrem Van Veeterena máme v príbehu ďalšie tri hlavné postavy: intendant Münster, inšpektorka Beata Moerková a náčelník miestnej polície Bausen.
Práve Beata Moerková je veľmi sympatická postava, ktorá sa veľa riadi ženským inštinktom a pekne dopĺňa mužskú časť. Čitateľsky zaujmú najmä iskrivé dialógy, ktorým neraz nechýba humor. Tiež úvahy komisára Van Veeterena, vzťah s názorovo spriazneným vyšetrovateľom a napokon aj samotný jazyk, štýl písania, literárna stránka jeho príbehu.
Táto séria a celkovo Hakanove knihy zbierali v Škandinávii jedno ocenenie za druhým a sú to skôr príbehy o ľuďoch, ich osudoch, o ich vnútornom svete na pozadí detektívneho vyšetrovania.
Nečakajte nejakú brutalitu, ani mrazivé napätie, ale skôr atmosféru a pekne zamotaný príbeh, v ktorom asi len ťažko budete hádať skutočného vraha. V Hrane budete cítiť more, dážď…
Milan Buno, knižný publicista