Sabrina Jeffries
Výtečník v jejím loži
Domino, 2013
Jediná karetní hra nám muže obrátit život naruby… Jarret Sharpe by si nejraději vydělával na živobytí karbanem. Protože ale poslední dobou spíše prohrává a navíc čelí babiččinu ultimátu, že se musí do roka oženit, rozhodne se jednat. Přece se neožení z donucení! Slíbí proto, že povede rodinný pivovar, když babička svou hrozbu vydědění zruší.
Ani jako pivovarník ovšem nepřestane být hazardním hráčem. Pozná to ve chvíli, kdy za ním přijde půvabná Annabel Laková a předloží mu lákavou nabídku: zahrají si spolu karty. Pokud vyhraje on, je ochotna strávit s ním noc. Pokud vyhraje ona, Jarret pomůže zachránit pivovar jejího bratra před krachem. Copak mohl proslulý karbaník tušit, že ho ta dáma obehraje?
Jarret musí dostát slibu gentlemana, a tak se s Annabel vydává na cestu. Čím více ji poznává, tím silněji cítí, že by s ní chtěl spojit svůj život, oženit se a mít děti. Není to ovšem snadné: rád by si zároveň uchoval nezávislost a bojí se zklamání. Annabel se vztahu s Jarretem obává také, i když ze zcela jiného důvodu: už léta střeží tajemství, které jí brání v lásce. Podaří se jim zbavit předsudků a černých můr minulosti, aby mohli dát průchod citům?
S diablom v posteli
Po Záhadnej snúbenici prichádza Sabrina Jeffriesová s ďalším príbehom o súrodencoch Sharpovcoch, nespútaných šľachticoch zo Stonevillu. Lord Jarret súhlasí s návrhom starej mamy, aby viedol pivovar namiesto nej, a dokonca je ochotný vzdať sa hazardu, ak ona odvolá ultimátum, podľa ktorého sa mal do roka oženiť. Hráčska vášeň sa v ňom však znova prebudí, keď mu krásna a bystrá Annabel Lakeová ponúkne stávku: ak nad ním vyhrá v kartách, Jarret jej pomôže zachrániť upadajúci rodinný pivovar; ak prehrá, strávi s ním noc…
Druhý diel série o súrodencoch Sharpovcoch pokračuje príbehom o Jarretovi, hazardnom hráčovi, ktorý sa chce silou-mocou vzoprieť babičke a donútiť ju ustúpiť od vyhlásenia, že sa všetci piati musia do roka oženiť či vydať, inak prídu o dedičstvo. Príležitosť sa naskytne, keď sa stará pani pod vplyvom choroby musí odobrať na lôžko a chod rodinného pivovaru zverí do rúk Jarretovi. Jeho "pobyt" vo funkcii má trvať rok, avšak Jarret si vydobyje, že ho babička zbaví povinnosti dodržať jej podivnú podmienku… Miestami to však vyzerá tak, že práve to Hattie chcela dosiahnuť a celé je to len jej dalšia hra 
hoci je stará pani manipulatívna a panovačná, musíte ju ako postavu milovať. Veď nebyť jej, ani najstarší zo súrodencov – Oliver – by nenašiel svoje šťastie s Marie v prvom dieli pod názvom Pravda o markýzi S. (v slovenčine Záhadná snúbenica).
A čo ženská hlavná postava? Bystrá, odhodlaná a pracovitá Annabel je rozhodnutá zachrániť rodinný podnik a osloví Jarreta, aby jej pomohol s distribúciou ich rodinného piva. Začína sa prekáranie, sľuby, vzájomné spoznávanie a odhaľovanie skrytých tajomstiev… Pretože jedno skutočne veľké skrýva i Annabel a keby sa dostalo na verejnosť, všetko by bolo stratené… V Jarretovi spočiatku vidí presne takého človeka, ako sa prezentuje na verejnosti – ľahtikár, pôžitkár a hazardný hráč, ktorý vôbec netuší, čo je to česť… Preto ju ani veľmi neprekvapí, ked sa celý jej osud ocitne v kartovej hre… a v prípade prehry má byť Jarretovou výhrou práve ona! To však Jarret netuší, že Annabel nečakane zvíťazí a pripraví mu nejednu krušnú chvíľu 
Sabrina Jeffries ani touto knihou nesklamala a potvrdzuje, že jej romantická duša píše jedny z najlepších romancí Navyše, aj v tomto dieli sa postupne, kúsok po kúsku odhaľuje záhada okolo úmrtia rodičov Sharpovcov a na obzore sa objaví aj prvý podozrivý!!! Vo väčšej miere sa má tento motív rozpracovať v treťom dieli, v ktorom bude hrať prím Minerva, autorka obľúbených románov, a právnik Masters. Ich románik bol naznačený už v tejto knihe a ja sa už teraz teším, ako sa to medzi nimi vyvinie
Spracoval Marek Zákopčan
Za poskytnutie recenzného výtlačku dakujeme vydavateľstvu Domino 
PS: Kniha vyšla aj v slovenskom preklade pod názvom S diablom v posteli, za cecenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Úryvok:
Pivovar Plumtreeovcov vôbec nebol taký, ako si Annabel Lakeová predstavovala. Pivovary v ich meste, v Burtone, boli malé a útulné, voňal tam chmeľ a pražiaci sa jačmeň. V pivovare Plumtreeovcov páchlo uhlie horiace v obrovskom parnom kotle, na ktorý práve upierala zrak. Poháňal dlhé vidly, čo sa nehlučne pohybovali a miešali v slad v kotloch vysokých takmer štyri metre. Pivovar Lakeovcov patriaci jej bratovi taký kotol nemal. Možno keby ho mal…
Nie, nie. Vybavenie nebolo skutočnou príčinou momentálnej krízy pivovaru Lakeovcov. Na vine bolo Hughovo pitie.
„Hej, vy tam, čo tu robíte?“ opýtal sa jej robotník so širokými plecami, ktorý práve nakladal sudy na vagón.
Opatrne zdvihla škatuľu, aby nepoškodila obsah. „Hľadám pani Hester Plumtreeovú.“
„Tadiaľ.“ Muž ukázal na schodisko vedúce na galériu na poschodí.
Keď Annabel vyšla nahor, zvedavo sa poobzerala. Takáto budova bola snom každého výrobcu piva. Železné dlážky a tehlové steny odolné proti ohňu, lesklé medené kotly siahajúce do výšky prvého poschodia. Koľko chmeľu sa do nich asi zmestí?
Annabel so švagrinou Sissy a Geordie prišli do Londýna v ten deň popoludní. Už stihla v hostinci ochutnať pivo, čo uvarili Plumtreeovci. Musela uznať, že je chutné, takmer mohlo súperiť s jej vlastným receptom.
Po tvári jej preletel úsmev.
Podarilo sa jej nejako otvoriť dvere na konci schodiska a akoby vošla do iného sveta. Tento pivovar jasne viedla žena. Predsieň pred kanceláriou bola zariadená modernými kreslami, stoličkami z orechového dreva a hrubými rohožami. Annabel si nevedela predstaviť, že by sa o takéto maličkosti postaral muž.
Pri stole uprostred predsiene sedel svetlovlasý úradník, ktorý si ani nevšimol, že vošla. Podišla k stolu, ale on ďalej vyrezával z novín články žiletkou, presne podľa čiar, čo si predtým nakreslil.
Annabel si odkašľala.
Muž vyskočil tak prudko, že skoro prevrátil stoličku. „Kto… čo…“ Keď si ju lepšie obzrel, široko sa usmial. „S čím vám pomôžem?“
„Prepáčte, nechcela som vás vyľakať. Volám sa Annabel Lakeová. Rada by som navštívila pani Hester Plumtreeovú, ak smiem.“
Úradníkovi sa na tvári zračili obavy. „Moja drahá, s tým vám nepomôžem. Nedá sa to zariadiť.“
„Ako to?“ Annabel vytušila úskok. Za úradníkom boli ešte jedny dvere. Určite vedú do pracovne pani Plumtreeovej, a keďže nepovedal, že odišla, určite je za nimi a vyhýba sa návštevám. „Počula som, že je tu každý deň od svitu do mrku.“
Úradník zažmurkal, jej veta ho očividne zaskočila. „No, áno… to je pravda, ale dnes nie. Musíte odísť. Nikto nesmie dnu. Nikto. Nechajte tu svoje meno a adresu, kde vás zastihneme, a keď bude pani Plumtreeová voľná…“
„Ako dlho to potrvá?“
„Odkiaľ to mám vedieť?“ Muž sa zatváril sa ešte vystrašenejšie. Žmolil si ruky a nervózne poškuľoval na dvere. Čudák.
Annabel zmiernila tón, aby sa trochu upokojil. „Prosím, je pre mňa veľmi dôležité, aby som sa s ňou stretla.“
„Nie, nie, nie… Nepôjde to. Vôbec. Nikto k nej nesmie. Ona… Chcem povedať… Radšej choďte preč!“ Obišiel stôl, aby ju vyprevadil.
Annabel nemerala toľkú cestu len preto, aby ju vyhodil dajaký čudný úradník. Skôr než stihol zareagovať, obehla stôl z opačnej strany a otvorila dvere do pracovne.
Za veľkým mahagónovým stolom určite nesedela starnúca žena. Sedel tam muž, dokonca mladý, asi rovesník alebo o niečo starší. Mal havranie vlasy a peknú tvár.
„Dopekla, kto ste?“ vyhŕkla.
Muž sa oprel v kresle a rozosmial sa. „To by som sa mal opýtať ja vás.“
Dovnútra vletel úradník a chytil ju za predlaktie. „Pane, prepáčte,“ ťahal ju von, „prepáčte, ale netušil som, že táto mladá dáma…“
„Pustite ju, Croft.“ Oči sa mu pobavene leskli. „Vyvediem ju sám.“
„Ale, pane, povedali ste, že nikto nesmie vedieť, že vaša stará mama…“
„Je to v poriadku. Poradím si.“
„Aha.“ Úradníkovi vystúpili na líca dva červené fľaky. „Samozrejme. Dobre. Ak si myslíte, že je to v poriadku…“
Muž sa zasmial. „Ak hryzie alebo mi podpáli stôl, Croft, budete prvý, koho zavolám.“
Croft ju konečne pustil. „Tak dobre, slečna. Porozprávajte sa s pánom, postará sa o vás.“ Potom vykĺzol z miestnosti a nechal ju osamote s mužom, ktorý mohol byť iba vnuk pani Plumtreeovej.
Bože. Annabel už počula o čudných Sharpovcoch od Sissy, tá nikdy neprepásla nijakú klebetu. Keď vstal, aby za ňou zatvoril dvere, trochu spanikárila, lebo si ju hneď premeral od hlavy po päty.
Škoda, že sa neobliekla trochu modernejšie, ale asi by ani to nepomohlo. Rodina Lakeovcov nemala peňazí nazvyš. Annabel by určite nemíňala úspory na handry, keď ich mohla ušetriť na dobrú školu pre Geordieho, pretože Sissy s Hughom si to nemohli dovoliť.
Ktorý z neslávnych Sharpovcov to asi bude? Najmladší pochábeľ lord Gabriel, ktorého ľudia prezývali Anjel smrti, pre nebezpečnú jazdu na čiernom koni v čiernom odeve? Nie, on to nebude, tento má na sebe tmavomodrý kabátec a pod ním žltohnedú semišovú vestu.
Žeby to bol najstarší – notoricky známy naničhodník? Ani ten to nebude – Sissy dnes ráno spomínala, že kdesi čítala, vraj markíz zo Stoneville je na svadobnej ceste v Amerike.
Zostáva len stredný vnuk pani Plumtreeovej, na meno si nespomínala. Je vraj hazardný hráč a pravdepodobne o nič lepší od svojich bratov. No je pekný ako Michelangelov Dávid a určite priťahuje ženy. A tie záhadné oči – akoby pri každom uhle dopadu svetla menili farbu zo zvláštnej modrej na zelenú. Takí pekní muži rýchlo zistia, že môžu ťažiť zo svojho výzoru, kedykoľvek si zmyslia. Preto sú naničhodníci.
„Musíte prepáčiť pánu Croftovi,“ povedal potichu muž a oprel sa o zaprataný stôl. „Stará mama ho naučila, aby plnil príkazy do body, pani…“
„Slečna,“ opravila ho automaticky. Keď vyceril zuby ako vlk, uvedomila si, že jej na chrbte naskočili zimomriavky. „Slečna Annabel Lakeová. Som tiež pivovarníčka, pán…“
„Jarret. Jarret Sharpe.“ Tvár mu stvrdla.
Nič nezvyčajné, pomyslela si cynicky. Muži, ktorí viedli pivovary, nemali v láske ženy pivovarníčky. Práve preto prišla za pani Plumtreeovou, tá by ju určite nevysmiala ani nevyhnala.
„Predpokladám, že si hľadáte miesto,“ pokračoval chladným hlasom. „Určite vás poslala stará mama.“
„Čože? Nie! Načo by ma posielala? Veď ju ani nepoznám.“
Skúmavo prižmúril oči. „Prepáčte. Pivovarníkov je dnes málo, a vy, slobodná, krásna…Predpokladal som, že je to jeden z trikov starej mamy.“
„Trikov?“
„Kašlite na to. Nie je to dôležité.“
„Prepáčte, pane, ale potrebujem sa rozprávať práve s pani Plumtreeovou…“
„To nepôjde, momentálne sa to nedá zariadiť.“
Annabel sa to slovo už prestávalo páčiť. „Vráti sa skoro?“
Keď jej v hlase zachytil úpenlivú nádej, tvár mu zmäkla. „Nejaký čas tu nebude. Do konca roka sa bude starať len o rodinné záležitosti.“
Do konca roka? Kým uplynie ten čas, veritelia rozoberú pivovar Lakeovcov na kusy.
Lord Sharpe určite postrehol jej nepokoj, pretože dodal: „Poverila ma zastupovaním, takže vám možno pomôžem.“
On? Čo si to jeho stará mama vymyslela, preboha? Ako mohla žena, ktorá viedla slávny pivovar, zveriť podnik do rúk takémuto fičúrovi?
Annabel si ho premerala a usilovala sa odhadnúť, nakoľko je zodpovedný. Na muža so sedavým zamestnaním mu kabátec a sako sedeli pridobre. Ktorý muž chodí takto oblečený do pivovaru?
Muž, ktorý nemá potuchy o varení piva, presne tak. Muž, ktorý sa zrejme sám považuje za znalca, jej nebude nanič. No má v tejto situácii na výber? Hádam nie nadarmo merala so Sissy takú dlhú cestu?
Annabel sa trochu upokojila a vytiahla zo škatule spisy. „Som tu z poverenia svojho chorého brata. Chcem vám navrhnúť obchod.“