Kancelárka. Výborne napísaný životopis. Príbeh o detstve Angely Merkelovej, jej formovaní, vstupe do politiky a najmä 16 rokov, ktoré prežila ako kancelárka. Svojho času najmocnejšia žena na svete.
Kniha, ktorá pomáha lepšie pochopiť súčasnú éru, politické rozkoly uplynulých desaťročí, ako fungovali rokovania a vyjednávania. Akí vlastne boli svetoví lídri.
„Záleží na tom, čo dosiahneme o dva roky, nie na tom, čo bude zajtra v novinách,“ tvrdí Merkelová. Nepoužíva ani politiku náznakov či diskreditácie – ani sa do nej nedá vtiahnuť inými. „Nehrá ich hry. Veľmi dobre vie, kedy jej Putin či Trump klamú,“ vypozoroval bývalý nemecký prezident Joachim Gauck. Merkelová ich výmysly zväčša ignoruje a presadzuje vlastné témy. Na to, aby však Angela Merkelová dosiahla to, čo dosiahla, a aby sa tak dlho udržala na najvyššej mocenskej priečke, musela byť zároveň agresívna a odhodlaná – a nedávať to najavo.
Kancelárka Angela Merkelová
Angela Merkelová bola dcérou pastora, obyčajným dieťaťom, ktoré vyrastalo navyše vo východnom Nemecku kontrolovanom Sovietmi…a ešte aj žena. Napriek tomu všetkému sa dokázala prepracovať na absolútny vrchol. V podstate bola niekoľko rokov šéfkou Západu, určovala smer, mala najsilnejšie slovo.
Autorka Kati Marton si vás svojím štýlom písania získa – evidentne sa dostala k mnohým informáciám a zákulisným príhodám, ktoré jej pomohli vykresliť portrét bývalej nemeckej kancelárky. Skvelé sú poznámky a príhody napríklad v súvislosti s Putinom, Macronom, Obamom, či Trumpom.
Merkelová je známa aj smiešnymi imitáciami rozrušeného Vladimira Putina, ktorý čosi škriabe na kus papiera. „Tu! Tu!“ napodobňuje Merkelová Putinovo pišťanie a bodá prstom do papiera, ako on – zábavne to kontrastuje s tajomným výrazom, ktorý ruský prezident prezentuje svetu.
Zákulisie politiky…
V knihe Kancelárka z vydavateľstva Ikar sa ponoríte do zákulisia politiky. A zistíte, prečo mala Merkelová taký odpor k sociálnym sieťam…
Angela Merkelová chcela mať absolútnu kontrolu nad tým, aké informácie a správy budú prúdiť z jej úradu, a tak sa úzkostlivo vyhýbala sociálnym sieťam schopným šíriť dezinformácie a prekrútiť proti nej aj nevinné interakcie. Pochopenie pre moc internetu prejavila napríklad v júli 2016 na parížskom samite EÚ – Balkán, ktorý sa konal vo veľkolepom Elyzejskom paláci. Na oslavu zavŕšenia rozhovorov si podpredseda čiernohorskej vlády Ivica Dačić zanôtil svoju obľúbenú pieseň ’O Sole Mio. Zatiaľ čo si čiernohorský politik pospevoval, lídri krajín EÚ siahli po mobiloch. No kým oni vnímali potenciálne zábavný obsah pre svoje sociálne siete, Merkelová videla len potenciálne nebezpečenstvo. Vstala a prítomných požiadala: „Prosím, odložte mobily! Tie zábery sa stanú virálnymi a vrhnú na náš samit veľmi zlé svetlo.“ Európski politici si poslušne vypli mobily a podpredseda čiernohorskej vlády zmĺkol. Takú autoritu mala Angela Merkelová v miestnosti plnej štátnikov.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Hurajová:
Iba feministka?
Je pravdou, že Martonová sa díva na Merkelovú pohľadom ženy, preto možno viac zdôrazňuje, že je to žena, jej feminizmus, ako neraz zatočila s napohľad silnejšími mužmi. Ale to neprekáža, ani mužom-čitateľom.
Angela Merkelová je feministka. Napriek tomu však v nasledujúcich rokoch čelila kritike od ľudí, ktorí mali pocit, že nie je dosť oddaná presadzovaniu ženských práv – že túto tému neobhajovala dosť razantne. Hoci sa jej bridí sexistický humor, rozprávačov takýchto vtipov verejne nezosmiešňovala. „Škaredo sa naňho pozriem, a keď budeme osamote, poviem mu, že to nebolo v poriadku,“ vysvetľovala raz svoju stratégiu. Trvala na tom, že jej najsilnejšou zbraňou proti sexizmu je dosahovanie životných úspechov, o ktoré sa budú môcť oprieť ďalšie ženy. V tejto ani v iných oblastiach sa jej líderstvo neopieralo o plamenné reči spoza rečníckeho pultu.
Milan Buno, knižný publicista