Close Menu
    Čítanie na pokračovanie

    Život na dlh 21.

    Život na dlh (21.časť)
     
    10. kapitola
     
    Žena, ktorej sa v očiach zaleskli slzy dojatia, ju objala a silno si ju k sebe pritisla, akoby ju už nikdy nechcela pustiť. Lenka však ostala chladná. Nedala najavo žiadne city. Odtiahla sa a nepreriekla ani slovo. „Veľmi si mi chýbala,“ povedala Klaudia. „Vyrástla si. Si nádherná…“
       „Prečo si prišla?“ spýtala sa Lenka odmerane.
       Klaudia sa zarazila. Nevedela, čo jej na to povedať, možno preto, že tú otázku vôbec nečakala.
       Mariana sa cítila trápne. Ani najmenej ju netešilo, že musí byť svedkom ich stretnutia. Chcela sa ospravedlniť a vzdialiť sa, ale vtedy Lenka znova prehovorila: „A vlastne… prečo si odišla?“
       „Zlatko, je mi to ľúto. Je to také zložité…“
       „Je tu s tebou?“ zahľadela sa na auto stojace pri chodníku.
       Klaudia a takisto aj Mariana vytušili, že má na mysli Braňa, jej milenca. „Áno.“
       „Chcem ísť domov,“ vyhlásila Lenka náhle a obrátila sa k Dávidovi, ktorý stál za ňou a celú situáciu pozoroval v tichom ústraní. „Odviezli by ste ma, pán Romančík? Prosím…“
       „Pravdaže.“ Vzal ju za ruku a vykročili k jeho autu. Mariana ich nasledovala.                                                              
       Nikto sa Lenke počas jazdy neprihovoril. Ani Dávid, ani Mariana sa nechceli zamiešať do tejto záležitosti. Rešpektovali jej právo na súkromie. Napokon, išlo o dosť háklivú situáciu. Nepoznali ju veľmi podrobne, preto by neradi vyvodzovali nejaké unáhlené závery.
       Lenka takisto mlčala. Bola zahĺbená do svojich myšlienok. Zjavne ju otcov pohreb poriadne rozrušil.
       Mariane napadlo, čo s ňou teraz bude. Otec jej umrel a ona ostala sama. Pravdepodobne by sa o ňu zaujímali úrady, nebyť jej matky… Hoci si to Lenka ešte neuvedomovala, jej príchod uľahčil mnoho vecí.
       „Ďakujem za všetko,“ povedala Lenka, keď zastali pred domom a vystúpila z auta. So sileným úsmevom sa pozdravila a vkĺzla dnu.
       „Úbohé dieťa,“ vzdychla si Mariana. „Čo si len počne?“
       „Nie je sama,“ podotkol Dávid a naštartoval.
       „Ale zdá sa, že by radšej bola. Myslíš, že sa to medzi ňou a jej matkou urovná?“
       „To nemôže nikto vedieť. No nezhody medzi nimi nemôžu trvať donekonečna!“ uzavrel debatu.
       Mariana dúfala, že má pravdu.
       Po návrate domov nemala najmenšiu chuť rozprávať mame o priebehu popoludnia, ale tá na tom tak nástojila, že sa napokon podvolila. Keď skončila, okamžite odišla do svojej izby a zadriemala.
       Vianoce sa skončili a znova zavládol stereotyp bežných dní. Hoci stromček stále trónil v obývacej izbe, Mariana nepociťovala radosť z prežitých sviatkov. Možno to bolo zapríčinené tou tragickou udalosťou.
       V jedno zasnežené dopoludnie sa ozvalo klopanie na dvere. Helena nebola doma, preto išla otvoriť Mariana. Na jej nesmierne prekvapenie pred ňou stála osoba, ktorú ani najmenej nečakala. „Pani Šimková!“ povedala.
       „Dobrý deň.“ Klaudia mala na sebe znova ten istý kožuch. Tentoraz však chýbal klobúk. Tmavohnedé vlasy mala voľne rozpustené. Ešte bolo na nich zachytených pár snehových vločiek. „Môžem ísť ďalej?“
       Zarazená Mariana odvetila: „Ale áno, pravdaže!“
       Klaudia vstúpila dnu. „Prepáčte, že vás obťažujem, ale ide naozaj o háklivú záležitosť.“
       „O Lenku?“ spýtala sa priamo a bez okolkov.
       Vzdychla si. Znelo to bezradne i zúfalo zároveň. „Áno.“
       Mariana jej ponúkla miesto na sedenie a opýtala sa: „Ako ste ma našli?“
       „Pýtala som sa v škole, ale tam mi nechceli povedať vašu adresu kvôli ochrane osobných údajov. Tak som si ju vyhľadala v telefónnom zozname.“
       Aká matka, taká Katka, prebleslo Mariane mysľou, keďže aj Lenka spravila pred niekoľkými dňami to isté. „Prečo ste nešli rovno za svojou dcérou?“
       „Pretože by sa istotne nechcela so mnou rozprávať. Cíti sa byť ukrivdená.“                                                   
       „Myslím, že celkom oprávnene,“ podotkla.
       „Je pravda, že som urobila chybu, keď som odišla bez jediného slova, ale ani pre mňa to nebolo ľahké rozhodnutie. Musela som opustiť dieťa, ktoré som nadovšetko ľúbila…“
       „Prečo ste to potom urobili?“ nechápala Mariana.
       „Dobrá otázka… Po odchode som si ju položila nespočetne veľa ráz. Zavše som mala chuť vzdať to a vrátiť sa domov. Ale nespravila som to. Bola to jediná šanca začať nový život. Dúfala som, že Lenka to pochopí…“
       „Mohli ste ju vziať so sebou.“
       „Aby si zvykala na nové podmienky? Nový domov, nová škola… v jej veku by to nebolo nič príjemné, viem to z vlastnej skúsenosti. Keď som bola malá, často sme sa s rodičmi sťahovali,“ povedala na vysvetlenie.
       Mariana si pomyslela, že aj bez toho to má dievča veľmi ťažké. Ale nahlas to nevyriekla. „Prepáčte, ak budem teraz priveľmi otvorená, ale… nemám pocit, že by Lenku tešila vaša prítomnosť.“
       „Nič iné sa ani nedalo čakať. Bola som na to pripravená. Potrebuje čas.“
       „Správne. Je toho na ňu priveľa. Ale je silná, zvládne to.“
       Klaudia sa usmiala. „Áno. Ak musela sama viesť domácnosť, viem si predstaviť, že nie je žiadna slaboška.“
       „To nie, hoci je dosť utiahnutá.“
       „Nebola taká,“ vyhlásila. „Muselo sa to zmeniť po mojom odchode.“
       „Došlo k tomu v čase, keď vás najviac potrebovala?“ opýtala sa, lebo nevedela, kedy presne opustila rodinu.
       Prikývla. „Možno to vyznie trochu sebecky, ale neľutujem to. Mrzí ma len jedno – že som nevidela, ako moja dcéra rastie do krásy.“ V očiach sa jej zaligotali slzy. „Je z nej ozajstná mladá dáma.“
       Mariana napadlo, že by to povedala, aj keby Lenka nebola ani trochu pekná. Ale to, našťastie, nebol jej prípad. Rozhovor na chvíľu utíchol. Klaudia si vytiahla vreckovku a osušila si oči. „Dáte si niečo na pitie? Spravím vám kávu,“ ponúkla sa Mariana.
       „Ste milá, ďakujem.“
       O pár minút si uchlipla z pariacej sa šálky. „Je výborná.“
       „Stále nerozumiem, prečo ste za mnou prišli,“ ozvala sa Mariana.
       Zasa zavládlo ticho. „Ani sama neviem. Možno preto, že ste s ňou trávili čas a viete, aká je. Určite ju máte rada, však?“
       „Samozrejme. Je veľmi bystrá a dobrá.“
       „Modlím sa za to, aby sa na mňa dlho nehnevala a aby pochopila, že aj ja mám právo byť šťastná. Odišla som, lebo môj vzťah s manželom ma už dávno prestal uspokojovať. Istú dobu začal čoraz častejšie hľadieť na dno pohárika a išlo to s ním dolu vodou. Pohrozila som mu, že ak sa nezmení, odídem aj s dcérou. Nepomohlo to. Neskôr som sa zoznámila s Braňom. Poskytol mi oporu a útechu, keď bolo treba. Zamilovala som sa a presvedčil ma, aby som Igora opustila. A tak som to urobila.“
       „Na úkor niekoho iného.“
       „Chcela som sa po ňu vrátiť, keď budem mať vyhovujúce zázemie,“ povedala na svoju obhajobu.
       Trvalo to trochu pridlho. „Je mi to jasnejšie ako predtým. Najťažší problém však stále predstavuje Lenka. Nebude vás tak ľahko počúvať.“
       „Možno, keby ste s ňou prehovorili vy…“
       „Neviem, či je rozumné, aby som sa plietla medzi vás. Mali by ste si to vyriešiť samy.“
       „Prosím! Aspoň sa o to pokúste. V hre je veľa. Nechcem prísť o dcéru aj druhýkrát,“ naliehala.
       „V poriadku,“ rezignovala napokon. „Urobím, čo bude v mojich silách. Ale celá zodpovednosť je na vašich pleciach. Ja môžem spraviť naozaj len to, že sa s ňou porozprávam.“
       „Veľmi pekne vám ďakujem. Cením si vašu pomoc.“
       Vtom sa domov vrátila Helena. Prekvapene sa pozrela na ženu v obývačke. „Dobrý deň. Nevedela som, že máme návštevu.“
       „Ahoj, mami. Toto je Klaudia, Lenkina matka.“
       „Aha,“ povedala rezervovane. „Teší ma.“
       Klaudia si všimla odsudzujúci tón v jej hlase. „Myslím, že už pôjdem. Ešte raz vám ďakujem. Dovidenia.“
       Mariana ju odprevadila a keď zavrela dvere, zhlboka si vzdychla.
       „Čo tu chcela?“ opýtala sa Helena.
       „Prišla ma požiadať o pomoc. A vyjasnila mi mnoho vecí.“
       „Nemôže si svoje problémy riešiť sama?“
       „Nebuď taká…“
       „Aká? Je pre mňa nepochopiteľné, ako môže matka opustiť vlastné dieťa!“ zvolala pohoršene. Lenky jej bolo úprimne ľúto. Keď v ten večer zaklopala na ich dvere, prichýlili ju a postarali sa o ňu.
       „Je to príliš zložité,“ povedala Mariana a natiahla sa po kabát. „Idem von. Nezdržím sa dlho.“
       Rozhodla sa, že zájde za Lenka hneď. Čím skôr sa všetko vysvetlí, tým lepšie pre všetkých.
      
     

    Viac romantiky na www.kniznyweb.sk

    Vaše názory – prehľad komentárov
    Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
    Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
    áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
    suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
    román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
    no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
    Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
    Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
    chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
    Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
    Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
    Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
    Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
    Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
    Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
    čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
    super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
    najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
    ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
    btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
     život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)

    Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
    Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
    Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

    ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

    och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
    Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

    ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

    Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

    Skúsim byť trochu konkrétnejší… Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
    Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

    Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo 😀 a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

    Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

    Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí… A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

    Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh… počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

    Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

    Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže… 😀

    Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre… Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

    MZ.

     kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

    Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

    Darinke… (knihovnica, 10. 08. 2009 16:25)

    Presne! Po kúskoch je to na infarkt. Keď sa človek rozbehne a začíta sa do príbehu, skončí… No všetko má svoj dôvod a my sme radi, že sa tento skvelý príbeh dostal aspoň takto na stránkach. Takže píšte komentáre… Pevne verím, že sa knihy dočkáme čoskoro…

    co dodat? (elis, 12. 08. 2009 20:41)

    Chcem len vyjadrit… Som rada ak si tento mlady autor nasiel cestu k vydavatelstvu a drzim palce nech jeho fantazia nadalej produkuje putave pribehy. Ja som svoj prvy roman napisala ako 16 rocna, no cestu k vydavatelstvu som si neprekopala, vzhladom na rozne nepriaznive okolnosti.
    …a uprimne…kritika cloveka posunie dopredu ovela viac asko same chvaly, takze mna to zatial vobec nezaujalo, nbiektore odseky som si precitala zbezne aby som zistila ci sa to konecne niekam posunulo. Zatial mi to nepride ako putave. Drzim ti palce. Elis

    odpoveď (Marek Z., 13. 08. 2009 17:11)

    Darinka, neboj sa, akonáhle budem vedieť podrobnosti o vydaní knihy, budem všetkých na tejto stránke informovať ;o))

    Elis… Tak to si ma produkciou prvého románu predbehla o rok :o)) mne sa to podarilo až v 17-tke! :o)))
    a dovol aj mne trošičku úprimnosti… s tou kritikou máš pravdu, človeka dokáže posunúť často lepšie ako chvály… no tie slová o tom, že ťa to nezaujalo, nebola kritika, ale Tvoj názor na daný román… Keby to bola (konštruktívna) kritika, mala by si prihodiť aj pár slov o tom, ako sa to dá vylepšiť, prípadne, ako by si to napísala Ty sama.

    Teším sa na ďalšie Vaše komentáre :o))

     

    RE….Marek (elis, 17. 08. 2009 22:23)

    Ahoj Marek. Sotva ti možem ponúknuť nejakú svoju verziu, v skutočnosti celkový príbeh mi nepríde ničím zaujímavý či napínavý. Ale to som už vyjadrila. Dokonca mám pocit, že záver je takmer jasný,(iba žeby to malo mať 400 stran a všetko sa ešte len rozvinie). Nie sú tam žiadne zvraty, či pasáže, pri ktorých by sa zatajoval dych a pri ktorých by čitateľ nechcel knihu odložiť. Ale ako sa nie nadarmo hovorí, sto ľudí, sto chutí. Patrím k čitateľom, ktorých ak kniha nechytí hneď na začiatku, tak ju odložia. Osobne od akejkoľvek knihy očakávam, že mi hneď na začiatku neponúkne verziu, ako sa skončí. Ale beriem do úvahy, že sa pravdepodobne jedná o sladký románik, ktorý nemá vyvolávať silnejšie emócie. Veď to by čitateľky potom v noci nespali….:))

    zaujímavé 🙂 (Eliška, 29. 08. 2009 19:21)

    Si šikulka! Klobúk dole…. Mladý muž v Tvojom veku a už štvrtá kniha :). Prajem veľa úspechov v záverečnom roku štúdia a aj v tvorbe. Teším sa na ďalšie knihy.

     

    Related Posts

    Add A Comment
    Leave A Reply