Close Menu
    Čítanie na pokračovanie

    Život na dlh 25.

    Život na dlh (25.časť)
      
    Väčšina ľudí sediacich na oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti unavene hľadela do zeme, akoby tam mohli nájsť odpovede na všetky otázky. Erik zvieral v rukách plastový pohár s kávou, ktorá mala akúsi zvláštnu chuť, ale v tej chvíli ju potreboval. Mal pocit, že tá trocha alkoholu sa mu z krvi ešte nevytratila. Bolel ho žalúdok a bolo mu na vracanie, no nie z pitia. Skôr zo šoku, ktorý mu spôsobil pohľad na Silviu. Nikdy by si nebol pomyslel, že by sa pokúsila o niečo podobné. Doteraz zažíval takéto situácie len prostredníctvom televíznej obrazovky, ale realita sa s tým nedala vôbec porovnať.
       Keď ju našiel, okamžite zavolal záchranku. Ďakoval Bohu, že im príchod netrval príliš dlho. Polomŕtvu ju odviezli do nemocnice a urobili, čo mohli pre jej záchranu. Momentálne bol pri nej lekár.
       Erik skontroloval čas. Vzdychol si. Dopil kávu a prázdny pohár odhodil do koša. Vstal a začal sa prechádzať.                                                                
       Po chvíli sa na chodbe zjavil lekár. Zdvihlo sa k nemu niekoľko párov očí plných očakávania, ale on mieril k Erikovi.
       „Ako sa má?“ znela jeho otázka.
       Lekár neutrálnym hlasom odvetil: „Teraz odpočíva. Mala šťastie, že ste ju našli včas.“
       „Prežije to?“
       „Stratila veľa krvi. Najbližších dvadsaťštyri hodín bude kritických.“
       „Môžem ju vidieť?“ spýtal sa netrpezlivo. Liezlo mu na nervy, že človek sa od doktora dozvie to, čo chce, len vtedy, keď sa ho priamo opýta.
       Lekár prikývol na znak súhlasu.
       Erik, oblečený v plášti a s rúškom na tvári, otváral dvere na jej izbe s istou dávkou strachu. Bál sa, že Silvia bude obklopená všemožnými prístrojmi a množstvom hadičiek. Ale keď vošiel, zbadal, že je síce napojená na prístroj, no do ruky mala zavedenú iba infúziu a zápästia mala obviazané.
       Prisadol si k nej a opatrne ju chytil za ruku. Sklonil hlavu a povzdychol si. Prebleslo mu mysľou, že keby nebolo jeho, teraz by tu neležala a nebojovala o život. Pravdepodobne by sedela doma pred kozubom a čítala svoju obľúbenú knihu či pozerala televíziu. Pohľad na ňu ho bodal ako nôž. Nadával si do hlupákov za to, že podľahol zvádzaniu inej ženy, ktorá naviac nestála za toľké trápenie. Zaumienil si, že musí bezpodmienečne zájsť za Jana a ukončiť ich nezmyselný pomer. Ich stretnutia nikomu nepriniesli nič dobrého.
       Vyšiel na chodbu, kde narazil na sestričku. „Ak chcete, môžete ísť domov,“ oslovila ho. „Nezobudí sa skôr ako ráno.“
       Ak sa vôbec zobudí, pomyslel si skrúšene. Nepovedal ani slova, ticho vyšiel z nemocnice, nasadol do auta a vydal sa na cestu za Janou.
       Dúfal, že ešte nespí. Keď zazvonil, otvorila pomerne rýchlo. „Erik,“ povedala prekvapene. „Dnes som ťa nečakala…Vyzeráš nejako čudne. Stalo sa niečo?“ vpustila ho dovnútra.
       „Áno. Silvia… pokúsila sa o samovraždu.“
       „Skutočne?“ opýtala sa neveriacky. Zdalo sa, že ju to skôr pobavilo ako znepokojilo. Erik však jej reakcii neprikladal dôležitý význam.
       „Je v nemocnici, práve odtiaľ idem. Je na tom zle…“
       Jana pokrčila plecami. „Dnes tu bola. Vyzerala dosť frustrovane.“
       „Povedala mi, že ide k priateľke.“
       „Nemám pocit, že by sme boli priateľky,“ povedala posmešne.
       „Nežartuj! Naozaj nemám chuť v tejto situácii počúvať takéto hlúpe reči.“
       „No tak prepáč, že sa nezvíjam od plaču na zemi. Musím priznať, že je mi to v podstate jedno. Ak je na tom psychicky na dne, nech vyhľadá odbornú pomoc, mňa do toho nič!“ rozhodila rukami.
       Uprene na ňu pozrel. „Ja ťa nespoznávam. Ako môžeš byť taká bezcitná?“
       „Najprv ma tvoja žena obviní, že nemám kúska cti, a teraz prídeš ty a kážeš mi o morálke. Ste fakt podarený pár!
       „Čo sa to s tebou porobilo?“
       „Nič! Som taká, ako vždy. A vôbec, prečo si tu?“
       „Prišiel som ti povedať, že medzi nami je koniec. Pros Boha, aby sa Silvia vyliečila.“
       Jana naňho vyjavene pozerala. „Len preto, že na tom mentálne nie je práve najlepšie, chceš ukončiť náš vzťah?“
       „Presne tak, pochopila si to správne.“
       „To nemôžeš myslieť vážne!“ zvolala. „To ti nedovolím.“
       „Ak mám pravdu povedať, je mi srdečne jedno, čo si o tom myslíš, tak ako tebe nezáleží na iných ľuďoch. Urobil som chybu, keď som pristúpil na tú stupídnu hru.“
       Chvíľu bola ticho, ale potom tichým hlasom povedala: „Nenávidím ťa.“
       „Mrzí ma, že to muselo skončiť takto.“
       „No iste! Vypadni! Prac sa mi z očí!“
       „Idem,“ odvetil. „Ver mi, že ti neželám nič zlé. Len by som bol rád, keby si zmenila niektoré svoje postoje.“
       „Buď si istý, že toto ešte nie je koniec! Takto to rozhodne nenechám.“
       „Rob, čo chceš, kašlem na to.“ Odišiel preč. Pokojne, rovnako ako prišiel.
       Udrela päsťou do dverí. „Všetci to oľutujete, prisahám, že vám to spočítam!“ skríkla do prázdneho bytu.
     
    Ráno sa Erik opäť vrátil do nemocnice. Na svoje vlastné prekvapenie zistil, že z ľudí na chodbe vôbec neubudlo, naopak, mal pocit, že je ich tam ešte viac. Neprihovoril sa žiadnej zo službukonajúcich sestričiek a zamieril rovno do izby, kde ležala Silvia.
       S tlčúcim srdcom vošiel. Bola taká bezmocná a nevinná! Výčitky svedomia ho gniavili ako veľký balvan a on nevedel, ako sa ich zbaviť. Kyticu kvetov, ktorú priniesol so sebou, vložil do vázy na nočnom stolíku a prisadol si k nej.
       Silvia nadobudla zdravšiu farbu. Dúfal, že je to dobré znamenie. „Drahá,“ oslovil ju nežne.
       Pomaly otvorila oči. Vydýchol si od úľavy. „Ahoj, miláčik. Som veľmi šťastný, že si nažive.“
       Rozhliadla sa, spočiatku si neuvedomovala, kde sa nachádza, ale potom jej to došlo. Do očí sa jej tisli slzy. Erik premýšľal, či to bolo od radosti, že prežila, alebo kvôli tomu, že sa jej nepodaril jej zámer. V duchu sa rozhodol pre prvú možnosť.
       „Bál som sa o teba,“ hovoril. „Ešte nikdy som nemal taký strach.“ Zdalo sa mu, akoby mu očami dávala najavo, že mu neverí ani slovo. Zabolelo ho to. „Buď si istá, že ti neklamem… Včera večer som bol za Janou,“ povedal, hoci mu to nepripadalo v tejto chvíli práve najvhodnejšie. Ale cítil, že ak by jej teraz všetko nepovedal, inokedy by už mohlo byť neskoro.                                                       
       „Prečo?“ ozvala sa odrazu. Prekvapilo ho to, akoby bola dovtedy nemá.
       „Oznámil som jej, že je medzi nami koniec… Správal som sa ako hlupák, ale uvedomil som si to príliš neskoro. Sľubujem, že niečo podobné sa už nikdy nezopakuje,“ chytil ju za ruku.
       Odvrátila tvár.
       „Ako ti mám dokázať, že to myslím úprimne?“
       Slzy jej začali zmáčať tvár.
       „Keď sme sa brali, všetko bolo také krásne… Boli sme šťastní a plní nádeje. Plánovali sme si plno vecí a boli sme presvedčení, že sa nám všetko podarí. Pamätáš sa, ako sme prvý raz vstúpili do nášho domu? Držal som ťa na rukách a ty si kričala, aby som ťa zložil, pretože vonku boli ľudia a zvedavo si nás obzerali,“ pri tej spomienke sa pousmial.
       „Áno,“ prisvedčila. „Vtedy to bolo iné.“
       „A môže to byť také znova,“ presviedčal ju. „Stačí len chcieť. Keď ťa prepustia z nemocnice, postarám sa o teba. Začneme odznova, nový život. Čo by si povedala na to, keby sme sa pokúsili o dieťa?“
       Zmienka o dieťati ju prinútila pozrieť sa naňho. „Myslíš to vážne?“
       „Smrteľne vážne,“ pritkal a vtom sa zháčil. Asi nebolo správne čo len slovkom naznačiť blízkosť smrti. Ale nezdalo sa, že by to Silvii nejako prekážalo.
       Znova sa odmlčala. Erikovi sa videlo, že úporne rozmýšľa o jeho slovách. Neprerušoval jej úvahy, nechal ju pokojne rozjímať.
       „Každý človek by mal dostať druhú šancu,“ povedala napokon.
       „Chceš mi tým naznačiť…“
       „Že sa môžeš vrátiť domov. Ale mám podmienku – neželám si, aby si sa ešte niekedy stretol s tou odpornou ženskou.“
       „To ti sľúbim veľmi rád,“ zvolal natešene a zľahka ju pobozkal. „Ľúbim ťa.“
       Usmiala sa, no neodpovedala.
       „Ty mi ale musíš sľúbiť, že už nikdy nespravíš nič podobné,“ prehovoril vážnym hlasom plným úzkosti.
       Prikývla. „S odstupom času si uvedomujem, že to bol odo mňa veľmi nerozvážny čin. Ale cítila som… čosi vo vnútri ma nútilo, aby som so všetkým skončila.“
       „Nechcela by si sa s niekým pozhovárať…?“ nadhodil.
       Chvíľu naňho bez slova pozerala, kým jej došlo, kam tým mieril. „Máš na mysli nejakého psychológa?“ Pomaly pokývala hlavou. „Nedbám. Možno mi to prospeje.“
       „Môžeme za ním zájsť spolu.“
       „Ďakujem. Som unavená,“ riekla zrazu.
       „Nechám ťa odpočívať. Prídem ťa navštíviť znova a dúfam, že sa už budeš cítiť lepšie.“                                                               
       Keď vyšiel na chodbu, zahol za roh a zaklopal na dvere lekára, ktorý ošetroval Silviu, aby sa informoval o jej zdravotnom stave. Mal pocit, že sa jej vodí celkom dobre, ale nezaškodí, ak bude počuť aj názor odborníka.
       Po pätnástich minútach vychádzal z nemocnice a na tvári mu panoval spokojný úsmev…
     
     
     

    Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.

    Vaše názory – prehľad komentárov
    Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
    Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
    áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
    suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
    román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
    no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
    Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
    Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
    chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
    Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
    Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
    Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
    Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
    Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
    Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
    čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
    super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
    najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
    ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
    btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
     život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)

    Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
    Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
    Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

    ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

    och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
    Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

    ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

    Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

    Skúsim byť trochu konkrétnejší… Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
    Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

    Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo 😀 a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

    Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

    Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí… A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

    Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh… počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

    Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

    Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže… 😀

    Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre… Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

    MZ.

     kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

    Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

    Darinke… (knihovnica, 10. 08. 2009 16:25)

    Presne! Po kúskoch je to na infarkt. Keď sa človek rozbehne a začíta sa do príbehu, skončí… No všetko má svoj dôvod a my sme radi, že sa tento skvelý príbeh dostal aspoň takto na stránkach. Takže píšte komentáre… Pevne verím, že sa knihy dočkáme čoskoro…

    co dodat? (elis, 12. 08. 2009 20:41)

    Chcem len vyjadrit… Som rada ak si tento mlady autor nasiel cestu k vydavatelstvu a drzim palce nech jeho fantazia nadalej produkuje putave pribehy. Ja som svoj prvy roman napisala ako 16 rocna, no cestu k vydavatelstvu som si neprekopala, vzhladom na rozne nepriaznive okolnosti.
    …a uprimne…kritika cloveka posunie dopredu ovela viac asko same chvaly, takze mna to zatial vobec nezaujalo, nbiektore odseky som si precitala zbezne aby som zistila ci sa to konecne niekam posunulo. Zatial mi to nepride ako putave. Drzim ti palce. Elis

    odpoveď (Marek Z., 13. 08. 2009 17:11)

    Darinka, neboj sa, akonáhle budem vedieť podrobnosti o vydaní knihy, budem všetkých na tejto stránke informovať ;o))

    Elis… Tak to si ma produkciou prvého románu predbehla o rok :o)) mne sa to podarilo až v 17-tke! :o)))
    a dovol aj mne trošičku úprimnosti… s tou kritikou máš pravdu, človeka dokáže posunúť často lepšie ako chvály… no tie slová o tom, že ťa to nezaujalo, nebola kritika, ale Tvoj názor na daný román… Keby to bola (konštruktívna) kritika, mala by si prihodiť aj pár slov o tom, ako sa to dá vylepšiť, prípadne, ako by si to napísala Ty sama.

    Teším sa na ďalšie Vaše komentáre :o))

     RE….Marek (elis, 17. 08. 2009 22:23)

    Ahoj Marek. Sotva ti možem ponúknuť nejakú svoju verziu, v skutočnosti celkový príbeh mi nepríde ničím zaujímavý či napínavý. Ale to som už vyjadrila. Dokonca mám pocit, že záver je takmer jasný,(iba žeby to malo mať 400 stran a všetko sa ešte len rozvinie). Nie sú tam žiadne zvraty, či pasáže, pri ktorých by sa zatajoval dych a pri ktorých by čitateľ nechcel knihu odložiť. Ale ako sa nie nadarmo hovorí, sto ľudí, sto chutí. Patrím k čitateľom, ktorých ak kniha nechytí hneď na začiatku, tak ju odložia. Osobne od akejkoľvek knihy očakávam, že mi hneď na začiatku neponúkne verziu, ako sa skončí. Ale beriem do úvahy, že sa pravdepodobne jedná o sladký románik, ktorý nemá vyvolávať silnejšie emócie. Veď to by čitateľky potom v noci nespali….:))

    zaujímavé 🙂 (Eliška, 29. 08. 2009 19:21)

    Si šikulka! Klobúk dole…. Mladý muž v Tvojom veku a už štvrtá kniha :). Prajem veľa úspechov v záverečnom roku štúdia a aj v tvorbe. Teším sa na ďalšie knihy.

    Marekovi (Eva B. B., 24. 09. 2009 18:10)

    Pred mesiacom som napísala pár slov k tvojim "slovám do vetra", ak si ich náhodou nečítal preklikni na ne, dúfam že potešia…

    Pre Elišku :o)) (Marek Z., 23. 09. 2009 21:31)

    Eliška, ďakujem za milý príspevok… Keby bol každý čitateľ taký, ako Ty, spisovateľský svet by bol hneď o niečo krajší… Budem sa snažiť Ťa nesklamať ;o)) A ručím Ti za to, že sa máš na čo tešiť :o))

     

    Dadke (Marek Z., 29. 09. 2009 12:05)

    Dadka, ďakujem za milý komentár, dúfam, že sa Ti potom podarilo zaspať :DDD

    veľmi pekné (Dada, 29. 09. 2009 09:52)

    včera som si v práci vytlačila všetky časti, čítala som ich skoro do polnoci, veľmi ma to zaujalo …. fakt je to veľmi zaujímavé, už teraz sa teším na pondelok držím palce, nech sa Ti darí

    Related Posts

    Add A Comment
    Leave A Reply