Close Menu
    Čítanie na pokračovanie

    Život na dlh 27.

    Život na dlh (27.časť)
     
     
    Na druhý deň sa hneď po práci vybrala za Silviou. Dúfala, že nebude mať nič proti jej návšteve, ale bola to jedna z mála priateliek, ktoré mala a rada by jej bola nejako nápomocná v týchto ťažkých časoch.
       Zazvonila pri dverách a čakala. Zvnútra počula pomalé kroky. Dvere sa otvorili a uvidela Silviu oblečenú vo svetlozelenom župane. Vlasy mala stiahnuté do uzla a celkovo pôsobila strhaným dojmom.
       „Ahoj,“ pozdravila ju Mariana s úsmevom.
       Silvia jej rukou naznačila, aby vošla. „Prepáč mi ten neporiadok,“ povedala, no vyznelo to trochu absurdne. Pokúsila sa vziať si život a trápi ju, že nemá poriadené…
       Voviedla ju do miestnosti, kde sa konal silvestrovský večierok, ale ničím nepripomínala tú noc. Ozdoby zmizli, takisto aj vianočný stromček a nábytok bol na svojom mieste. Mariana si sadla na jednu z pohoviek a Silvia sa usadila na stoličku oproti nej. „Predpokladám, že si už o tom počula,“ povedala.
       „Dozvedela som sa o tom včera. Bol to šok.“
       Silvia sa smutne usmiala. „Odpusť mi, že ti spôsobujem trápenie.“
       „To nehovor. Si moja priateľka a záleží mi na tebe. A takisto aj iným ľuďom.“
       „Okrem jedného,“ odvrátila tvár k oknu a vyzrela na ulicu.
       „Máš na mysli Erika? Pokiaľ viem, s Janou sa rozišiel.“
       Pozrela sa opäť na ňu. „To ti povedala ona? Áno, je to pravda. Vyzerá to tak, že sa spamätal… Teraz je rad na mne.“
       „Čo ťa viedlo k tomu, aby si to spravila?“ opýtala sa Mariana.                                                             
       „Cítila som sa podvedená, odstrčená… Zdalo sa mi, že už na tomto svete nemám miesto, že nemám pre čo žiť. Asi som neuvažovala logicky.“
       Mariana vtom prišla na to, čo spôsobilo jej tieseň. Bola to jej vlastná minulosť, spomienky, ktoré dávno potopila, ale teraz vyplávali na povrch. Doteraz boli ukryté v zákutiach jej mysle a nastal čas, aby sa s nimi vysporiadala.
       Zahľadela sa kamsi do diaľky a pomaly hovorila: „Úplne ťa chápem. V dobe, keď ma môj manžel Róbert podvádzal a ja som bola plná zúfalstva, často som pomýšľala na samovraždu.“
       „Naozaj?“ vyvalila Silvia oči. „A…?“
       „Viem, čo sa chceš spýtať,“ skočila jej do reči. „Ako to, že som stále nažive… Nuž, niekde v podvedomí som vedela, že to v podstate nechcem spraviť. Stále som hľadala dôvody, pre ktoré som svoj koniec odkladala. Vždy keď som ráno vstala, povedala som si ,dnes nie, možno zajtra‘. A takto to šlo donekonečna. Raz som musela ísť po oblečenie do čistiarne, inokedy som zasa musela zájsť s mamou k lekárovi… Stále sa našlo niečo, čo mi zabránilo v tom nerozvážnom čine. Po istom čase mi došlo, že to nikdy neurobím, že mám predsa len kvôli čomu žiť. Je tu moja napríklad moja mama, ktorej by som nerada spôsobila toľké trápenie…“
       „Na svoju vlastnú škodu som nad podobnými vecami vôbec nepremýšľala.“
       „To, čo ma sužovalo, mi napokon zachránilo život. Stále som totiž dúfala, že sa Róbert zmení a statočne som čakala, kedy nastane ten vytúžený okamih.“
       „…ale nedočkala si sa.“
       „Nie.“
       Na chvíľu sa pohrúžili do svojich myšlienok a zavládlo ticho.
       „Som ti vďačná, že si mi to povedala. Veľmi si to cením,“ povedala Silvia. „Teraz už lepšie chápem, čo všetko sprevádza odchod z tohto sveta.“
       Mariana prikývla. „Ľudia väčšinou odsudzujú tých, ktorí sa rozhodnú dobrovoľne odísť bez toho, aby poznali pravý dôvod ich konania. Je to proste zakódované v ľudskej povahe.“
       „V dnešnej dobe sme slepí k potrebám iných ľudí. Akoby sa kamsi vytratila ochota pomôcť aj schopnosť empatie.“
       „V podstate sa možno len obávame, aby podobné zúfalstvo nepostihlo niekoho z našich blízkych a odsudzovanie takých činov je iba akýmsi obranným mechanizmom.“
       „Zatvárať oči pred skutočnosťou je jedna vec, ale naplno to prežiť niečo iné. Nikomu to neprajem, no niektorým ľuďom by to isto rozjasnilo myseľ,“ tvrdila Silvia.
       „Asi máš pravdu,“ pritakala Mariana zamyslene. „Snáď sa raz svet zmení k lepšiemu…“ obe sa usmiali ako osoby navždy spojené činom, ktorého podstatu poznajú len ony.
       Mariana stisla Silvii ruku a  pozrela jej do očí. „Vyznie to možno morbídne, ale obdivujem ťa za to, že si to dokázala… Vyžaduje si to istú dávku odvahy…“
       „…a šialenstva,“ doplnila ju Silvia. „Nečakala som, že za to dostanem ešte aj pochvalu.“ Zasmiali sa. „S Erikom sme sa dohodli, že spolu zájdeme za psychológom,“ priznala sa.
       „Skutočne? A ako to teraz medzi vami vyzerá?“
       „Sama neviem. Bolo by pekné, keby sa všetko vrátilo do starých koľají. Momentálne sme v štádiu, kedy obaja potrebujeme mať nejakú oporu.“
       „Je to správny muž,“ povedala Mariana a myslela to vážne.
       „Aj ja som kedysi mala ten pocit, ale odrazu sa v ňom nevyznám. Navrhol mi, aby sme mali dieťa.“
       „Ale to je predsa skvelé!“ zvolala natešene.
       „No mám určité obavy, či to nie je unáhlené rozhodnutie.“
       „Unáhlené?“ zvolala neveriacky Mariana. „Veď Erik mi prezradil, že ste ho plánovali už dávno.“
       „Áno, ale to bolo voľakedy. Teraz sa mnoho vecí zmenilo.“
       Mariana si povzdychla. „A čo chceš ty?“
       Silvia sa zamyslela a potom odvetila: „V prvom rade chcem opäť nájsť svoju vnútornú rovnováhu, vrátiť sa do práce a naplno si užívať život.“
       „A myslíš, že dieťa by ťa v tom nejako obmedzovalo?“
       „Ťažko povedať. Len by ma mrzelo, keby malo niekedy v budúcnosti pocit, že kedysi bolo pre mňa príťažou, rozumieš?“
       „Snažím sa… Napokon, konečné rozhodnutie ostáva na tebe. Ty si tá, ktorá ho privedie na svet.“
       „Aj to je jedna z vecí, ktoré mi naháňajú strach. Čo ak nastanú nejaké komplikácie?“
       Mariana sa pousmiala. „Toho sa bojí azda každá žena. Aj ja som tým prešla…“
       „Viem, prepáč, ak ti jatrím staré rany,“ riekla Silvia ospravedlňujúco.
       „To nič. Bolo to dávno, hoci dodnes vnútri cítim istú stratu.“ Keď Silvii rozprávala pred niekoľkými mesiacmi o svojej minulosti, netušila, že niekedy využije prežité skúsenosti na to, aby jej poradila. „Keby som bola na tvojom mieste, neváhala by som.“
       „Musím si to ešte nechať prejsť hlavou. Nie je to jednoduchá záležitosť. A v súčasnosti sa nenachádzam v situácii, že by som si mohla žiť ničím nerušeným rodinným životom.“
       „Je pravda, že dieťa potrebuje stabilné zázemie. Bolo by nezodpovedné priviesť ho na svet bez prípravy.“
       „A práve preto sa nechcem unáhliť. Erik ma prekvapil svojím nápadom. Dovtedy to ani nespomenul. Dúfam, že to nepovedal kvôli tomu, aby som sa znova nepokúsila zabiť sa.“
       „Netráp si hlavu takými myšlienkami. Nech ťa teší vedomie, že tvoj manžel si chce založiť rodinu, i keď za trochu neobyčajných podmienok.“                                                               
       Silvia si sklonila hlavu do dlaní. „Prečo musí byť môj osud taký zložitý?“
       „Tak túto otázku som si položila nespočetne veľa ráz,“ podotkla Mariana. „Môžem sa spýtať, koľko je hodín?“
       Silvia pozrela na hodinky a odvetila: „Bude pol siedmej.“
       „Och, to už je tak neskoro?“ vstala. „Ani som si neuvedomila, ako ten čas letí. Ďakujem ti za príjemnú spoločnosť.“
       „To ja sa ti musím poďakovať,“ objala ju. „Bez tvojej pomoci by som sa asi teraz v posteli zmietala v depresiách.“
       „Všetko sa vyrieši, uvidíš.“ Otvorila vchodové dvere.
       „Nemám ti zavolať taxík?“ ponúkla sa Sylvia.
       „Nie, to nie je potrebné. Pôjdem autobusom. Pozdrav odo mňa Erika.“
       „Pravdaže. Ahoj,“ vyprevadila ju s úsmevom.
     
    Pavol Zvara vkročil do Dávidovej kancelárie, aby si od neho vypýtal podklady pre divadelnú hru, ktorú sa rozhodol naštudovať s niekoľkými študentmi, ktorú chceli koncom roka predviesť pred maturitným ročníkom. Ako však zistil, Dávid bol práve mimo. Asi bol kdesi so svojou sekretárkou, ktorá takisto nesedela za svojím stolom.
       Pokrčil plecami a chystal sa odísť, keď zazvonil telefón. Podišiel k nemu a zdvihol slúchadlo. „Prosím.“
       Odpovedal mu zastretý hlas, ale dalo sa rozoznať, že patrí žene: „Mariana Záchenská je vrahyňa, obyčajná kriminálnička. Mali by ste si dávať lepší pozor na to, koho zamestnávate.“
       „Kto ste?“
       „To vás nemusí zaujímať!“
       „Nemám najmenší dôvod veriť vám!“ vyhŕkol Pavol.
       „Ak mi neveríte, overte si na policajnej stanici alebo v bratislavskej ženskej väznici, že Mariana je zodpovedná za smrť svojho manžela!“ Zložila.
       Pavol stál ako obarený. Hodnú chvíľu trvalo, kým bol vôbec schopný položiť slúchadlo na miesto.
       Vtom vošiel Dávid. „Pavol, ahoj. Čakáš tu dlho?“ privítal ho vo svojej kancelárii.
       „Nie… Práve sem niekto telefonoval.“
       „Bolo to niečo vážne? Vyzeráš otrasene,“ poznamenal.
       „Nejaká žena tvrdila, že Mariana niekoho zabila,“ oznámil. „Panebože, vedel si o tom?“
     
     
     
     

    Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.

    Vaše názory – prehľad komentárov
    Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
    Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
    áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
    suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
    román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
    no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
    Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
    Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
    chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
    Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
    Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
    Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
    Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
    Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
    Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
    čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
    super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
    najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
    ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
    btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
     život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)

    Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
    Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
    Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

    ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

    och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
    Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

    ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

    Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

    Skúsim byť trochu konkrétnejší… Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
    Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

    Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo 😀 a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

    Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

    Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí… A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

    Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh… počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

    Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

    Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže… 😀

    Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre… Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

    MZ.

     kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

    Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

    Darinke… (knihovnica, 10. 08. 2009 16:25)

    Presne! Po kúskoch je to na infarkt. Keď sa človek rozbehne a začíta sa do príbehu, skončí… No všetko má svoj dôvod a my sme radi, že sa tento skvelý príbeh dostal aspoň takto na stránkach. Takže píšte komentáre… Pevne verím, že sa knihy dočkáme čoskoro…

    co dodat? (elis, 12. 08. 2009 20:41)

    Chcem len vyjadrit… Som rada ak si tento mlady autor nasiel cestu k vydavatelstvu a drzim palce nech jeho fantazia nadalej produkuje putave pribehy. Ja som svoj prvy roman napisala ako 16 rocna, no cestu k vydavatelstvu som si neprekopala, vzhladom na rozne nepriaznive okolnosti.
    …a uprimne…kritika cloveka posunie dopredu ovela viac asko same chvaly, takze mna to zatial vobec nezaujalo, nbiektore odseky som si precitala zbezne aby som zistila ci sa to konecne niekam posunulo. Zatial mi to nepride ako putave. Drzim ti palce. Elis

    odpoveď (Marek Z., 13. 08. 2009 17:11)

    Darinka, neboj sa, akonáhle budem vedieť podrobnosti o vydaní knihy, budem všetkých na tejto stránke informovať ;o))

    Elis… Tak to si ma produkciou prvého románu predbehla o rok :o)) mne sa to podarilo až v 17-tke! :o)))
    a dovol aj mne trošičku úprimnosti… s tou kritikou máš pravdu, človeka dokáže posunúť často lepšie ako chvály… no tie slová o tom, že ťa to nezaujalo, nebola kritika, ale Tvoj názor na daný román… Keby to bola (konštruktívna) kritika, mala by si prihodiť aj pár slov o tom, ako sa to dá vylepšiť, prípadne, ako by si to napísala Ty sama.

    Teším sa na ďalšie Vaše komentáre :o))

     RE….Marek (elis, 17. 08. 2009 22:23)

    Ahoj Marek. Sotva ti možem ponúknuť nejakú svoju verziu, v skutočnosti celkový príbeh mi nepríde ničím zaujímavý či napínavý. Ale to som už vyjadrila. Dokonca mám pocit, že záver je takmer jasný,(iba žeby to malo mať 400 stran a všetko sa ešte len rozvinie). Nie sú tam žiadne zvraty, či pasáže, pri ktorých by sa zatajoval dych a pri ktorých by čitateľ nechcel knihu odložiť. Ale ako sa nie nadarmo hovorí, sto ľudí, sto chutí. Patrím k čitateľom, ktorých ak kniha nechytí hneď na začiatku, tak ju odložia. Osobne od akejkoľvek knihy očakávam, že mi hneď na začiatku neponúkne verziu, ako sa skončí. Ale beriem do úvahy, že sa pravdepodobne jedná o sladký románik, ktorý nemá vyvolávať silnejšie emócie. Veď to by čitateľky potom v noci nespali….:))

    zaujímavé 🙂 (Eliška, 29. 08. 2009 19:21)

    Si šikulka! Klobúk dole…. Mladý muž v Tvojom veku a už štvrtá kniha :). Prajem veľa úspechov v záverečnom roku štúdia a aj v tvorbe. Teším sa na ďalšie knihy.

    Marekovi (Eva B. B., 24. 09. 2009 18:10)

    Pred mesiacom som napísala pár slov k tvojim "slovám do vetra", ak si ich náhodou nečítal preklikni na ne, dúfam že potešia…

    Pre Elišku :o)) (Marek Z., 23. 09. 2009 21:31)

    Eliška, ďakujem za milý príspevok… Keby bol každý čitateľ taký, ako Ty, spisovateľský svet by bol hneď o niečo krajší… Budem sa snažiť Ťa nesklamať ;o)) A ručím Ti za to, že sa máš na čo tešiť :o))

     Dadke (Marek Z., 29. 09. 2009 12:05)

    Dadka, ďakujem za milý komentár, dúfam, že sa Ti potom podarilo zaspať :DDD

    veľmi pekné (Dada, 29. 09. 2009 09:52)

    včera som si v práci vytlačila všetky časti, čítala som ich skoro do polnoci, veľmi ma to zaujalo …. fakt je to veľmi zaujímavé, už teraz sa teším na pondelok držím palce, nech sa Ti darí

    Related Posts

    Add A Comment
    Leave A Reply