Život na dlh (8.časť)
Po prebudení sa vyzbrojila poriadnou dávkou odhodlania, pretože tušila, že pán Šimko iste nebude nadšený, že sa vmiešava do ich rodinných záležitostí.
Keď sa ocitla v areáli školy, nevstúpila hneď do budovy, ale ostala stáť na parkovisku. Fúkal chladnejší októbrový vietor. Strčila ruky do vreciek a otočila sa chrbtom k smeru, odkiaľ prichádzal vietor.
Pozdravilo ju niekoľko jej študentov, ale ona im nevenovala pozornosť. Pohľad sústredila na cestu v očakávaní dodávky, ktorou Lenka prichádzala každé ráno do školy.
Netrpezlivo pozrela na hodinky. Chcela sa otočiť a odísť, ale vtom zočila približujúce sa tmavé auto, kvôli ktorému tu čakala takmer pätnásť minút.
Dodávka zaparkovala. Dvere na nej sa otvorili a vyšla z nich útla postava s ruksakom na pleci. Mariana počkala, kým Lenka odstúpi. Keď si bola istá, že je dosť ďaleko na to, aby ich videla, pristúpila k autu. Oslovila ho práve včas, pretože sa už chystal preč. „Pán Šimko?“
Muž statnej postavy okolo štyridsiatky sa na ňu podozrievavo zahľadel. „Áno, čo má byť?“
Hoci v jeho hlase bolo jasne cítiť, že mu nie je po chuti, že ho ktosi otravuje, rozhodla sa nevšímať si to. „Som Mariana Záchenská, vaša dcéra je mojou žiačkou,“ predstavila sa.
„Robí azda nejaké problémy?“ spýtal sa a v očiach sa mu nebezpečne zablyslo.
„Och, to nie. Lenka je veľmi usilovná,“ poponáhľala sa ho ubezpečiť. „Ide o to, že… včera som si všimla, že má doráňanú tvár a…“
„No a? Spadla zo schodov u nás doma,“ odvrkol.
„To isté tvrdila aj ona, ale mám podozrenie, že jej zranenia nie sú toho pôvodu.“ Veľmi dobre vedela, o čom hovorí. Róbert ju takisto bil a vtedy mala rovnaké modriny ako teraz Lenka. Vzhľadom na to, že ona je ešte dieťa, pobúrilo ju to oveľa viac.
„Chcete tým povedať, že som jej to urobil ja? Že ju týram?“ zvolal nahnevane.
„Netvrdím, že ste ju zbili vy…“
„Ale myslíte si to!“
Mal pravdu. Nielenže si to myslela, bola o tom dokonca presvedčená. Na prvý pohľad bolo vidieť, že muž, s ktorým viedla rozhovor, nie je žiadny príklad ľudskosti. V jeho pohľade bolo čosi živočíšne, niečo, čo vzbudzovalo úctu aj strach zároveň. Malé oči boli zasadené do mäsitej tváre, v ktorej sa zračila krutosť, až to človeka zarážalo. Vlasy nemal, zato bol zarastený, čo bol evidentne výsledok dlhodobého neholenia sa. Ruky položené na volante mal tuho zovreté, akiste preto, lebo ho rozčuľovalo, že sa ho pýtajú na veci, do ktorých nikoho nič nie je.
„Ja vás predsa z ničoho neobviňujem, pán Šimko!“ ohradila sa.
„Tak sa o to radšej ani nepokúšajte. Za čo vás platia? Za to, že učíte alebo za to, že pcháte nos do cudzích vecí?“
„Mojou úlohou je takisto dohliadnuť na to, aby sa žiaci dokázali so svojimi problémami zveriť aj nám, učiteľom, ak na to nie sú vhodní rodičia alebo ich priatelia,“ vyhlásila pokojne.
„Moja dcéra však žiadny problém nemá.“
„Naozaj? Buď je to pravda, alebo ste voči potrebám vášho dieťaťa taký nevšímavý, že si neuvedomujete, ako mu ubližujete.“
„Kto ste, aby ste mi radili, ako sa správať voči vlastnému decku?!“
„Niekto, kto vidí, že Lenka trpí a potrebuje, aby ju niekto správne usmernil, ak to nedokážu jej príbuzní.“
„Ja som jej jediný príbuzný a najlepšie viem, čo je pre ňu dobré.“
Mariana si vzdychla. Nemienila sa vzdať. „V jej záujme popremýšľajte o tom, či by ste nevyhľadali pomoc niekoho tretieho.“
„Napríklad vás?“ opýtal sa posmešne.
„Ak sa pre to rozhodnete, som vám k dispozícii.“
„Naozaj si myslíte, že vás poslúchnem? Láskavo sa o nás nestarajte, dobre? Nič vás do toho nie je!“
„Znova opakujem, že mi ide len o dobro vašej dcéry.“
„A ja znova opakujem, že ako jediný viem, čo je pre ňu najlepšie.“ Nemal v úmysle ju ďalej počúvať. Naštartoval. Mariana odstúpila a dodávka so škrípaním vyrazila popri nej.
Lenka vystúpila z autobusu a zvyšok cesty prešla pešo. Veľmi nepremýšľala o tom, kam ide. Túto trasu poznala spamäti, poznala každý strom, každý dom, okolo ktorého prechádzala. Zakývala staršej pani sediacej na verande. Sedávala tam denne a niekedy zavolala Lenku, aby si s ňou vypila šálku čaju.
Všetci v okolí poznali Šimkovcov. Lenkina matka Klaudia sa angažovala v Centre voľného času, ktoré organizovalo rôzne záujmové krúžky, akcie či výlety. Centrum bolo u ľudí obľúbené a jeho členovia sa často schádzali aj mimo jeho akcií. Klaudia patrila medzi tých šťastlivcov, ktorí nechýbali ani na jednom zhromaždení a snažili sa čo najviac prispieť svojou iniciatívou k perfektnému chodu organizácie.
Všetkých preto veľmi prekvapilo, keď napokon Klaudia odišla od rodiny so svojím mladším milencom. Lenky sa to hlboko dotklo a vtedy sa uzavrela do seba. Hoci sa jej otec snažil, nepodarilo sa mu nahradiť matku a čoskoro svoj žiaľ začal utápať v alkohole. Neuvedomoval si pritom odsudzujúce pohľady svojich známych ani súcitné slová adresované Lenke, ktorá sa razom stala miláčikom susedov, ale napriek tomu si bola vedomá toho, že sa k nej tak správajú len zo súcitu. Preto ich náklonnosti nepripisovala veľký význam a radšej sa naplno venovala učeniu, pri ktorom aspoň na chvíľu utiekla od bežných starostí. Nakoľko sa totiž jej otec časom prestal starať o domácnosť, všetky domáce práce prischli jej. Dospela skôr, ako jej bolo určené.
Zdalo sa, že jej otec si sotva všimol, akú obetu Lenka prináša a ani trochu ho nezaujímalo, či by jej nemal s niečím pomôcť. Bol plne spoľahnutý na to, že všetko vybaví zaňho.
Lenka to znášala statočne, nesťažovala sa. Vedela, že bez jej pomoci by Igor nezvládol chod domácnosti. Vždy si ho pamätala ako usmievavého, dobrého otca, a preto ju teraz pohľad naňho zakaždým uviedol do pomykova a nevedela, ako sa zachovať. Niekedy s ním za celý deň ani neprehovorila, inokedy sa snažila nadviazať rozhovor, ale on zväčša nestál o jej spoločnosť. Hoci by to sám pred sebou nikdy nepripustil, jeho premenu spôsobila Klaudia, ktorej odchod ho tak poznačil a zasiahol na najcitlivejšom mieste – v jeho srdci.
Keď sa Lenka priblížila k nízkemu domu, v ktorom bývala, spomalila. Pri predstave, čo ju čaká, mala chuť otočiť sa a ujsť. Vtedy si spomenula na svoju matku a na to, čo urobila. Ktovie, či sa cítila rovnako? napadlo jej. Spočiatku ju obviňovala, ale neskôr začala chápať jej pocity. Občas zatúžila po tom, aby ju v ten deň vzala so sebou.
Odomkla dvere a vstúpila. Prvé, čo urobila, bolo, že odtiahla závesy a vpustila dnu denné svetlo. Potom otvorila okno a vyvetrala.
Chcela nepozorovane prejsť do svojej izby, ale vtom vyšiel z kuchyne Igor. „Už si doma?“ spýtal sa.
Neodpovedala, nepovažovala to za potrebné.
„Dnes som mal krátky rozhovor s jednou tvojou profesorkou,“ oznámil jej. Nevšímal si prekvapenie na jej tvári a pokračoval: „Nevedel som, že sa jej zdôveruješ s tým, čo sa u nás deje.“
„Nikomu som nič nevravela,“ odvetila. Na jazyk sa jej tisla otázka, o ktorej profesorke hovorí, ale predbehol ju.
„Pani Záchenská je zjavne presvedčená, že tie modriny som ti spôsobil ja. Odkiaľ to má?“ zamračil sa.
„Odo mňa určite nie,“ tvrdila. Bola zarazená. Igor si totiž myslel, že dcérine poranenia boli naozaj výsledkom pádu zo schodov vedúcich do pivnice, ktoré boli postavené vo vnútri domu. V ten večer, keď k nemu došlo, bol opitý a ráno sa nepamätal, čo sa stalo. Pri hádke Lenku zbil a na druhý deň mu povedala, že spadla. Nepredpokladal, že by jej ublížil. Uspokojil sa s jej vysvetlením. Ani mu nenapadlo, že by bol pôvodcom jej modrín.
„Nech už je to akokoľvek,“ vyhlásil, „neželám si, aby ma niekto viackrát obťažoval. Akoby som sa o teba nedokázal postarať!“
Podľa Lenky nebol ďaleko od pravdy, ale ostala ticho a odišla do svojej izby. Igor sa s tichým hundraním vrátil do kuchyne. Z chladničky si vzal fľašu piva a v obývačke si zapol televízor.
"text ešte neprešiel redakčnou úpravou"
Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)
no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
Vaše názory – prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.