Autobiografiu Woodyho Allena Mimochodom si prečítate s chuťou, aj keby ste tohto režiséra nejako zvlášť nesledovali. Poznáte jeho meno, viete, že nakrúca, hrá…ale bližšie neviete viac. Napriek tomu všetkému si jeho životopis vychutnáte. Má dobrý štýl, prihovára sa, je familiárny, vtipný, sarkastický a ironický. Uťahuje si sám zo seba.
V podstate hneď zo začiatku je to svižné, zábavné, pri niektorých pasážach sa budete smiať. Má trefné prirovnania.
Stará mama bola tučná a hluchá a celé dni presedela pri okne (viac by jej to pristalo na lekne na hladine rybníka).
Autobiografia Mimochodom
Píše o detstve, výchove a vzdelaní, o tom ako sa prepracoval k filmu, o svojich milenkách a ženách a napokon aj o veľkom škandále, ktorému musel čeliť.
Kniha určite oveľa viac zaujme fanúšika jeho filmov, pretože spomína okolnosti ich vzniku, nakrúcania, pridáva mená, agentúry.
Allen robí v rozprávaní aj časté odbočky, je taký hypertextový, čo veľakrát neprekáža.
Naši bývali v Brooklyne, no ja som sa narodil v pôrodnici v Bronxe. Nepýtajte sa ma, prečo mama merala kvôli pôrodu cestu až do Bronxu. Možno tam bola strava zadarmo. V každom prípade, domov sa nepobrala hneď. Vlastne tam takmer zomrela. Niekoľko týždňov to naozaj nevyzeralo dobre, no ako sama vravievala, dostal ju z toho priebežný prísun tekutín. To by som dopadol, keby ma bol vychovával len otec. Trestný register by som dnes mal dlhší než Tóra. Nakoniec som však vyrastal s dvomi milujúcimi rodičmi a, prekvapivo, stal sa zo mňa neurotik. Nemám potuchy prečo.
Filmový Woody Allen
Mimochodom je pútavý životopis. Fanúšikov filmu zaujmú časti o Allenových filmoch, aj mnohé známe mená ako Romy Schneider, Peter O´Toole, Alfred Hitchcock, Diane Keatonová, Owen Wilson, Penelope Cruzová, či Blake Lively.
Owen Wilson bol senzačný, sen každého režiséra. Neustále posedával a popíjal akýsi zelenkastý slaný odvar, ktorý mu mal, predpokladám, predĺžiť život, a ja som dumal, že ak človek musí do seba liať takúto žbrndu, načo mu ten dlhý život vlastne je.
Emma Stone?
Stručne povedané, Emma má všetko. Je prekrásna, v jej kráse je zároveň čosi fascinujúce, vďaka čomu je radosť sa na ňu pozerať a čo z nej robí autentickú filmovú hviezdu. Navyše je to neuveriteľne univerzálna herečka, humor má v krvi a zároveň má cit pre drámu. Je jednou z mála, s ktorými som na pľaci prerozprával celé hodiny. Je totiž nezvyčajne očarujúca a poriadne sme sa spolu nasmiali. Naučila ma posielať esemesky a po dokončení filmu sme si ešte dlho takto písali. Neustále som si ju doberal a ona ma vždy niečím tromfla. Keď sa ma ľudia pýtajú na život filmára, usilujem sa vysvetliť, že tu vôbec nejde o peniaze, slávu, pochvalné recenzie či ocenenia; svetská sláva, poľná tráva. Jediné, na čom záleží, je samotný proces filmovej tvorby. Niečo vytvárate, uskutočňujete svoju predstavu, vdychujete jej život a popritom sa jedného dňa skoro ráno zobudíte na juhu Francúzska, kde sa stretnete a celý deň pracujete s niekým ako Emma Stonová. Má to naozaj blahodarný vplyv na váš metabolizmus.
V autobiografii Mimochodom nechýbajú klebety, spomienky na detstvo aj cesta k úspechu. Úprimne napísané, otvorené, bavil ma taký tej jeho sebazničujúci a sebaponižujúci humor.
Možno neviete veľa okolo škandálu, kedy ho obvinili zo zneužitia svojej vlastnej dcéry – tu sa to snaží popisovať zo svojho pohľadu a ak je väčšina vecí pravda, muselo to byť preňho strašné a zničujúce.
Každopádne z knihy cítiť, že je špičkovým scenáristom, komikom, vie to dať na papier a zaujať i pobaviť.
Heywood „Woody“ Allen
Narodil sa ako Allan Stewart Konigsberg. Je to svetoznámy americký režisér, scenárista, herec, džezmen, komik a dramatik, viacnásobný držiteľ Oscara, ceny americkej filmovej akadémie. Vďaka svojej rozsiahlej tvorbe a štýlu – zmesi intelektuálneho humoru a satiry – patrí medzi najplodnejších a najuznávanejších filmových tvorcov súčasnosti. Woody Allen si svoje režisérske filmy sám píše, vo väčšine z nich aj hrá. Bohatým zdrojom inšpirácie sú mu literatúra, filozofia, psychológia, judaizmus, európska kinematografia a prostredie rodného New Yorku, kde prežil celý život.
Mama ma ustavične sekírovala a čudovala sa, ako môže byť niekto s takým vysokým IQ v škole taký sprostý. Aby ste mali predstavu o mojich školských „výkonoch“: na strednej som sa dva roky učil po španielsky, no keď som nastúpil na Newyorskú univerzitu, dal som sa rovno k začiatočníkom – a začal opäť úplne od nuly. Verili by ste, že som vyletel zo skúšky?
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Ikar, SkveleKnihy.sk