Zrodená z trosiek a popola je príbeh z historického San Francisca, kde mladá May príde o matku a jedine rodina Sullivanovcov sa môže o ňu postarať. No táto rodina – hoci je slávna a žije v blahobyte – skrýva aj mnohé temné tajomstvá. A May sa to vypomstí – obvinia ju z vraždy, dostane sa do ústavu a začínajú sa muky…
Zrodená z trosiek a popola
Píše sa rok 1906 a mladučká May Kimblová sa po smrti svojej milovanej matky ocitá v New Yorku úplne sama a bez prostriedkov. Z neutešenej situácie ju vytrhne až list s pozvaním do San Francisca od tety, o ktorej existencii doteraz ani netušila.
May spočiatku očarí bohatstvo novo nájdenej rodiny, čoskoro si však začína uvedomovať, že v tieni sullivanovského sídla číhajú temné tajomstvá. Jej očarujúca sesternica v noci často mizne v nebezpečnej Čínskej štvrti. Teta sa pod vplyvom ópia potuluje po sídle. Strýko má milenku a jeho biznisu sa nedarí ani zďaleka tak dobre, ako by sa na prvý pohľad zdalo. No a slúžka jej naznačuje, že je vo veľkom nebezpečenstve. May ani netuší ako, a zrazu pre zradu, šialenstvo a vraždu, ktorú nespáchala, stráca všetko vrátane svojej slobody.
Šanca na záchranu prichádza, až keď v jedno skoré aprílové ráno San Francisco zasiahne ničivé zemetrasenie. Táto neočakávaná tragická udalosť prináša May vykúpenie a umožní jej vydať sa na trýznivú cestu, aby získala späť všetko, čo jej kedysi kruto vzali. Náhly zvrat osudu jej privádza do cesty tajomného spojenca a dáva jej šancu na sladkú pomstu…
Zrodená z trosiek a popola je výborne napísaný príbeh o zrade, sklamaní, pretvárke a intrigách. O hľadaní samej seba na pozadí histórie a s jemnou romantickou linkou. May je krásne vykreslená postava, prototyp modernej ženy, ktorá sa nebojí ísť za svojím snom, rúcať predsudky, hoci žije na začiatku 20.storočia.
Začítajte sa do knihy Zrodená z trosiek a popola:
Keď som dorazila do panského sídla na vrchu Nob Hill, ktoré patrilo tete Florence a jej manželovi Jonathanovi Sullivanovi, od zdrvujúcej rany osudu ho delil ešte rok. V tom čase som však bola taká naivná, že som verila srdečnému privítaniu svojej rodiny.
Pred dvomi mesiacmi mi zomrela matka, nikoho iného som nemala. Vedela som, že veriť môžem výhradne sebe. Podcenila som však omamnú silu bieleho mramoru a troch poschodí okien, ktoré sa trblietali v populudňajšej slnečnej žiare prerážajúcej hustý závoj hmly, opojnú vôňu ruží, koní a mužského potu, rozpínajúc sa v pálčivom lepkavom vzduchu. Keby som vedela, čo ma v tom dome čaká, všetko by som urobila inak. Lenže toho dňa ma muži, ktorí nosili stoličky, škatule i debničky po mramorových schodoch a okolo stĺporadia pred hlavným vchodom, príliš uchvátili, aby som odhalila pravdu ukrývajúcu sa za peniazmi a mnohotvárnosťou Sullivanovcov.
Kočiš mi položil kufor na príjazdovú cestu vysypanú bielym štrkom. „Kufor vám odnesie lokaj,“ povedal a vrátil sa ku koňom. „Vaša teta vás očakáva.“
Fíha. Spýtavo som zvraštila obočie, ale kočiš sa opäť posadil na svoje miesto a vzdialil sa do stajní. Nechal ma uprostred toho celého povyku stáť tam samu, v neistote.
Mama mi nikdy nepovedala ani slovko o tom, že pochádza z bohatej rodiny, ani raz za všetky tie spoločné roky utrpenia. Dokonca ani raz nespomenula, že má sestru. Nemala by som sa veľmi čudovať, skrývala totiž mnoho tajomstiev. Ale toto… Prečo o tom mlčala?
Možno nevedela, ako sa jej sestre darí. Navrávala som si, že inak sa to nedá vysvetliť.
Ani vo sne mi nenapadlo, že v San Franciscu stojí takýto dom, tobôž som nemala poňatia, že sa tam niekde nachádza takáto prepychová štvrť. Kočiš ju nazval Nob Hill. Celá oblasť bola posiata panskými sídlami v gotickom umeleckom štýle, domy s vežičkami a terasami okázalo lemovali ozdoby od výmyslu sveta, aké sa len za peniaze dajú kúpiť – a v každom z nich sa pravdepodobne nachádzalo viac miestností ako na celej našej ulici v Brooklyne.
Dvadsaťtri rokov života som rojčila o honosných domoch, kreslila ich zvonku i zvnútra a predstavovala si, že v nich bývam. Keď som dostala sústrastný list od ženy, ktorá tvrdila, že je moja teta Florence, a pozývala ma, aby som žila spolu s jej rodinou v San Franciscu, ani v najodvážnejšom sne by mi nezišlo na um, že môžem čakať takú nádheru. Nemôžem zniesť ani len pomyslenie na Charlottinu dcéru, opustenú v tom hroznom meste. Prosím. Musíš k nám prísť.
V obálke bol vložený aj lístok na vlak, akoby nebolo pochýb, že s návrhom budem súhlasiť. A koniec koncov, to som aj urobila. Nemala som dokopy nič, čo by som po sebe mohla zanechať. Pracovala som ako predavačka gýčových drobností pre dámy v obchode pani Beardovej a prenajímala si izbu v ubytovni páchnucej po mastenci a baraňom mäse. Pôvodne sme v nej bývali s mamou, teraz som si ju už nemohla dovoliť. Sužovali ma obavy z neistej budúcnosti – o niekoľko dní som si mala začať hľadať nové ubytovanie.