Ak zostanem

Ak zostanem

***Gayle* *Formanová***

Ikar 2010

Anotácia knihy:

Sedemnásťročná Mia má všetko, po čom kedy túžila – milujúcu rodinu, priateľa, dokonca ju prijmú na prestížnu umeleckú školu na druhom konci krajiny. Nevie sa rozhodnúť, či si má vybrať lásku a život s rodinou, alebo hudbu.
V jedno februárové ráno sa však všetko zmení – na výlete s rodičmi a s bratom cestou v aute na okamih spokojná zavrie oči…, a keď ich otvorí, stojí v priekope. Na jej okraji vidí ich havarované auto a jej rodičia ležia mŕtvi pri ceste. Krátko na to zbadá ďalšie telo. S prekvapením zisťuje, že hľadí sama na seba a spontánne sa pýta: Som mŕtva? Ešte včera mala veľa možností, ktorými sa jej život mohol uberať,
dnes stojí pred jedinou otázkou: Zostanem?
Kniha Ak zostanem je plná citu a určite vás chytí za srdce. Je to kniha o sile lásky, o zmysle rodiny a o tom, že všetci sa v istej chvíli musíme rozhodnúť.

Veľkosť príbehu nezávisí od veľkosti (rozmerov) knihy. V prípade Ak zostanem to platí stopercentne. Táto na prvý pohľad útla knižôčka ma dostala, totálne.
Krásnych 171 stránok príbehu, ktorý pohladí dušu i srdce.
Jednoduchý, dojemný, nežný…
Páčil sa mi štýl, akým je kniha napísaná, žiaden ťažkopádny či depresívny, ako by sa mohlo zdať podľa obsahu, autorka sa s ním pohrala, vyladila ho do detailov a bol veľmi čitateľný.
Sedemnásťročnej Mii sa v jedinej sekunde zmení život. Neodvratne. Stráca svojich najbližších, svoju rodinu. Ona sama sa ocitá na zamrznutej ceste a sleduje snahu záchranárov o jej život. Neplačem, hoci si uvedomujem, že mojej rodine sa práve stalo čosi nepredstaviteľné. Už nás nik a nič nedá dokopy.
Mia mala podľa mňa úžasnú rodinu. Možno niekomu príde uletená, či zvláštna, ale mne sa páčila 🙂 cítili ste, že majú k sebe blízko, že majú nádherný vzťah. Spájala ich nielen láska k hudbe, ale z každého slova, skutku, udalosti, bolo cítiť ich vzájomnú lásku. Boli šťastnou, prostou rodinou. V našej rodine bolo však stále dôležitejšie, že vôbec hráte, ako to, čo hráte. Keď sa po niekoľkých mesiacoch ukázalo, že moja láska k violončelu nie je len prechodná záležitosť, rodičia mi jedno požičali, aby som mohla cvičiť aj doma.
Miu som si obľúbila, najmä jej prirodzenosť, dalo by sa povedať, že až obyčajnosť. Na nič sa nehrala, nič nepredstierala, nebola naivka či nejako výnimočná, proste bola sama sebou. Jej opisy životných čriepkov spred nehody povkladané pomedzi scény v nemocnici, jej myšlienky, pocity, citlivosť, aké jej autorka vložila do riadkov… no krása!
A potom je tu Adam, toho nemôžete nemilovať! Skvele sa k sebe s Miou hodili. Už len ich vzťah a prvé rande… ten koncert Yo-Yo Ma a ako zohnal naň lístky, aby jej urobil radosť… ako predstierali, že sú hudobné nástroje a "hrali" jeden na druhého… a potom bozkávanie… ako ľahko ho prijala Miina rodina… a ten Halloween 🙂 bolo to tak zvláštne, iné, a pritom krásne! Keď sa Adam dozvedel, čo sa stalo a v nemocnici mu robili problémy… och, držala som mu palce a hnevala sa na sestričky, že ho nechceli pustiť k Mii, mali predsa chápať, že jediný jej zostal, nie?
"Zostaň," Adam vysloví len to jedno slovo a prehltne city, ktoré sa mu derú von. "Niet slov, ktoré by vyjadrili, čo sa ti stalo. Viem, je to strašné… Ak zostaneš, urobím všetko, čo budeš chcieť. Prestanem hrať v kapele, pôjdem s tebou do New Yorku… Dokážem odísť z tvojho života, ak ty dnes neodídeš z môjho. Nechám ťa ísť. Ak zostaneš."Miina najlepšia priateľka Kim bola tiež sympatická, síce boli úplne odlišné, ale práve preto sa asi našli. Páčilo sa mi, ako sa napokon s Adamom začali "rešpektovať" 🙂 aj keď si najprv vôbec nesadli…
V príbehu neboli hluché miesta, autorka ho skvele rozvrhla a vložila doň krásne okamihy… narodenie Teddyho, Miino hranie na violončele, rodinné udalosti, rozhovory…
Gayle proste vie, ako na to, ako napísať úžasný príbeh 🙂
Páčil sa mi aj preto, že bol zo života, o živote… niečo takéto sa môže stať… a stáva sa, neznámym ľuďom sa takto menia životy dennodenne… Páčilo sa mi, ako držali všetci spolu a snažili sa Miu udržať na tomto svete… ako k nej rozprávali keď si mysleli, že ich nepočuje… ale ona všetko videla z pozície mimo svojho tela… to sa mi veľmi páčilo, bolo to také iné, zvláštne, zaujímavo zachytené z tohto pohľadu. Núti to možno zamyslieť sa, čo ak je to skutočne takto?

Myšlienka, ktorá sa mi páčila:
"Už mi začína dochádzať… Nie je pravda, že by som si želala ďalšiu operáciu. Ale Teddy tu už nie je. Ani mama a otec. Dnes ráno sme sa spolu vybrali na výlet. Som tu len ja, osamelá ako nikdy. Mám len sedemnásť rokov. Nemalo sa to stať. Takto sa môj život nemal zvrtnúť.
V tichom kútiku JIS-ky uvažujem o tých najtrpkejších veciach, ktoré som dnes celý deň odmietala brať na vedomie. Aké to bude, keď zostanem? Ako sa budem cítiť, keď sa preberiem ako sirota? Nikdy nepocítim dym z otcovej fajky? Nikdy sa nebudem rozprávať s mamou pri utieraní riadu? Nikdy neprečítam Teddymu ďalšiu kapitolu z Harryho Pottera? Zostanem bez nich?
Nie som si istá, či ešte patrím do tohto sveta. Nie som si istá, či sa chcem prebrať…"

Dodatok:

Nové vydanie knihy pripravuje Ikar – YOLi na september 2014, kedy bude mať premiéru film podľa tejto knihy.
Nové vydanie bude mať okrem pozmeneného názvu „Zostaň so mnou“ s podtitulom Ak zostanem, aj filmovú obálku, takúto: