Čítali ste knihy Pod hladinou, V pasci alebo V lavíne?
Chyba!
Práve vyšla štvrtá kniha série Aljašská odvaha a verte, že Ako skala stojí za to.
Autorka Dani Pettreyová miluje dobrodružstvo, vzrušenie, má rada napätie, ale aj romantiku a to všetko vkladá do svojich kníh. Lyžuje, potápa sa, jazdí na kajaku a celkovo sa nevyhýba extrémnym športom. Práve tam čerpá inšpiráciu na svoje príbehy, ktoré majú taký úspech a jej postavy si obľúbili čitatelia v mnohých krajinách.
Oddychové lezenie na skalách sa jedného dňa zmení na drámu, keď na svojej ceste Kayden McKenna narazí na telo mŕtveho lezca. Stalo sa nešťastie alebo…?
Šerif Landon Grainger, ktorý prípad vyšetruje, sa obráti na vyšetrovateľa Jakea s prosbou o pomoc. Jake súhlasí, ale to ešte netuší, kam ho tento prípad zavedie.
Vďaka Kaydeniným lezeckým skúsenostiam čoskoro s Jakeom zistia, že smrť v horách nebola náhoda. Ba čo viac, vrah im je v pätách.
Keď sa v Yancey začnú diať čudné veci, Jake sa obáva, že svet, v ktorom sa pohybuje, môže ohroziť osobu, ktorú miluje. No pravda je oveľa temnejšia, ako si vie predstaviť.
Dokáže dokonale spojiť romantiku a napätie. Udrží vás v napätí od prvej strany a vy len čítate, obraciate strany a chcete viac. Ešte viac. Dani Pettreyová vytvorila sériu Aljašská odvaha, ktorá si už našla milióny čitateľov. Ďalšia kniha z tejto série Ako skala vás zavedie do výšok, kde sa začnú diať čudné veci…
„Len ťažko sa odtrhnete od tohto romantického trileru s chytľavými dialógmi,
realistickými postavami a rýchle sa rozvíjajúcim tajomstvom.“
Suspense Zone
Novinka Ako skala má všetko, čo čakáte. Romancu, vzrušenie, chémiu medzi dvomi hlavnými postavami, tajomstvo, napätie aj akciu. Do príbehu vhupnete už na prvých stránkach a budete si pochvaľovať. Občas budete mať problém udržať krok s hrdinami príbehu, tak sa dobre pripravte už teraz.
„Jedna z najlepších kníh, aké som tento rok čítala,“ píše Amy C na Amazone.
Začítajte sa do novinky Ako skala od Dani Pettreyovej:
Kayden pri lezení po skalnej stene cítila v rukách, ba v celom tele, pálenie, od akého sa možno stať závislým. Človeče, ako to miluje – visieť na okraji vyše dvestometrovej steny s vedomím, že jeden nesprávny hmat znamená smrť.
„Tentoraz ma neporazíš!“ Piper, jej mladšia sestra, zakričala ponad šesťmetrový previs, ktorý ich oddeľoval. Celé dopoludnie sa snažila Kayden rozrušiť, ale ona vedela, ako sestru ignorovať. Osoba, ktorú však nedokázala tak ľahko ignorovať, bol Jake. Pozoroval ju zo zeme spolu s jej starším bratom Gagom. Obaja prišli, aby si vraj „vychutnali tú šou“.
Dostať z hlavy Jaka bolo oveľa ťažšie, ako prehliadať Piperine posmešky. Tešilo ju však vedomie, že z nej nespúšťa oči.
Odrazila sa pravou nohou smerom k ďalšiemu záchytnému bodu, ktorý bol od nej vzdialený pol metra, a uvedomovala si, že Jake pri tom musel zadržať dych. Sama nedýchala, až kým sa prstami nezachytila o kameň, rozpálená adrenalínom.
Hej, Jake Westin, pozri na toto… Jake Westin Cavanagh pre ňu znamenal viac, ako si doteraz uvedomovala. V priebehu minulého mesiaca sa jej city voči nemu ešte väčšmi prehĺbili, a to ju desilo viac ako skok, ktorý mala pred sebou.
Dostala sa k poslednému previsu – žulovej rímse, ktorá zo skalného masívu vystupovala dva a pol metra. Bude musieť preliezť na okraj, potom urobiť posledný skok viery a pritom sa modliť, aby všetko správne načasovala a mala dosť sily na pristátie na rímse.
Išlo o najnebezpečnejšie miesto trasy, ktoré oddeľuje profesionálov od priemerných lezcov.
Kameň sa jej mrvil pod nechtami. Silnejúci vietor zadul kaňonom pod ňou a pískal v puklinách skalného masívu.
Kayden pritisla viečka a upokojila sa. Dokážem to! V minulosti sa jej to už podarilo, dokáže to znova. So zatajeným dychom sa odrazila od steny a naťahovala prsty, až ju pálili. Zachytila sa o hranu previsu a prikvačila sa ku skale.
Nohami nahmatala pevné stupienky a silou vôle sa vytlačila hore rukami aj nohami naraz.
Keď preliezla cez výčnelok, s roztrasenými rukami si vydýchla od úľavy… a vzápätí sa jej zmocnila hrôza. Civel na ňu muž s rozmlátenou lebkou. Oči mal otvorené a pozeral sa priamo na ňu.
Preglgla výkrik, ktorý sa jej dral z pľúc. Každá bunka jej tela kričala: Pusti sa, zmizni odtiaľto! Potlačila však inštinkt a snažila sa udržať si rovnováhu na okraji previsu.
Poobzerala sa a zvážila možnosti, ktoré má k dispozícii. Keby sa celým telom v tomto bode otočila a vrátila späť rovnakou, nesmierne namáhavou cestou, znamenalo by to samovraždu. Ruky sa jej chveli a pálili od únavy a hrozilo, že ak sa do niekoľkých sekúnd nerozhodne, vypovedajú službu. Musí vyliezť na previs k mužovi, zistiť, či nepotrebuje pomoc, a utvrdiť sa v tom, že je už…
Na zlomok sekundy privrela oči a snažila sa sústrediť. Pozbierala všetku zvyšnú silu a vyšvihla sa na rímsu, dotýkajúc sa mužovho tela. Prehltla kyselinu, ktorá jej stúpala hore hrdlom, a rýchlo sa posunula čo najhlbšie k stene. Najprv nabrala dych a vzápätí sa pustila do záchrannej akcie. Musí mužovi skontrolovať životné funkcie a uistiť sa, že sa mu už nijako nedá pomôcť. Modlila sa, aby nahmatala pulz, hoci vedela, že srdce mu prestalo biť asi už dávnejšie.
„Trará!“ skríkla Piper zhora. „Porazila som ťa.“
Kayden prekonala nevoľnosť a dvomi prstami sa pokúsila nahmatať pulz.
Presne, ako predpokladala. Nič.
„Kayden?“ Piperin hlas jej zaznel priamo nad hlavou.
Kayden pozrela nahor, zaclonila si oči a zbadala Piper vykúkať ponad rímsu na vrchole skalnej steny, dobrých pätnásť metrov nad sebou. Nákazlivý úsmev jej okamžite zmizol z tváre. Veľkými hnedými očami sa zastavila na pokrčenom tele vedľa Kayden.
Kayden si odkašľala: „Máme tu zraneného lezca.“
„Zraneného alebo…“
Vzdychla: „Mŕtveho.“
„Poviem to chalanom.“ Piper si z lezeckého sedadla odopla vysielačku a Kayden prikývla: „Idem hore. Povedz Jakovi, aby mi prišiel pomôcť.“
2
Kayden našla na skalnej rímse mŕtveho lezca. Kým z vrecka vyťahoval satelitný telefón, v ušiach sa ozýval Piperin rozochvený hlas. Len čo držal kovový obal v dlani, telefón zavibroval a súčasne zazvonil.
„Westin…“ Zažmurkal a dodal: „Cavanagh.“ Ako dlho mu bude trvať, kým si opäť zvykne na svoje celé meno? Keďže ako Jake Westin vystupoval niekoľko rokov, vrátiť sa späť k Jakovi Westinovi Cavanaghovi bolo ťažšie, ako predpokladal.
„Tu Landon.“
„Skvelé načasovanie, šerif.“
„Hm?“
Po náhlom odchode šerifa Billa Slidella zvolilo mestské zastupiteľstvo v Yancey do uvoľnenej vedúcej pozície Landona Graingera, dovtedajšieho šerifovho zástupcu. V úrade zotrvá do jesenných volieb, ktoré mu túto funkciu určite zveria natrvalo.
„Kayden našla mŕtveho lezca na poslednej rímse lezeckej trate na Stoneface.“
„Mŕtveho?“
„Žiaľ, áno.“
„Jeho partner nám práve volal zo stanice lesnej stráže číslo štyri.“ Tá je od nich najbližšie.
„Povedal, čo sa stalo?“
„Vraj minul záchytné miesto a pošmykol sa.“
Presne to stačí: minúť jedno záchytné miesto. Nečudo, že zakaždým, keď Kayden liezla, cítil srdce až v hrdle. Dokonca s ňou aj začal liezť, aby mal lepší pocit, že keď sa niečo stane, bude nablízku. Klamal však sám seba. Kayden bola v lezení oveľa skúsenejšia, takže svojou prítomnosťou na stene by získal jediné: bezprostredný pohľad na jej pád.
Potlačil desivé predstavy. „Prídeš?“
„Áno, už som zavolal aj Cola a Bootha. Nie sme ďaleko.“
„Náradie tam budeme musieť dostať zozadu.“ Vozidlá vyjdú iba do určitého bodu, odkiaľ náčinie vynesú na vrchol záchranári a potom rovnakou cestou znesú telo.
„Ako sa cítia dievčatá?“ spýtal sa Landon.
„Práve sa za nimi chystáme.“
„Povedz Piper, že som už na ceste,“ povedal a z jeho hlasu bolo cítiť, že si o svoju snúbenicu robí starosti.
„Dobre.“ Jake ukončil telefonát a cestou hore zreferoval Gagovi celý rozhovor. Chodník – ak ho tak vôbec bolo možné nazvať – vedúci na bralo zo zadnej strany bol úzky, kľukatý, zarastený koreňmi stromov a machom, ktorý bol po včerajšom lejaku ešte vlhký.
Azda práve preto sa muž pošmykol. Možno začal liezť priskoro. Skôr, než slnko stihlo skalnú stenu osušiť.
Počas výstupu na vrchol vyrážal Jakovi pot po celom tele. Už zvládol vyše dvesto výškových metrov. Vzduch tu bol redší, ale svieži. Piper ich zbadala prvá. Oči mala plné sĺz. Kayden im stála chrbtom a Jake by ju najradšej utešil objatím, hoci vedel, že by mu to nedovolila.
„Ahoj, Jake,“ pozdravila ho Piper.
Kayden sa otočila. Oči mala suché, presne ako predpokladal, ale na tvári sa jej objavili červenkasté škvrny – bola rozrušená. Akoby aj nie?
„Gage.“ Piper sa vrhla bratovi do náručia a on ju potľapkal po chrbte.
„Ako sa cítiš?“
„Som v poriadku, ale Kayden je…“
„V pohode.“ Staršia zo sestier pozrela Jakovi do očí a odpovedala na jeho nevyslovenú otázku. „Som v pohode.“
Prikývol, aj keď vedel, že je klame.
„Landon je na ceste,“ povedal Gage a Piper sa očividne uľavilo.
„Príde s ním aj Booth?“
Prečo Kayden zaujíma, či príde aj súdny lekár? „Áno.“
„Dobre,“ pošúchala si ramená, „pretože mi na tomto niečo nesedí.“
Jake sa k nej nenápadne priblížil. Kayden sa snažila ignorovať radosť, ktorá sa jej na okamih rozliala do každej bunky. Tak rada by sa mu hodila okolo krku, ako sa Piper vrhla do náručia staršiemu bratovi.
„Povedala si, že ti na tom čosi nesedí?“ ustarane skrivil peknú tvár.
„Jednoducho mám z toho zlý pocit.“ Pokrútila hlavou a zasmiala sa: „Skvelé, teraz zniem ako Piper.“ Jej sestra bola známa svojou intuíciou.
Ale ona…?
Štuchol ju lakťom: „Nepodceňuj pocity, môžu byť užitočné.“
Pokrčila plecami. Nedokázala to pomenovať, ale čosi ju znepokojovalo.
„Sú tu,“ oznámila Piper, vyskočila na nohy a rozbehla sa k snúbencovi. Vzápätí sa objavil Booth a za ním Cole. „Zdravím,“ Kayden privítala lekára kývnutím hlavy.
Cole obišiel Bootha a zamieril priamo k nej. Ak niekomu dovolí, aby ju utešil, tak jedine veľkému bratovi, najstaršiemu zo súrodencov McKennaovcov, ktorý od smrti ich rodičov stojí na čele rodiny.
„Ako to zvládaš?“ spýtal sa, poťapkal ju po pleci a citlivým spôsobom ju donútil, aby mu pozrela do očí.
Úchytkom mrkla na sestru, ktorá bola ešte vždy akási zelená. „Lepšie ako Piper.“
Kútikmi úst mu mykol úsmev. „Toto nie je súťaž, Kayden.“
Stŕpla a s úškrnom odpovedala: „Všetko je súťaž.“
„Si nemožná,“ potriasol hlavou a sklonil sa, aby jej pozeral priamo do očí. „Nie je nič zlé na tom, ak človek prizná, že je vyvedený z miery.“
„Nie všetci prekonávame problémy slzami.“
„Viem,“ pohľad mu znežnel, „ale vidím, keď nie si vo svojej koži.“
Keď v bratových zelených očiach postrehla úprimnosť, vydýchla si. Uvedomovala si, že sa jej iba snaží pomôcť. „Viem a vážim si to.“
Teraz sa musí pripraviť na to, čo ich čaká. Nájsť obeť je jedna vec, to horšie majú ešte pred sebou – transport tela.
Muž mal vážne poranenia, preto si nebola istá – a nedokázala sa prinútiť zblízka si prezrieť jeho tvár –, či ide o niekoho miestneho. Je však možné, že ho poznala, prinajmenšom podľa mena. Horolezecká komunita na Aljaške totiž drží spolu.
„Naša obeť sa volá Conrad Humphries,“ povedal Landon, kým si Kaydenini bratia pripravovali náradie.
„Conrad?“ spozornela Piper.
„Poznala si ho?“
„Obe sme ho poznali,“ ozvala sa Kayden. „Počas zimy v Yancey párkrát zliezal umelú stenu. Myslím, že žil na Imneku. Odkiaľ vieš jeho meno?“
„Povedal nám ho jeho lezecký partner.“
„Liezol s niekým?“ spýtala sa prekvapená, že ho partner nechal tak.
Landon prikývol.
Podišla k nemu bližšie. „Čo vlastne povedal?“
„Všetko vraj išlo ako po masle. Conrad vyliezol cez previs a parťák ho stratil z dohľadu. Krátko nato počul, ako Conrad vykríkol a potom…“
„A potom?“ tlačila naňho.
Landon pokrčil tvár: „A potom nasledoval tupý náraz.“
Potlačila akúkoľvek reakciu. Výsledok toho tupého nárazu videla na vlastné oči. „Odkiaľ sa ten jeho parťák ozval?“ spýtala sa so stiahnutým žalúdkom.
„Zo stanice lesnej stráže číslo štyri. Asi nemal signál a vedel, že Conrad potrebuje pomoc. Preto zliezol dolu k autu a vrátil sa k stanici, okolo ktorej predtým prechádzali. Povedal, že to bol najrýchlejší spôsob, ako mu pomôcť.“
„Uistil sa pred odchodom, že je Conrad pri vedomí?“
„Neviem, ale z toho, čo povedal, sa zdalo, že je presvedčený, že Conrad súrne potrebuje pomoc.“
„Takže si myslel, že Conrad žije?“ spýtal sa Jake.
Landon prikývol: „Mal som z neho taký dojem.“
„Hoci počul silný náraz?“
„V takých chvíľach uveríš tomu, čomu chceš.“
„A kde je teraz?“ vyzvedala Kayden.
„Ešte stále je na stanici. Požiadal som ho, aby tam zostal. Nechcel som, aby sa sem vrátil, kým budeme pracovať. Strážnikovi Aikensovi som povedal, že cestou späť sa tam zastavím.“
„Ako sa volá?“
Landon sa pozrel do zápisníka. „Stuart Anderson.“
Stuart Anderson? To meno im nič nehovorilo. Odkiaľ asi pochádza?
„Dobre,“ povedala a myseľ jej pracovala na plné obrátky. „Som si istá, že ho určite budeš chcieť vypočuť.“